“Nikdy nepremýšľam o budúcnosti, pretože prichádza príliš rýchlo.” Albert Einstein
Ak sa bavíme a odhadujeme, čo sa stane v roku 2012 s eurom a Európskou úniou, jednou z použiteľných metód by mohol byť pohľad do histórie samotnej únie. Ten by nám totiž mohol napovedať, čo sa odohrá v nasledujúcom období.
Spojené štáty európske sa narodili v slovách sira Winstona Churchilla v Zürichu roku 1946. Ten svoj prejav začal takto: “Rád by som vám dnes povedal o európskej tragédii.” Najdôležitejšia a najviac relevantná časť prejavu odkazuje k Lige národov (predchodcovi Spojených národov OSN): “Liga národov nezlyhala kvôli svojim princípom alebo koncepciám. Zlyhala, pretože boli tieto princípy zradené štátmi, ktoré ich stvorili. Zlyhala, pretože sa vtedajšie vlády báli čeliť faktom a konať, kým im to situácia ešte umožňovala. Táto katastrofa sa už nesmie opakovať. Preto tu teraz máme základy, na ktorých môžeme stavať, a tiež horko vykúpenú skúsenosť.” Ako múdry muž sir Winston bol! (Prepis prejavu.)
Opustené princípy
Skutočným problémom Európskej únie a eurozóny je, že boli zradené základné princípy, na ktorých boli obe tieto organizácie vybudované. Európska centrálna banka teraz denne zasahuje na dlhopisovom trhu, aby udržala pri živote dlhy vlád okrajových štátov eurozóny. Je to práve tlačenie peňazí, ktoré ide proti ich pôvodným tvrdeniam. Nová fiškálna zmluva je navyše navrhnutá tak, aby až nacionalisticky chránila bohaté krajiny pred pomocou tým s veľkými dlhmi.
Máme tak de facto fiškálnu úniu pre “slabé štáty” Európy. Nikto nemôže tvrdiť, že Španielsko, Portugalsko, Írsko, Grécko, Taliansko a veľmi skoro aj Francúzsko vytvárajú a vytvoria svoje vlastné fiškálnej politiky. Skôr sú vo fiškálnej únii, kde takzvaná trojka (Európska komisia, ECB a Medzinárodný menový fond) ich politiku diktuje. (Všimnite si, že nikto z “trojky” nie je verejne volený!)
Zakladatelia EÚ sa obracajú v hroboch
Je jasné, že demokracia ako taká je v Európe pod tlakom. V Taliansku je nevolená vláda úradníkov, pretože sa bývalý premiér Silvio Berlusconi stal nedôveryhodným a bol vydaný v neľúbosť … Európskou úniou. Grécko má rovnako tak nevolenú vládu, ktorá sa k moci dostala po tom, čo chcel predchádzajúci premiér vyhlásiť referendum o úsporných opatreniach. Teda chcel niečo, čo sa nehodilo … Európskej únii. Fiškálne politiky väčšiny štátov v Európe sú čiastočne diktované nadnárodnou inštitúciou ako je Medzinárodný menový fond.
Otcovia zakladatelia spoločnej Európy sa musia obracať vo svojich hroboch. Európa má dnes tak vysoký verejný / vládny dlh, že sú to veritelia, ktorí Európu ovládajú. Nie politici. Princípy solidarity, verejný záujem a hodnoty nikdy nezneli viac vyprázdnenie než dnes. Verte mi, že som veľký fanúšik Európy, kvôli všetkým tým dôvodom, ktoré menoval sir Winston. Ale EÚ a eurozóna prestala dávať zmysel vo chvíli, kedy ochrana veriteľov dostala vyššiu prioritu než demokracia a morálne zásady.
Európsky volič nesúhlasí
Dostali sme sa do bodu, kedy sa európski voliči už naďalej nechcú podieľať na náprave Európy a dokonca ju ani nechcú rozširovať. Politici a zákonodarcovia sa zúfalo blížia k dohode o úsporách, čo je iný termín pre: viac toho istého – väčšie utrpenie, defláciu a nulovú vyhliadku pre rast.
Ak by som použil slová sira Winstona, potom zákonodarcovia nestoja čelom realite: “Došlo k zlyhaniu, pretože sa vtedajšie vlády bály čeliť faktom a konať, kým im to situácia ešte umožňovala.” Dohromady sa už uskutočnilo 18 (opakujem: osemnásť) stretnutí na tému riešenia európskej dlhovej krízy. Jediným riešením doteraz je: Vyriešte platobnú neschopnosť likviditou. Tlačte peniaze! Je to zadarmo!
Od desiatich k piatim
Znamenie aj fakty sú jasné: Trvať na šetrnej Európe je cestou do pekiel. Súčasný prebytok účtov severských štátov sa ešte zvýši, a rovnako tak sa zvýši deficit štátov na juhu Európy. Jednoducho povedané, už teraz bohatí ľudia budú ešte bohatší a tí chudobní ešte chudobnejší.
Máme tu dva rozdelené systémy, takmer pripomínajúce Ponziho schému (poznámka redakcie: v Čechách a na Slovensku známe ako pyramída alebo lietadlo). V tomto investičnom cykle dostávajú podkapitalizované banky “zadarmo prostriedky”, aby investovali do zadlžených vlád. Počas toho dochádza k zlepšeniu ich súvah skrze bezrizikovej úrokovej sadzby a obskúrneho zdanenia. Jediný “zanedbateľný” problém, na ktorého riešenie sa už rezignovalo, je to, že hlavnou funkciou bánk je požičiavať peniaze.
Mne, rovnako ako mnohých malým a stredným podnikom, už začína chýbať starý dobrý systém 3-6-3. Príjem depozitu za 3 percentá, požičiavanie za 6 percent a golfové ihrisko o 3 hodine. Banky by mali hrať úverovú hru dlhodobo. Namiesto toho, aby boli predĺženou rukou na financovanie vlád. Banky sú teraz v bezpečí a vlády dostávajú peniaze z ECB skrze ne.
Čo z toho plynie pre Európu a pre euro?
Po prvé si musíme uvedomiť, že politici urobia čokoľvek, a tým myslím naozaj čokoľvek, vrátane porušenia zmlúv aj ústavy, aby udržali veci v chode. Za druhé musíme pochopiť, že už im dochádza čas. Dlhová služba, t.j. platba úrokov sama o sebe, môže pre mnoho štátov znamenať dlhovú pascu. Niektoré štáty skrátka nebudú schopné svoje úrokové záväzky naďalej splácať.
Obsluha takéhoto dlhu požiera prírastky HDP všetkých krajín EÚ. V konečnom dôsledku tak môžeme čakať nižší rast, vyššiu nezamestnanosť, rekordné úspory domácností a rekordné verejné míňanie – virtuálny seba požierajúci cyklus, ktorý nedopadne dobre. Teda ak politici nevypočujú sira Winstona a nezabránia tragédii.
Pravdepodobné scenáre
História nás učí, že politici poznajú len jednu vec, a tou je: ako utrácať peniaze. Všetko to zrejme skončí zle, ale potenciálne to môže mať aj pozitívne dopady do budúcnosti. Niekedy je potrebné veci rozbiť, aby človek docenil ich skutočnú hodnotu. A v tom sa skrýva skutočná šanca pre Európsku úniu a euro!
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |