Pri návšteve Paríža pred miestnymi prezidentskými voľbami som sa opýtal vodiča taxíka na jeho politické názory a on na mňa okamžite zakričal: “Sľuby, sľuby – všetko sú to len sľuby!” Očividne neverí nikomu. Sarkozy? “Všetci ho nenávidia.” Hollande? “Ľudí o všetko oberie.” Le Penová? Potom sa vodič usmeje. “No, v nedeľu by sa jej mohlo dariť.”
Potom sa dotkne ďalšej dôležitej veci: Ak existuje jedna vec, za ktorú si Francúzsko zaslúži svetový titul, tak je to schopnosť štrajkovať. V tomto sú Francúzi svetovou extratriedou! Naša konverzácia potom skĺzla k dôležitejším témam, napríklad k futbalu. A tak sme prebrali všetky dôležité politické témy.
Druhé kolo volieb sa odohrá 6. mája. A vyzerá to tak, že francúzski voliči sú pripravení hromadne štrajkovať. Možno ide o okamih podobný tomu z roku 2002, keď niekto vystúpi z pozadia a naruší predpokladaný dostih dvoch koňov – Sarkozyho a socialistov Hollanda. Nie som o tom síce presvedčený, ale obyvatelia Paríža očividne niečo cítia vo vzduchu. A verte mi, že to nie je len jarné počasie.
Ale ani cez znechutenie Francúzov z ich politiky a protestnú náladu vo vzduchu nie je volebný výber nijako presvedčivý. Takže či už prezidentské voľby “vyhrá” ktokoľvek, rovnako sa stane porazeným v súboji o správny smer Francúzska i Európskej únie.
Ani jeden z kandidátov neprináša zásadné reformy a žiadny z nich ani nevytvorí program podobný tomu, ktorý Thatcherová presadzovala na konci 70. a začiatku 80. rokov minulého storočia. Nie, Holland sa chce stať novým Mitterandom, a Sarkozy chce byť prezidentom, akého ľuďom sľuboval, ale od roku 2007 sa mu to nepodarilo. Le Penová potom ide proti všetkému a všetkým. A zmena? Vôbec žiadna!
V očakávanom dueli kto z koho, ktorý sa bude odohrávať 6. mája, vedie podľa prieskumov Holland nad Sarkozym o 10 až 12 percent. Avšak dva týždne v politike môžu trvať ako desaťročie v skutočnom živote. Stále je tu veľa vecí, ktoré môžu vyjsť na povrch, a tiež mnoho chýb, ktorých sa kandidáti ešte môžu dopustiť.
Ako som už uviedol predtým: francúzski ekonómovia sa zhodujú, že situácia sa po voľbách vyhrotí. Či už vyhrá ktokoľvek, bude musieť riešiť otázku Grécka a Španielska a priznať skutočný rozmer oveľa viac, než ktorýkoľvek iný únijný štát. Teraz je tak na rade Francúzsko, aby prinieslo skutočné obete.
Ideálny program pre ktoréhokoľvek nového prezidenta by mohol byť nasledujúci: počas prvých 100 dní vytvorí dôveryhodný plán na ďalších desať rokov. A to po diskusii pri rokovacom stole so všetkými zainteresovanými stranami: odbory, súkromným a verejným sektorom a bankami.
Francúzsko, rovnako ako väčšina Európy, stratilo svoju konkurencieschopnosť a potrebuje dlhodobý plán “vnútornej devalvácie”. Nie je potrebné, aby tento plán priniesol zázraky ani krátkodobé masívne zisky. Hlavne, aby bol jednoduchý, široko prijímaný všetkými zúčastnenými stranami a tiež spoľahlivý. Finančné trhy nemajú problém prijať aj tie najmenšie náznaky reforiem a sú ochotné diskutovať o skutočných problémoch.
Vnímajú to pozitívne ako známku poctivosti a dobrých úmyslov. Ale ako už sme si zvykli pri voľbách po celej Európe – voľby vo Francúzsku budú skôr vyjadrením nesúhlasu než mandátom k zmene.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |