Neverím v zázračný rast Ázie
- Uverejnené: utorok, 05. jún 2012, 09:00
Po svojom návrate z Ázie už toľko neverím v zázračný rast tamojšej ekonomiky. Počas roka som prednášal a radil niekoľkým úradom i skupinám manažérov. Všetci totiž túžili po predĺžení príbehu ázijského rastu. Ich nápady sa točili okolo tém ako je napríklad priaznivá demografia, rastúca stredná trieda, zvyšujúca sa spotreba a lacná pracovná sila.
Keby to tak ale naozaj fungovalo. Ázia samozrejme rastie viac ako je priemer a čiastočne za to naozaj vďačí demografii. Určite sa ale zhodneme na tom, že keď vaša populácia rastie, ešte to nutne nemusí znamenať, že pracujete a vyrábate lepšie.
Avšak hraničný výnos každého dolára investovaného v Ázii je negatívny. Ázijský trh je preplnený a niekoľko ekonomík bojuje s nerovnováhou. A India už musí mať čo sa týka nerovnováh svetový rekord. V rovnováhe totiž nie je ani jeden jej makroekonomický parameter. A to je dosť slabé na krajinu, ktorá bola po celých 30 rokov môjho pôsobenia v oblasti tradingu v pozícii kľúčového rozvojového štátu.
Budíček pre Indiu
Priemerný vek obyvateľov Indie je nízky, aj keď na juhu krajiny je obyvateľstvo kvalifikované, vzdelané a jeho vek je v priemere vyšší. Oproti tomu na severe sú ľudia mladší, nevzdelaní a oveľa chudobnejší. Je to skľučujúca úloha zladiť tento rozpor v krajine, kde nefunguje koherentná politika a politický systém, ktorý stále uctieva socialistické ideály Nehru. India má najvyšší čas sa prebudiť.
Ázii sa nepodarilo pretaviť rast z poslednej dekády do transformácie a reformy samej seba. Lokálny kapitál uteká z väčšiny väčších ázijských krajín – nikto nechce mať svoje peniaze v Číne, Indii, Indonézii alebo Vietname. Európski a americkí bankári nám ale stále tvrdia, že na konci ázijskej dúhy na nás čaká hrniec plný zlatiek. Ako to ale môže byť pravdivé, keď vidíme toľko úspešných ázijských biznismenov opúšťať svoje rodné štáty?
Nasledujú moje tri predpovede pre obchodovanie a investovanie:
Všetko sa časom vráti k normálu
Čo vyletí príliš nahor, sa musí vrátiť na zem, a vice versa. V prípade Ázie – preinvestovanosť, nedostatok socializovanej zdravotnej starostlivosti a širších vzdelávacích systémov znamená, že skorší boom teraz naráža na nedostatok finančných prostriedkov.
Európske banky tradične používajú zhruba tretinu amerických dolárov na poskytovanie úverov v Ázii. No s rastúcimi problémami doma v Európe svoj kapitál z Ázie postupne sťahujú. To pre krajiny so schodkom verejných financií ako je India, Filipíny a Austrália znamená nutnosť znížiť závislosť na zahraničnom financovaní. K tomu môže dôjsť len prostredníctvom rušenia investícií a vyšších lokálnych úspor. To síce bude znamenať nižší rast, ale je to vlastne dobrá správa pre Áziu i pre celý svet.
Prečo? Pretože keby sme pokračovali v začarovanom kruhu globalizácie a vždy hľadali najnižšie náklady na jednotku práce, potom by všetky svetové úspory skončili v Ázii, zatiaľ čo trhy v Európe a USA by sa obmedzili len na spotrebu, a to by v konečnom dôsledku vyústilo v ich bankrot. Ázia potrebuje dekádu spomalenia, prijať reformy dôchodkového systému a zdravotníctva. Ich sporiace prasiatko je jednoducho až príliš plné. Tieto úspory sa teraz musia použiť – nie na luxusné autá a značkové veci, ale na zabezpečenie lepšej budúcnosti rastúcej ázijskej populácie.
Makroekonomika zlá, mikroekonomika dobrá
Ázii dominujú veľké vládne systémy a malé množstvo súkromného vlastníctva. Silné vládne reťazce sú nevyhnutne zlé. Aby Čína a India rástli, musia si uvedomiť, že dlhodobý rastový potenciál krajiny zabezpečia iba prostredníctvom silného finančného systému. Čím je finančný systém danej krajiny uzavretejší a hlbší, tým je menej pravdepodobné, že bude mať dostatočný kapitál a investície pre uživenie svojej populácie. Pokiaľ dôjde k uvoľneniu mikroekonomiky, potom sa ázijské štáty opäť vrátia na čelo svetového rebríčka ekonomického rastu.
Čína dnes dopláca na chyby v makropolitike. V roku 2009 krajina odštartovala najväčší program na podporu hospodárstva v dejinách. Dokonca aj liberálne založení politici potom závideli, ako sa Číne podarilo zastaviť spomaľovanie tempa rastu. Medzinárodný menový fond odhaduje, že sa čínsky hospodársky rast podieľal na celosvetovom raste v rokoch 2008 – 2011 približne 32percentným podielom. Problémom ale je, že bol stimul aplikovaný v ekonomike, ktorá v podstate vie dobre len jednu vec.
Tu je čínsky biznis model: Na jednom konci je lacný, dotovaný kapitál a lacná pracovná sila. Na druhom konci je potom vysoký ekonomický rast a rastúce príjmy. Zarobené a ušetrené peniaze robotníkov potom smerujú ako depozitá do bánk so zápornými reálnymi výnosmi, alebo na vysoko špekulatívne trhy s nehnuteľnosťami, či na akciový trh, ktorý je aj v tých najlepších prípadoch menej zodpovedný a transparentný ako Medzinárodný olympijský výbor.
Nedostatok reforiem a otvorenosti ešte zvyšuje nerovnováhu v Ázii. Tá teraz platí za svoju samoľúbosť. Ale bude to veľmi pozitívne ponaučenie, ak bude makrosféra v budúcich rokoch zatláčaná do úzadia a do popredia sa dostanú mikroekonomiky ťahané jednotlivcami a firmami, ktoré konajú vo svojom vlastnom záujme a môžu prekvitať.
Čas nie je vždy kontinuum – pozor na cyklus
Skvelé investície sú naviazané na exponenciálny rast a zarábanie peňazí vďaka efektu zložených výnosov po dlhú dobu. Ekonomický rast sa takmer vždy tvári tiež ako exponenciálny proces.
Niekedy sa ale svet i naše investície zrovna exponenciálne nevyvíjajú. Niekedy skrátka firma, sektor priemyslu alebo aj celý svet čelí zmene režimu, ktorá vyžaduje násilné zbohom minulosti a zmenu smeru v rámci nového poriadku.
Pred Áziou teraz stojí presne taká výzva – zmena režimu. Čína odštartovala svoj dlhý pochod k reformám už v roku 1979. Úplne náhodou to bolo v rovnakom roku, kedy sa Margaret Thatcherová stala premiérkou Veľkej Británie, ktorá na tom v tej dobe nebola ekonomicky dobre. Náhoda? Sme teraz o jednu generáciu ďalej a potrebujeme odštartovať nový cyklus. Jednoducho je ten správny čas.
Xenofóbna rétorika v Číne eskaluje. A to sa stáva len v naozaj ťažkých časoch. Finančná kríza a nerovnováha v Číne zničili dôveru vo vždy rýchlejšie rastúcu ekonomiku a životné štandardy. Ríša stredu sa teraz odhaľuje ako prehnane zadlžená, nezodpovedná a zúfalo potrebujúca reformy.
Teraz, v piatom roku krízy a viac ako tri desiatky rokov od posledného “mandátu pre zmenu”, sa svet, Ázia i Európa, blížia ku kritickému bodu zlomu. Odliv v politike, štátom ovládané ekonomiky, uzavreté finančné trhy, finančné intervencie, rast a valuácia akciových trhov nás čoskoro doženú s tým, ako sa Európa, Čína aj USA blížia ku koncu svojej súčasnej cesty.
Trh bude spočiatku vnímať zmenu režimu negatívne. Dôvodom bude koniec obdobia, keď počas uplynulých dvadsiatich rokov boli úrokové sadzby čím ďalej nižšie a zadlženie čím ďalej vyššie. Nakoniec bude ale tento posun vnímaný ako pozitívny. Akonáhle sa všetko vráti na začiatok, makroekonomika ustúpi mikroekonomike a odštartuje nový cyklus. Môžeme sa pripraviť minimálne na dekádu zaujímavých ziskov a lepšiu situáciu na akciových trhoch. Stará nerovnováha bude totiž odstránená.
Autor: Steen Jakobsen | Chief Economist Saxo Bank | www.saxobank.sk
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.7473 | 17.02 % |
Škola investora
On-line obchodovanie CFD je všestranná metóda obchodovania ako pre býčie, tak pre medvedie trhy, umožňuje zaistenie vašich aktuálnych ...
Dlhopisy, tak ako aj akcie prinášajú dva druhy výnosov a to kapitálový a úrokový.Investorov do dlhopisov zaujíma predovšetkým úrokový výnos....
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...