Čo ďalej s Európou?
- Uverejnené: sobota, 03. december 2011, 11:40
Dlhová a banková kríza zasiahla v Európe už štyri krajiny a Španielsko bude pravdepodobne tou piatou. Ďalšia ekonomická kontrakcia, ktorá ešte celú situáciu okolo dlhu a nezamestnanosti zhorší už možno začala, a zatiaľ čo politické elity hovoria o grandióznych plánoch väčšej Európy a silnejšej fiškálnej únie, je to práve nacionalizmus, nedostatok dôvery a iné znaky ekonomického a sociálneho nepokoja, ktoré môžeme každodenne sledovať medzi obyvateľmi (niektorých) európskych krajín. Nemci majú pre tento stav výraz „Zukunfstangst“ – niečo ako strach z budúcej neistoty. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je toto slovo také výstižné.
Prvým dôvodom, odhliadnuc od súčasnej krízy, je to, že Európa, podobne ako USA, zažíva obrovský šok – možno najväčší od priemyselnej revolúcie (s výnimkou vojen) – vo forme rastúceho vplyvu Číny, Indie a ostatných krajín emerging markets. Tieto štáty predstavujú magnet pre európsky kapitál, firmy, export, investície a pracovné miesta. Európska odpoveď však bola politicky aj ekonomicky nejednotná. Niet sa čomu čudovať, keďže najsilnejší európsky hráč, Nemecko, z tohto vývoja doteraz ťažil. V roku 1999 bol export Nemecka do Portugalska, Španielska, Grécka a Írska päťnásobne väčší ako vývoz do Číny. Dnes, export do týchto štyroch krajín výrazne zaostáva za exportom do Číny a pri súčasných trendoch môže byť nemecký vývoz do Číny väčší ako vývoz do Francúzska už v roku 2014.
Nemecký úspech prameniaci z tejto zmeny v ekonomickej a finančnej rovnováhe znamenal pre ostatné krajiny v eurozóne hromadu dlhu, nekonkurencieschopnosť, vysokú nezamestnanosť a stagnujúce mzdy. Mnohé z európskych firiem operujúcich na globálnom trhu varujú, že klesajúca alokácia investícií do Európy bude pokračovať až pokým sa konkurencieschopnosť výrazným spôsobom nezlepší. Európski politici si to už dávno ujasnili. Podľa nich, najlepšou odpoveďou je tesnejšia Európa, kde tvorba rozpočtov a výdavkov prejde z národnej úrovne na nadnárodnú – do Bruselu. Tí istí politici si však uvedomujú, že je to mimoriadne chúlostivá otázka a užšiu integráciu nepodporuje väčšina ich voličov.
Druhým dôvodom strachu z budúcnosti sú následky tejto zmeny v geografických a ekonomických záujmoch Európy a európskych firiem, ktoré sú ešte urýchľované dlhovou krízou. Bolestivé a zdĺhavé oddlžovanie sa európskych štátov, ich bánk a domácností znamená, že v najbližších rokoch sa môžeme dočkať prinajlepšom iba anemického rastu s vysokou pravdepodobnosťou znova sa objavujúcich ekonomických poklesov.
Po tretie, podobne ako bol japonský pád spred 22 rokov spojený s vrcholom v tzv. demografickej bonifikácie krajiny, európsky finančný a ekonomický pád sa objavuje v presne rovnakom čase. Dnešných 4-5 pracovníkov, ktorí podporujú jedného obyvateľa na dôchodku poklesne do roku 2050 vo väčšine európskych krajín na číslo 2 a v južných krajinách dokonca dosiahne hodnotu 1,7.
Štvrtý systémový šok predstavuje dlhová a banková kríza. „Eurofili“ (i keď v poslednom období sa k nim začínajú pridávať už aj euroskeptici) tvrdia, že jedinou odpoveďou je väčšia fiškálna a politická integrácia. Európa však v súčasnosti nedisponuje inštitúciami, ktorými by tento náročný proces mohli uskutočniť. Musela by napríklad vzniknúť Európska dlhová agentúra s mandátom transformovať dlhopisy suverénnych štátov do jedného obrovského dlhopisového trhu, ktorý by bol spoločný pre celú Európu. Muselo by byť vytvorené európske ministerstvo financií a tiež by sa musela reštrukturalizovať Európska banková autorita, ktorý by musela mať právomoci regulovať európske banky a bankové trhy. Dočkáme sa takého niečoho? Odpoveď nikto z nás nepozná, ale dúfajme, že nie, pretože Európa by sa tým pádom vydala na nenávratnú cestu do nevoľníctva, resp. by spravila významný krok, ktorým by sa priblížila k cieľu tejto cesty.
Ako zvyčajne, politici vidia celú situáciu inak. Angela Merkelová vyhlásila, že úlohou našej generácie je dotiahnuť do úspešného konca ekonomickú a menovú úniu v Európe, a krôčik po krôčiku vytvoriť politickú úniu. Znamená to, že v nej budú zahrnutí všetci doterajší 17 členovia eurozóny alebo si toto „privilégium“ zaslúži iba menšia skupina? Znamená to, že ECB bude udelená licencia tlačiť peniaze? Znamená to zdvojnásobenie inflačného cieľa ECB, aby sa ostatné štáty vyhli deflácii a hlbšej dlhovej kríze? A čo to znamená pre členov EU, ktorí nie sú členmi eurozóny, napríklad Veľkú Britániu?
Bezprostrednou ekonomickou výzvou je prirodzene opätovné nastolenie poriadku a stability na európskych trhoch. Avšak takéto niečo je nesplniteľná úloha, ak európski lídri jasne nepomenujú zdroj krízy, ktorým je financovanie obrovských nerovnováh vo vnútri eurozóny. Buď to politici ešte nepochopili, alebo ak aj áno, tak nechcú čeliť dôsledkom, ktoré z tohto faktu vyplývajú. Rôzne špeciálne finančné nástroje a techniky síce zohrávajú v súčasnej dlhovej kríze dôležitú rolu, ale sú odsúdené na zánik, keď sa situácii nechcú prispôsobiť dlžníci a veritelia.
Nerovnováhy, ktoré v menovej únii vznikli ešte pred finančnou krízou už viac nie sú financovateľné bez vysokých úrovní finančného napätia, ktoré zahŕňa rastúce výnosy na štátnych dlhopisoch a spoliehanie sa na ECB pri financovaní bánk v dlžníckych krajinách. Za všetko hovorí azda to, že už 3 štáty eurozóny boli „odstrihnuté“ z trhu, pretože žiaden súkromný veriteľ im nebol ochotný požičať a museli sa spoliehať výlučne na prostriedky zo záchranným balíkov. Deficity Francúzska a Talianska sú najvyššie od roku 1999. I keď ECB zohráva podstatnú úlohu pri poskytovaní likvidity, je to Bundesbanka, ktorá udržiava eurozónu pri živote tým, že zvyšuje pohľadávky voči krajinám dlžníkov, ktoré už nie sú schopné financovať svoje deficity súkromným sektorom.
Niektorí z trhových komentátorov tvrdia, že Nemci skôr či neskôr povolia, keďže ako sa zdá, jedinou reálnou alternatívou voči ECB ako veriteľovi poslednej inštancie je zoštíhlenie počtu členských krajín eurozóny, čo by mohlo mať nebezpečné a hlavne nepredpovedateľné následky. To si uvedomujú aj nemeckí zástancovia „umiernenej“ ECB. Pri stupňujúcej sa kríze je ďaleko viac pravdepodobné, že sa budú rozširovať aj kompetencie ECB. Čo sa však stane potom? Ako zareagujú nemeckí voliči a mocná nemecká banková elita, keď sa ECB bude neustále vzďaľovať tradíciám Bundesbanky? A aké budú politické následky ďalšieho tlačenia peňazí? Na tieto otázky momentálne odpoveď nepoznáme; nuž, opäť sa raz budeme musieť nechať prekvapiť.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Zdroj: UBS
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Burzové indexy majú nezastupiteľnú úlohu. Investor dokáže podľa nich určiť aká nálada panuje na burze.Každý investor by mal poznať...
Na trhu je veľké množstvo podielových fondov. Môžeme ich zaradiť do niekoľkých základných skupín. Vlastnosti týchto skupín sú kľúčové pri ...
Pred pár rokmi, keď ešte neexistovali ETF to mali investori ťažké. Ak niekto predpokladal pokles akciových trhov a chcel na tom zarobiť mal iba...