Index spotrebiteľských cien môže viesť k zlým záverom o raste HDP
Vo svetle súčasných udalostí v Grécku a možnosti štátneho bankrotu by bolo múdre poobzerať sa po príklade z histórie – konkrétne na Argentínu. Pozrieme sa na to, ako devalvácia meny a štátny bankrot Argentíny skreslili následné hospodárske dáta.
Mnohí označujú Argentínu za pozitívny príklad štátneho bankrotu, pričom poukazujú na graf rastu tamojšieho HDP (pozri graf nižšie). Vidíme, že rast reálneho HDP od konca krízy v roku 2001 dosiahol 110 percent.
Náš makroekonomický stratég Mads Koefoed ale upozorňuje na zaujímavý fakt, že devalvovaná argentínska mena výrazne pozmenila inflačný kôš. A to tak, že došlo k vyradeniu dovážaného tovaru z “normálneho” koša. Potom neboli rýchlo rastúce ceny dovážaných áut alebo počítačov ďalej započítavané do celkovej inflácie. Zmenou koša pre výpočet inflácie po bankrote (a my vieme, že mnohí majú k argentínskej inflácii výhrady) došlo k tomu, že reálne nárasty tamojšej ekonomiky boli výrazne nadhodnotené.
Zdroj: Bloomberg L.P.
Zisky privátneho sektoru sú menej zavádzajúce ako prekrútená inflácia
Ak sa pozrieme na reálnu ekonomickú aktivitu iným uhlom pohľadu, vidíme úplne iný obrázok toho, ako sa Argentína od roku 2001 zotavovala.
Graf nižšie ukazuje EPS (koncových 24 mesiacov) a nerozdelený zisk (koncových 24 mesiacov) po očistení o infláciu, vrátane hlavného akciového indexu Merval. Ako môžete vidieť, privátny sektor v Argentíne sa ešte stále nedokázal zotaviť a dostať sa na svoju predošlú ziskovosť. V skutočnosti sú totiž celkové zisky na päťdesiatich percentách tých pôvodných. Výsledky by boli ešte katastrofálnejšie, keby sa revidovali údaje o argentínskej inflácii.
Zdroje: Bloomberg L.P. and Saxo Bank Strategy & Research
Oficiálne štatistiky líčia Argentínu ako krajinu, ktorá z dlhovej krízy vzišla so silným ekonomickým rastom. My si ale namiesto toho myslíme, že je tento záver pravdepodobne založený na skreslenom koši pre výpočet inflácie. Dôkazom sú výsledky tamojších verejne obchodovaných spoločností. Tie ukazujú, že súkromný sektor ešte stále nie je späť vo svojej pôvodnej sile.
Pri celkovom pohľade na argentínske ekonomické dáta je zaujímavé, ako veľmi sa situácia zlepšila vďaka vyšším cenám poľnohospodárskych komodít, a nesúvisí tak so zmenami v tamojšej politike.
Prečo bankrot z dlhodobého pohľadu nemusí nič vyriešiť
Vráťme sa o kúsok späť a zamyslime sa nad štátnym bankrotom a tým, čo dobrého môže vlastne priniesť.
Pokiaľ ide o Argentínu: stále nemá prístup na zahraničné úverové trhy, inflácia od krízy skokovo vzrástla (pozri graf nižšie) a mnoho ekonómov verí, že tieto čísla ani neodrážajú skutočnú infláciu. Miera nezamestnanosti je stále vysoká a súkromný sektor nie je plne obnovený.
Ak sa nad tým zamyslíte, tak štátny bankrot sám o sebe neprinúti krajinu k štrukturálnym zmenám. Krach len spôsobí nepríjemnosti veriteľom. Skutočným problémom je, že veritelia ani nemôžu prevziať kontrolu nad daným štátom tak, ako to býva obvykle pri podobnej situácii v súkromnom sektore. Nemôžu tak ani rozhýbať štrukturálne zmeny, pretože proti sebe majú obyvateľstvo, čo sa teraz deje v Grécku.
Zdroj: Bloomberg L.P.
Celková dynamika a dôsledky štátnych bankrotov sú veľmi zložité a nejednoznačné. Ak Grécko zbankrotuje a opustí eurozónu, bude len ťažko presadzovať štrukturálne zmeny. A je veľmi pravdepodobné, že by bol následný vývoj hospodárstva v reálnych hodnotách rovnako zlý ako v Argentíne. Pamätajme na to aj v kontexte gréckeho krachu.
Autor: Peter Garnry | Stratég akciových trhov | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |