Európska dlhová kríza sa rozširuje a dlhová bublina vo viacerých krajinách praskla. Súčasné problémy sa už nedajú jednoducho pozametať pod koberec. Je čas sa prebudiť a pripraviť sa na "nový rok". Európa má dnes len málo možnosti, ako sa dostať zo súčasnej situácie. Buď bude najbližšie dekády bojovať s dlhom, rozpočtová politika bude jednotná a dôjde k centrálnemu prerozdeľovaniu, alebo sa stanú výrazné zmeny v počte členov eurozóny. Každá iná možnosť je len ilúziou.
Krátka a krásna ilúzia
Euro od svojho začiatku vytvorilo krátku, ale veľmi atraktívnu fantáziu. Krajiny ako Nemecko mohli predávať svoj služby a tovary južným krajinám a zároveň im na to požičiavať peniaze cez systém vyrovnávania platieb Target2. To nakoniec viedlo k rastu nerovnováh v rámci eurozóny a k rastu dlhu u južných krajín. Južné krajiny sa opájali tým, že sa môžu zadlžovať bez rastu úrokov, pretože im to umožnila dôveryhodnosť Nemecka a vízia hlbšej integrácie. To najprv viedlo k rastu životnej úrovne aj napriek slabej ekonomickej sile.
Projekt Euro mal chyby už od začiatku
Euro tak bolo odsúdené k neúspechu, čo niektorí vedeli už v roku 1999. Avšak ochota ECB (intervencie), vytvorenie Target2 a rast globálneho HDP na čas zakrylo niektoré problémy. Tieto sa teraz vrátili v plnej sile. Prvou obeťou vlastných podvodov a dlhovej krízy bolo Grécko. Ďalšie južné krajiny museli po čase logicky nasledovať. Ilúzia o nekonečnom zadlžovaní juhu a nekonečnom požičiavaní severu je u konca a naši politickí lídri sa snažia zahnať džina späť do fľaše. Na to je ale neskoro, bublina praskla a prekryť dlh dlhom sa už nedá.
Počas dlhých rokov bol európsky dlh podhodnotený, hlavne vďaka ignorovaniu obrovských rozdielov medzi severom a juhom. Trh stále očakával fiškálnu úniu, ktorá však nikdy neprišla. To vytvorilo novú - nevidenú možnosť pre špekulatívny kapitál, ktorý si uvedomil túto historickú príležitosť - zaútočil tak na achillovu pätu EMU. Situácia v EMU bola neudržateľná, pretože kapacity na riešenie prípadných problémov jednoducho neboli. Stačilo tak relatívne málo na to, aby sa ilúzia začala rúcať: špekulácie GS, JPM a iných US bánk na gréckych CDS boli len začiatkom (koniec roka 2009 - na špekulácie s CDS upozornil aj B. Bernanke).
Problém bol na svete
Južné krajiny sa dostali do problémov a s nimi aj bankový sektor. Už v roku 2010 si stačilo porovnať CDS na dlhopisoch amerických bánk a CDS na dlhopisoch európskych bánk, ktoré boli výrazne vyššie. Udalosti v Grécku a následná pomoc neboli riešeniami, ale iba odložením problému. Špekulanti sa však zamerali aj na iné krajiny eurozóny a domino efekt v rámci PIIGS mohol začať. Európski politici pravdepodobne ani netušili, čo sa im deje pred očami. ECB upozorňovala, že fiškálna únia a hlbšia integrácia nie sú len prázdne slová, ale musí k nim reálne dôjsť. Politické dohody sa rodia pomaly a sú plné kompromisov, ktoré mohli špekulanti opäť využiť. Vážne problémy v EU zachránil Fed novým QE, keď banky dostali dostatok likvidity aby mohli investovať aj do európskych bánk. PIIGS boli zachránené. Dočasne.
Rok 2011 sa stal zlomovým
Tento rok úplne odkryl problémy v projekte eura. Pokusy ako EFSF a ESM boli neúspešné, pretože neriešili systémové problémy a len sa ich snažili prekryť. Nemecko a iné krajiny sa dostali do štádia, kedy si uvedomili, že bumerang ktorý hodili, sa im začína vracať späť. Stavenie bariéry bez pevných základov na voľnom trhu je ako stavať hrad na piesku. Žiadny Euroval nemôže úplne vyrovnať nerovnováhy na trhu, predovšetkým ak budete znižovať výdavky v južných krajinách. EFSF a ESM skôr pripomínali bail-out bankového sektora niektorých členov "severných krajín" ako balík pre stabilizáciu celej EMU. Zlyhanie akéhokoľvek super-valu má zaistiť ECB. Tá sa bráni, pretože súčasný mandát ECB jej nedovoľuje robiť operácie v takom rozsahu ako chcú politici. Navyše tieto operácie nemajú podporu Nemecka, ktoré sa drží zásady: "Čo je dobré pre Nemecko je dobré aj pre Eurozónu". Európa stojí pred bezprecedentným problémom a čakajú ju časované bomby.
Časované bomby - nočná mora
Presuňme sa do súčasnosti, kde je problém už jasne pomenovaný, ale zbaviť sa dlhu nie je možné zo dňa na deň. Od decembra do apríla budú maturovať záväzky Španielska, Talianska a Francúzska vo výške 425 mld. € (obrázok). Je teda súčasná dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom o spoločných rozpočtových pravidlách dostatočná? Nie. Vyrovnaný rozpočet, zodpovedná fiškálna politika sú beh na dlhú trať a sú len prísľubom. Prípadný pokles HDP a súčasné výnosy sú neudržateľné pre viacero európskych krajín, ktoré utekajú na krátky koniec výnosovej krivky. Tlak na európske krajiny môže byť oveľa väčší, pretože teraz krajiny ešte rastú. Recesia prinesie masívny stres-test nie len pre banky, ale aj krajiny. Navyše európske banky musia prefinancovať svoje dlhy v objeme 700 mld. €. Komu dajú prednosť sebe, alebo štátom? Súčasné plány sú ďalšou ilúziou, pretože nikto neráta s bankrotmi kvôli nižšej spotrebe v reálnej ekonomike a delevergingu v bankovom sektore. Eurozóna je na ceste k recesii a deflácii. Ako chcú za týchto podmienok štáty dosiahnuť vyrovnaný rozpočet? Určite je to možné, ale bude to znamenať politickú smrť súčasnej neliberálnej pravice a sociálnej-demokratickej ľavice a nástupu extrémnejších politických síl.
Riešenia, riešenia a riešenia
Čo musí EMU spraviť? Mimo rozpadu, čo je asi neprijateľné je tu možnosť "super" integrácie. To znamená: fiškálnu únia, výrazné zníženie platov v celej EU, re-kapitalizácia bánk v objeme 100 - 400 mld. €, prehodnotenie postoju ku kapitálovým tokom v rámci EU, daňová únia, eurobondy a centrálne prerozdeľovanie. Iné možnosti sú len dočasné riešenia, pretože nevyrovnajú súčasné priepastné rozdiely. Eurozóna sa buď rozpadne, alebo budú Spojené štáty európske. Možno je takéto tvrdenie radikálne, ale súčasné smerovanie na trhu naznačuje, že Eurozóna má na výber len dve možnosti. Musíme si vybrať a dúfajme, že si vyberieme to správne.
Autor: Peter Greguš | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |