Citovali ma mnohé médiá – najmä vo Francúzsku – a to kvôli mojim výzvam, že Európa potrebuje novú Margaret Thatcherovú. Pri svojich odkazoch na Thatcherovú nepodporujem ani tak jej politiku, ako skôr to, že sme v poslednej dobe nevideli kdekoľvek v Európe skutočný mandát od voličov pre poriadnu zmenu. Taký mandát, ktorý videla Británia, keď sa Thatcherová ujala v máji 1979 moci.
Voľby, ktoré v posledných rokoch prebehli v Dánsku, Španielsku, Fínsku a Veľkej Británii, sa jednoducho stali protestom proti tamojším vládam. Voliči neboli nikdy schopní prijať drsné výzvy skutočných reforiem. A teraz to vo Francúzsku, Grécku a Holandsku vyzerá tak, že najviac vyťažia tí, ktorí sa spreneveria svojím proeurópskym hodnotám. Sme teda svedkami ďalšieho kola protestu voličov, ktorí vidia EÚ ako zdroj všetkých problémov svojich vlastných štátov. Voliči sú pritom len proti silám, ktorých zmysel a účel sa ešte nestačil vykryštalizovať.
Hlavným bodom vlády premiérky Thatcherovej bolo to, že sa svojho mandátu chopila naozaj silno. Jej reformy stínali hlavy a menili životy. To bol pôvodný zámer mojich textov. Nie, že by sme politiku Thatcherovej nepotrebovali. Pre moje peniaze by určite silná ruka “Dámy s kabelkou” priniesla mnoho dobra a Európe by pomohla vyvážiť dnešný Nemeckom vedený disciplinarizmus.
Uvedomil som si, že Nemecko je opatrný vodca Európy a našľapuje po špičkách. Dokonca aj vo chvíli, keď odmieta všetky hlasy snažiace sa ho presvedčiť o svojom názore, a ktoré sa pokúšajú zatiahnuť nemeckú garnitúru do bažiny EÚ. To ma ale privádza k ďalšiemu bodu: prečo je celá debata tak zatuchnutá a opatrná a prečo sa toľko bojíme nesúhlasu? Pritom len cez diskusiu a otvorenosť sa môžeme vysporiadať s tak rozsiahlou dlhovú krízou. V základoch sa dá totiž táto kríza zvládnuť. Rýchlo sa ale začína stávať neriaditeľnou, pretože ďalej pokračujeme v politike preťahovania a predstierania.
Teraz už nie je čas na politické nezmysly. Voliči potrebujú pevnú politickú ruku a hlasovali by pre ňu, keby na ňu náhodou narazili. Dúfajme, že sa z nás všetkých nestali gaučové typy zahľadené len do svojského sveta sociálnych médií. Takí, ktorí sú permanentne stratení vo vzduchoprázdne vlastných malých bublín a neustále aktualizujú svoj facebookový profil na smartphonoch a iPadoch. Na jednom z posledných únijných summitov to v reči Facebooku vyzeralo nejako takto: “Stretol som Angelu, večera bola výborná, je v pohode, tu je pár fotiek. Prosím dajte mi like.”
Keď teraz cestujete po Európe, dopady krízy zatiaľ nevidíte alebo nepociťujete. Snáď len v Grécku. Ale nevidíte len preto, že úsporné opatrenia, o ktorých sme toho všetci toľko nahovorili, zatiaľ neudreli plnou silou. O úsporách hovoria všetky vlády a niektoré reformy dokonca aj uzákonili. Ale ak sa vám zdá, že je teraz všetko zle, počkajte si na presadenie všetkých reforiem v tomto a budúcom roku. Vtedy kríza udrie plnou silou.
V nadchádzajúcich kvartáloch bude ekonomika Európskej únie rásť menej ako inokedy. Avšak spolu s tým, ako sa hrany krízy obrúsia a presadia sa úsporné plány a zvyšovanie daní, neúprosne porastie aj túžba po skutočných reformách a po ukončení vlády politiky preťahovania a predstierania. A to sú dobré správy. Situácia sa celkom rýchlo dostane do bodu, kedy už nemôže byť horšie. Som si skoro istý, že sa tak stane pred koncom roka 2013. Vtedy získa niekto niekde v Európe, možno dokonca v Nemecku, thatcherovský mandát pre skutočnú zmenu.
Thatcherová bola výnimočná osobnosť a jej život a činy rezonujú dodnes. Či už v dobrom alebo zlom slova zmysle, jej odkazom bola zmena. Zmena prinášajúca priamu konfrontáciu a nie politiku vedúcu odnikiaľ nikam, ktorá pomohla zmeniť nielen obraz Británie, ale celej Európy. Presne taký druh politického vedenia potrebujeme. Dúfajme preto, že voliči túto osobu rozpoznajú a dosadia ju do úradu.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |