Európske hnojisko
- Uverejnené: streda, 23. november 2011, 15:54
Európa stojí na kraji priepasti a nevie nájsť spôsob, ako by sa vyhla tvrdému pádu na dno. Dôvodom hlbokého morálneho a ekonomického úpadku Európy je prehlbovanie jej dlhových problémov. Neochota európskych politikov jednoznačne riešiť (i radikálne) dlhové problémy rizikových krajín, resp. ich bezmocnosť je začiatkom možného konca súčasnej podoby Európy, eurozóny a eura. Ťažko hľadať slová na stav, ktorý vznikol v súčasnosti na starom kontinente. Európski politici bez morálky, ktorí za posledných desať rokov iba čerpali zo štátnych pokladníc narazili na dno. Práve morálne a finančné dno verejných financií je tým pravým obrazom európskej politiky posledných rokov.
Písať o problémoch krajín PIIGS (Portugalska, Írska, Talianska, Grécka, Španielska) je hádzanie hrachu o stenu, a to bez reálneho výstupu. Krajiny na hranici vlastného ekonomického a finančného sebauvedomenia čelia dlhovým problémom, za ktoré musia poďakovať svojim politikom a niesť zodpovednosť. Výnimkou je Írsko, ktoré je obeťou skôr bankovej krízy ako fiškálnej krízy Európy. Krajiny, ktoré dostali finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF), ECB a Európskej únie sú zatiaľ vo fiškálnom vákuu. Rizikom zostáva Grécko, ktoré sa už postupne vymazáva z eurovej mapy Európy a kráča do neznáma. Je absurdné, že problém Grécka sa rieši takmer dva roky a páni v Bruseli, resp. Frankfurte ho nevedia vyriešiť. Je absurdné, že sa objavujú nové a nové verzie bankrotu Grécka, aktuálne so stratami pre držiteľov dlhopisov vo výške 50 % (ešte v lete to bolo pre finančné inštitúcie na úrovni 21 %). Všetci vieme, že Gréci skončili pri spoločnom stole eurozóny a čaká sa iba na dopitie kalichu horkosti do konca. Je zarážajúce, že sa odkladá „riadeno-neriadený“ bankrot Grécka až po druhom kole francúzskych prezidentských volieb (máj 2012). Zároveň je zarážajúce, že sa stále neaktivoval tzv. euroval II, ktorý by nemal byť postavený len na vzdušných zámkoch garancií eurovalu I, ale na reálnych finančných zdrojoch (primárne nie už pre krajiny ale ich banky). Práve uprednostňovanie svojich vlastných politických záujmov niektorých krajín Európy je v súčasnosti najväčší problém, ktorý sa bytostne dotýka nás všetkých.
Európske politické hnojisko sa tak podpisuje na celej situácii, že okrem krajín s priamou finančnou pomocou (Grécko, Írsko, Portugalsko) začínajú byť ohrozené aj ostatné ekonomiky eurozóny. Taliansko a Španielsko v podstate melú z posledného, výnosy oboch krajín pri desaťročných (kľúčových) vládnych dlhopisoch tancujú pri úrovni smrti 7 % p.a. Nad touto úrovňou je podľa viacerých analytikov nemožné dlhodobo udržať svoje náklady na vládnu službu pod kontrolou a rovná sa to istote potreby externej finančnej pomoci alebo bankrotu. Ako ľahko sa dá na dobré zvyknúť, je priam arogantné od krajín PIIGS ak vykrikujú, že nad 7 % výnosom nedokážu fungovať. Stále sa snažíme v našich komentároch upozorňovať na minulosť. Je nutné sa poučiť z minulosti nie ju však ignorovať. Je zarážajúce, ak krajiny ako Taliansko a Španielsko plačú, že nikdy nemali vyššie náklady na dlh od zavedenia eura. A tu sa dostávame k meritu veci, euro je tým katalyzátorom súčasných problémov, ktoré dalo amorálnym politikom neskutočnú moc. Ešte v období rokov 1990-95 by mohli krajiny ako Španielsko a Taliansko snívať o 6 – 7 % výnosoch na svojich dlhopisoch pri vtedajšej stave ekonomiky a menovej politike vlastných mien.
Politický projekt eura tak poskytol rizikovým krajinám Európy neštandardné možnosti 2-3% úrokov na svoje bezcenné vládne dlhopisy. Výsledok tohto kroku dnes všetci bytostne pociťujeme. Je nutné, aby si krajiny a ich politici veľmi rýchlo spomenuli ako to bolo pred 15. rokmi, keď museli uvážene riešiť svoju výšku dlhových nákladov. Ak to nedokážu, tak spoločné európske dlhopisy a kroky ECB cez nákup rizikového dlhu nebudú mať úspech. Opäť by sa európske hnojisko krajín PIIGS zakrylo spoločnými eurodlhopismi, resp. tlačením peňazí od ECB. USA sú však krásnym príkladom toho, že toto je tiež cesta do záhuby, ale v podstate len okľukou.
Neochota európskych politikov riešiť dlhy uťahovaním opaskov nás všetkých bude stáť veľa a bude bolieť. Je veľa krajín aj v Európe kde racionálna cesta funguje (severský model, Švajčiarsko), je to však založené na politickej kultúre, ktorá však absentuje vo väčšine európskych krajín. Spoločné eurodlhopisy a kroky ECB v zakrývaní európskeho fiškálneho hnojiska budú mať iba krátkodobý efekt a nevyriešia systémový problém eurozóny. Kto dnes môže v eurozóne povedať, že je čistý. Krajiny PIIGS určite nie, stavať záchranu týchto ekonomík na krajinách ako je Cyprus, Malta, Estónsko, Slovinsko, Luxembursko a Slovensko je viac ako smiešne. Poďme teda na zostávajúce piliere euro pýchy Belgicko (riziko znižovania ratingu klope na dvere), Rakúsko pod tlakom rizikového bankového sektora hrozí odňatie AAA, Francúzsko s AAA je výsmechom morálky a skôr politickým záujmom ako reálnym odrazom francúzskej ekonomiky a politiky. Takže euro má naozaj pevné základy iba v Nemecku (i keď ako prvé porušilo Pakt stability a rastu), Holandsku a Fínsku. Otázkou je, či to stojí za tú námahu posledným trom ekonomikám. Prípadný nákup rizikového dlhu ECB krajín PIIGS aj naďalej by tak bol tvrdou fackou pre tieto tri ekonomiky. Podobne by dopadlo aj riešenie dlhovej krízy cez spoločné eurodlhopisy. Nikdy by sme nedonútili rizikové krajiny Európy sa správať fiškálne zodpovedne, i keď pochybujeme či tento pojem má zmysel v gréckom a talianskom slovníku.
Finančná pasca zaklapla a keď si to spätne pozrieme je v nej viac ako polovica krajín eurozóny. V čase, keď vlády bojujú s vysokou mierou nezamestnanosti, prepadom ekonomického rastu si neodkážu na finančnom trhu požičiavať. Situácia sa vyhrocuje a systémové riešenia neprichádzajú, čo je vodou na mlyn radikálnym krokom. Stále sa držíme výhľadu, že pádom Ríma padne súčasný menový systém nielen v Eurozóne. Menové reformy sú jediným spôsobom ako bez krviprelievania vyriešiť dlhový problém, pretože z dlhu ekonomicky v súčasnej dobe nevyrastieme. Naša stredná generácia už len na území Slovenska zažila v podstate tri menové reformy, takže pre nás je to len tradícia opakujúca sa v podstate každých 6 - 7 rokov.
Ak sa situácia do polovice budúceho roka výrazne nezlepší pod tlakom prijatých radikálnych krokov od EU, ECB ako je hrozba vylúčenia krajín z eurozóny, fiškálneho centralizmu (kontroly rizikových krajín), fungujúci euroval II, tak prípadný bankrot Grécka po francúzskych prezidentských voľbách môže byť zvoniaci umieračik pre súčasný status eura. Európa potrebuje budovať dôveru, pretože za posledných 18-mesiacov dokázala vybudovať len nedobytný zámok nedôvery. Politici zabúdajú, že vo finančnom svete je čas rizikový faktor a hrá proti nám, čo sa nám môže bytostne vypomstiť. Je čas zahodiť vlastné záujmy, preferencie a budovať dôveru postupne, ak to má ešte zmysel v eurozóne...
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Jednou zo základných forexových obchodných stratégií je tzv. carry trades. Táto stratégia je založená na odlišných úrokových sadzbách mien. Ak...
Cenové fluktuácie sú na finančných trhoch celkom normálnym javom. Ceny akcií, komodít a iných aktív neustále rastú a klesajú. Iné to nie je ani...
Dlhopisy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Medzi najznámejšie patrí delenie podľa doby splatnosti a podľa emitenta. V článku spoznáte štátne,...