Fiškálna kríza v eurozóne sa prehlbuje, politici a centrálni bankári hľadajú už takmer nemožné riešenia pre záchranu situácie, ktorá sa im postupne ale isto vymyká z rúk. Ďalšie stretnutie čelných predstaviteľov európskeho kontinentu počas minulého týždňa (za posledné dva roky takmer dvadsiate) musí byť považované za zlomové. Ide o všetko, eurozóna sa pomaly rozpadá, hrozí zánik eura a preto i výsledky summitu museli byť viac ako konkrétne bez ďalších zahmlievaní. Fiškálna kríza eurozóny, ktorá zlomila „stoličku“ nejednému európskemu politikovi sa chystá zlomiť kľúčovú podstatu európskej integrácie – euro. Teda reálne a bytostne sa týka nás všetkých a nikto si nemôže byť istý svojou budúcnosťou...
Kolaps eura by priniesol nepredstaviteľný kolaps menového, finančného, ekonomického a spoločenského systému. Je klamstvo tvrdiť, že euro je dokonalé, ale je ešte horšie klamstvo tvrdiť, že bez eura nám bude lepšie. Kolaps eura by priniesol tak výrazné globálne turbulencie, prehĺbenie spoločenských rozdielov, že výsledkom by mohol byť viac ako výrazný morálny a spoločenský úpadok. Iba ekonomickí radikáli bez štipky zodpovednosti dnes môžu blahorečiť komentáre o tom, že niektoré centrálne banky eurozóny sa snažia pripraviť na tlačenie pôvodných mien. Kolaps eura by znamenal príchod neobmedzených devalvácii svojich mien (znehodnocovanie dlhu), tlačenia peňazí, rizika hyperinflácie a kolapsu ekonomík. Poučme sa preto z histórie, toto sme tu už mali po prvej svetovej vojne v Nemecku a výsledok je naozaj škoda komentovať....
Stále preto tvrdíme, že žiadny finančný euroval s ľubovoľným číselným označením nemá takú silu ako posledný psychologický euroval v spojení Rím-Paríž. Posledný reálny euroval záchrany eura je Rím a Paríž - ak padnú pod tlakom zníženia ratingu a neschopnosti refinancovať svoj dlh, je koniec integračného európskeho sna viac ako istý. Euro-sedemnástka je dnes reálne iba zlomok, ak si odmyslíme rizikové krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), stagnujúce Belgicko, hrozbou zníženého ratingu kvôli bankovému sektoru ohrozené Rakúsko a Portugalsko, príliš nezaujímavé krajiny svojou veľkosťou (Cyprus, Malta, Luxembursko, Slovinsko, Slovensko, Estónsko). Tak nám ostávajú iba Fínsko, Holandsko a kľúčové Nemecko.
Toto je reálny stav eurozóny bez ružových okuliarov postavený na posledných troch „európskych mušketieroch“. Práve preto naozaj krutá reálna hrozba rozpadu eura a nasledujúca doba temna donútila európskych politikov, aby sa začali pozerať na reálnu podstatu európskeho problému. Tým rizikovým faktorom je dlhové zaťaženie takmer všetkých kľúčových krajín eurozóny nielen kritizovaných krajín PIIGS. Dnes si všetci uvedomujú, že musia ťahať za jeden koniec lana a buď to euro potiahnu i za cenu tvrdých ústupkov a straty vlastnej štátnej suverenity, alebo je tu hrozba omnoho tvrdších spoločenských a sociálnych dopadov v budúcnosti.
Výsledok posledného summitu hovorí jasne, že všetkých sedemnásť krajín eurozóny je ochotných bojovať za budúcnosť eura a podpísalo „archu eurozóny“ s cieľom zachrániť euro. Toto je jasný signál, ktorý trhy potrebovali, pretože sa príliš množili informácie o ochote krajín eurozóny vrátiť sa k pôvodným menám. Z európskej desiatky „čakateľov“ na euro jediný negatívny signál prišiel iba z ostrovov. Angličania sa jasne vyjadrili, že problém eura je problémom krajín eurozóny, nie ich. Čo čakať od krajiny, ktorej celkový dlh (súkromný i verejný) je najväčší na svete. Kľúčom je však jasné stanovisko eurozóny spájať sa vo fiškálnu integráciu (riskovať stratu voľnosti pri svojich verejných financiách) na úkor archy eurozóny a budúcnosti eura. Toto je príliš veľká cena, ale európske krajiny sú ochotné sa jej vzdať, pretože riziká bez eura sú omnoho tvrdšie a bolestivejšie. Fiškálna inkvizícia a tresty sú tak prvým reálnym výsledkom riešenia fiškálnej krízy eurozóny, nesmú však byť posledné.
Ochota smerovať k vyrovnaným rozpočtom, znižovať štrukturálny deficit verejných financií a udržiavať celkový deficit verejných financií pod 3% HDP, je prvou lastovičkou, ale o to ťažší býva práve kľúčový prvý krok. Eurozóna dala jasný signál, že po ekonomickej, menovej môže nasledovať i fiškálna integrácia – teda takmer najvyšší stupeň integrácie. Je dobré, že sa krajiny eurozóny nenechali vydierať finančnými trhmi a nepristúpili na bezbrehé finančné dodávanie likvidity pre investičné špekulácie. Jasné potvrdenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (euroval 2) od polovice budúceho roka s reálnymi zdrojmi na úrovni 500 mld. eur a podpora MMF s objemom 200 mld. eur naznačuje, že európski politici preferujú skôr fiškálnu integritu starého kontinentu ako americkú cestu bezbrehého tlačenia peňazí a zadlžovania sa pod rúškom tlačenia peňazí (ECB síce pod tlakom, ale stále si udržiava reálny pohľad). Toto je však iba prvý krok, ale ako sme už naznačili najťažší, bude ich ešte niekoľko, možno tvrdších, ale kľúčom je však stanovenie európskeho cieľa, ktorý postupne nadobúda jasné kontúry, čo môže vytvárať prvé základy dôvery v budúcnosť eurozóny. Svet sa mení a po roku 2007 už neplatia klasické ekonomické a politické poučky, preto je nutné si uvedomiť a prijať nové ekonomické a politické zákony.
Na záver iba jedna myšlienka, prípadný kolaps eura by len opäť raz potvrdil ako je svet závislý na USD. Opätovne by neexistovala žiadna alternatíva voči USD, čo by umožňovalo USA pokračovať v politike rastúceho zadlžovania (pri minimálnych nákladoch) a znehodnocovania USD (možno i jeho zániku cez menovú reformu). Tým by si USA elegantne vyriešili svoj dlhový problém, ktorý nikdy nesplatia...
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |