Počas písania tohto článku som bol trochu neobjektívny. Sedel som totiž na záhradnej terase reštaurácie v Hoteli Grand Bretagne v Aténach, s Akropolou po mojej pravej ruke a parlamentom po ľavej. Len tak mimochodom, Atény sú veľmi krásne a štýlové mesto.
Grécki biznismeni, s ktorými som sa stretol, sú realisti a vedia, že predtým, než sa situácia zlepší, musí sa zákonite zhoršovať. Dokonca aj médiá píšu úvodníky o tom, že nech už vyhrá 17. júna voľby ktokoľvek, nedostane sa mu silného mandátu pre zmenu.
Politici, nachádzajúci sa v klasickom štádiu popierania, si vlastne stále myslia, že ich prístup je relevantný a že môže určovať grécku budúcnosť. Možno môžu, ale len pokiaľ na oplátku ponúknu vierohodnú alternatívu k súčasnému stavu. Pár ľudí, čo som stretol, sa dušovali, že im nezáleží na tom, kto vyhrá, pokiaľ však bude víťaz robiť správne rozhodnutia. Opýtaní potom ale rýchlo dodali, že ani jedna strana alebo koalícia nezíska požadovaný mandát pre skutočné reformy.
Po zhodnotení súčasnej situácie a diskusiách s mojimi známymi mi napadli dve hlavné myšlienky:
Grécku politickú scénu nepoznám dosť dobre na to, aby som posúdil pravdepodobnosť druhého scenára. Ale z ekonomického pohľadu sa s týmto názorom zmierujú len ťažko. Gréci poukazujú na to, že nakoniec aj vláda Syrizy môže splniť svoje sľuby, ktoré dala voličom, a pritom uspokojiť požiadavky tzv. Trojky:
Syriza napríklad sľúbila, že znárodní banky. Proti tomu však Trojka nebude namietať nič, pretože gréckym bankám rovnako nemôže poskytnúť dostatočnú pomoc.
Syriza chce tiež zdaniť námorný priemysel, aby si tak zaistila peniaze do vládnej pokladnice. Išlo by však len o daň z príjmov majiteľov lodí skôr než o nemeckú formu dane odvodzovanej z tonáže. Tento nápad zdôvodňujú chudobným občanom ako daň pre tých, ktorí si môžu dovoliť päť vozov Ferrari, sedem letných sídiel a pod. V skutočnosti však pôjde o nepodstatnú sumu.
Syriza tiež sľúbila, že zruší vládne plány týkajúce sa prepúšťania. Aj s týmto by Trojka mohla súhlasiť, pretože politika preťahovania a predstierania nadobúda nové obrysy pre nasledujúcich päť až šesť rokov a všetko nové sa teraz zdá pre Trojku lepšie ako prijať blížiace sa bolestivé opatrenia. Grécko sa navyše blíži do primárneho prebytku (peniaze vybrané z daní prevýšia výdavky rozpočtu).
A ako zlatý klinec Syriza prisľúbila, že vyhlási na grécky dlh moratórium. A pretože 70 percent celkového dlhu teraz pripadá na verejný sektor, znamenalo by to reštrukturalizáciu dlhopisov a predĺženie ich splatnosti.
Syriza je pre tvrdo pracujúci ľud šancou, ako ukázať “prostredník” elite. 17. jún totiž nebude len hlasovaním pre a proti úsporám Trojky, ale tiež bude možnosťou, ako povedať “Nie, ďakujem vám” všetkým elitám, ktoré Grécku v minulom desaťročí tak zle vládli.
Za zmienku tiež stojí to, že Syriza pristupuje k zverejneným prieskumom verejnej mienky negatívne. Existuje všeobecné pravidlo palca, že po celej krajine by túto stranu volilo o päť až sedem percent viac ľudí ako naznačujú prieskumy.
Na druhú stranu, ak Syriza vyhrá, hrozí súkromnému sektoru skutočná panika. Majitelia podnikov totiž nechcú platiť ani DPH ani mzdy, kým nebudú mať jasnú predstavu o tom, čo im Syriza prichystá. Už len preto, že strana súkromnému podnikaniu svoje sympatie rozhodne neprejavuje.
A napriek tomu, aj v mikroekonomickej sfére sa deje mnoho dobrého: Vo štvrtok som hovoril na konferencii usporiadanej partnerom Saxo Bank, spoločnosťou Prelium, ktorá aj v hlbokej kríze úspešne investovala do technológie určenej pre on-line obchodovanie. Stretol som tu aj niekoľko biznismenov, ktorí sa musia vysporiadať s reštrukturalizáciou, nevymožiteľnými pôžičkami a realitným portfóliom. Zatiaľ investori vsádzajú na to, že sa ECB ponúka ako veriteľ poslednej inštancie. Avšak vo svojom optimizme by mali byť opatrní, pretože cyperské banky stavili na grécke dlhopisy a prišli o všetko.
Záver
Grécko sa v časoch krízy väčšinou posúvalo doľava. A výnimkou nebude ani 17. jún. Je tu ale viac ako 50percentná šanca, že skutočné voľby budú až tie tretie, na ktoré príde rad na konci roka. Teda až bude jasný konsenzus, čo vlastne Grécko potrebuje.
Táto krajina sa ale zase dá dokopy. Aj naďalej si totiž udrží svoju dominantnú pozíciu v lodnej doprave. A zle sa nevedie ani mikroekonomike. Je len potrebné dostať sa na dno, z ktorého sa Grécko odrazí, a vďaka bankrotu a čistému štítu dostane novú šancu. Nezabúdajte na to, že v priebehu španielskych dejín sa rovnaká situácia opakovala už štrnásťkrát.
Na záver si zaspomínajte na veľkolepé investičné príležitosti z čias, kedy naposledy zbankrotovali Rusko, Brazília a Argentína. Keď je hluk najsilnejší, investori musia vkročiť do ohňa a nie utekať preč.
Autor: Steen Jakobsen | Chief Economist Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7473 | 17.02 % |