Kríza prepisuje európske pravidlá
- Uverejnené: piatok, 18. november 2011, 13:40
Udalosti, ktoré sa v posledných dňoch odohrali v Európe určite nejavia známky nudy. Medzinárodný menový fond namiesto toho, aby požiadal o pomoc Rusov a ich $500 miliárd menových rezerv, poradil Moskve, aby sa ochránila pred dopadmi európskej finančnej krízy. Európski predstavitelia už viac nie sú karhaní svojimi kolegami, keď verejne hovoria o potrebe odchodu Grécka z eurozóny. Európska komisia bez ostychov hovorí Grékom a Talianom ako by ich vlády mali, resp. nemali vyzerať. A Veľká Británia sa dožaduje, aby európsky kontinent už vybral niekoho, kto bude „všetko“ riadiť.
Ak niekto je schopný „predbehnúť“ krízu, tak sú to Nemci. Avšak náradie, ktoré majú momentálne k dispozícii nie je dostatočné ani spolovice. Nemecko nechce, aby ECB neustále podporovala skrachované štáty priamym nákupom ich dlhu – Berlín to považuje za odmeňovanie nezodpovedného správania. Ani nemecké obyvateľstvo nepodporuje pokračujúci transfer bohatstva do štátov južnej Európy. Berlín nemôže prinútiť tieto štáty prijať úsporné opatrenia, keďže zmluvy o Európskej únii garantujú jej členským štátom fiškálnu autonómiu. Nemecko dokonca nemôže využiť ani verejný tlak na prinútenie južných štátov vydať sa cestou, ktorá je podľa Nemecka správna: obraz Nemecka je u obyvateľov týchto krajín veľmi nepriaznivý a každé vyhlásenie, ktoré Nemci vydajú, sa nakoniec obráti proti nim.
Snahy o zlepšenie využitia existujúcich nástrojov viedli v skutočnosti k ich oslabeniu. Počas októbrového summitu sa lídri eurozóny pokúsili rozšíriť európsky záchranný fond (EFSF). Ten mal pôvodne prístup k 440 miliardám eur štátnych garancií, ktoré táto facilita používa pri získavaní hotovosti na súkromných trhoch, ktorú následne prelieva problémovým štátom podľa podmienok určených záchranným fondom. 440 miliárd môže znieť ako veľa peňazí, ale v skutočnosti je táto suma postačujúca na financovanie existujúcich záchran Grécka, Írska a Portugalska a zvyšok prostriedkov by mohlo byť použitých na úprimnú snahu o pomoc Španielsku. Nikto si už dnes nemyslí, že zmienené množstvo je dostatočné na bailout Talianska. Októbrový summit preto zmenil štruktúru EFSF, ktorý teraz garantuje návratnosť iba vo výške 15-30% investícií. Presné detaily však ešte nie sú známe.
Namiesto zvýšeného záujmu o poskytnutie financií stabilizačnému fondu, tento krok znamenal, že jeho dôvera poklesla v takom rozsahu, že záchranná facilita, aj napriek použitiu všetkých garancií, bola len sotva schopná minulý týždeň zaobstarať €2 miliardy na financovanie svojich existujúcich záväzkov. Nielenže EFSF nemá dostatočnú kapacitu na záchranu Talianska a Španielska, v súčasnosti je dokonca málo pravdepodobné, že zvládne menšie bailouty, ku ktorým sa zaviazal. A sú to práve veľké štáty, ktoré o všetkom rozhodnú. Štátny dlh Talianska predstavuje €1,9 bilióna, čo je približne 120% HDP – proporčný dvojnásobok pomeru dlhu Španielska. Nedostatok prostriedkov na záchranu Talianska bude takmer s určitosťou viesť k bankrotu tejto krajiny. Dôsledky takéhoto vývoja by eurozónu položili.
Nemecký plán
Keďže sa európska kríza stále viac prehlbuje a zdá sa, že ju nedokáže nič zastaviť, môžeme pozorovať hrubé črty nemeckého plánu, ktorý sa snaží využiť aspoň tie prostriedky, ktoré ešte má k dispozícii. Nemecko sa v poslednom čase snaží pozmeniť smerovanie Grécka a Talianska. Nemci očakávajú, že ich vládam sa podaria dosiahnuť nasledujúce výsledky:
• Plná implementácia úsporných programov. Nádej spočíva v tom, že technokratickej vláde sa podarí presadiť kroky, ktoré by pre klasickú, volenú vládu znamenali samovraždu.
• Dodatky k ústave, ktoré by štáty zaväzovali udržiavať vyrovnaný rozpočet. Nemecko potrebuje, aby tieto štáty generovali rozpočtový prebytok a mohli tak znížiť svoje dlhové bremeno a zmenšiť svoju expozíciu voči finančným trhom.
• Schválenie zmluvných zmien, ktoré by povoľovali intenzívnejší prístup k národným procedúram jednotlivých štátov; cieľom je umožniť úpravu rozpočtu v týchto krajinách tak, aby spĺňali požiadavky rozpočtovej zodpovednosti podľa nemeckého gusta.
• Napokon, Nemecko dúfa, že toto všetko sa dá dosiahnuť bez uskutočnenia volieb. Berlín sa obáva, že akékoľvek voľby v Grécku a Taliansku by teraz boli v Európe vnímané ako referendum – špeciálne ako referendum o Nemcami navrhovaných úsporných opatreniach. Neúspech volieb by podkopal základné stavebné štruktúry projektu eurozóny.
To je teda nemecký plán. Existuje však niekoľko problémov.
Po prvé, vznik vlád, ktoré by naozaj dokázali zabezpečiť prijatie úsporných opatrení sa momentálne javí ako nedosiahnuteľná úloha.
Po druhé, dokonca ani parlament technokratickej vlády nie je oslobodený od hlasovania týkajúceho sa prijatia úsporných opatrení, zmien európskych zmlúv alebo zmien ústavy.
Po tretie, obyvatelia jednotlivých krajín nesmú podľahnúť rebélii. Európa sa nachádza v nezávidenia hodnom stave. Štrajky a nepokoje sú v niektorých krajinách na dennom poriadku. Vlády krajín sa prizerajú ako sa ich voliči búria proti príkazom Nemecka, ktoré sa práve z toho dôvodu snaží o vytvorenie technokratických vlád, ktoré by si na istý čas mohli dovoliť ignorovať hlas ľudu. Takýto postup by však mohol zradikalizovať obyvateľstvo, ktoré by sa mohlo cítiť bezmocné a ešte viac odizolované z politického procesu, ktorý je podľa nich už teraz ovládaný politickými a finančnými elitami.
Po štvrté, zmeny uskutočnené prechodnou vládou nemusia byť pochuti nasledujúcej vláde, ktorá bude mať predsa len politickejší charakter. Európski predstavitelia sa pokúšajú donútiť grécke politické strany podpísať dokumenty, ktoré by ich zaväzovali k tomu, že by nikdy nemohli zmeniť úsporné opatrenia prijaté určitou vládou. Doposiaľ boli tieto návrhy gréckou stranou zmietnuté zo stola.
A nakoniec, všetky tieto zmeny sa musia odohrať bez toho, aby príliš znervóznili „všemocný“ trh, ktorý by ihneď stopol financovanie zbankrotovaných štátov. To je možno pre Nemcov tá najťažšia úloha, pretože tí potrebujú, aby tieto štáty pociťovali finančnú tieseň, ktorá však nemôže byť príliš veľká, pretože by mohla vyústiť do finančnej deštrukcie, ktorej sa ECB podarilo v posledných dňoch zabrániť agresívnou intervenciou na dlhopisovom trhu.
Otázkou ostáva, či Nemci chcú dosiahnuť tieto ciele naozaj v mene celej Európy, pre jej dobro. Nie je to náhodou tak trochu aj o tom, že Nemecko chce opätovne získať moc nad európskym kontinentom? Nepodarilo sa mu to dvoma svetovými vojnami, a preto si možno už Nemci uvedomili, že najlepší spôsob ako vyhrať, je vyhrať bez boja. Fiškálna únia na čele s Nemeckom by pre tento hrdý národ určite mohla byť charakterizovaná ako veľkolepý úspech.
Zdroj: Stratfor
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Každý asi vie, že s akciami sa obchoduje na burze. Ale kde kupujú akcie bežný smrtelníci a čo preto musia urobiť? Väčšina akcií je kótovaných na...
Jednou zo základných forexových obchodných stratégií je tzv. carry trades. Táto stratégia je založená na odlišných úrokových sadzbách mien. Ak...
Dlhopisy, tak ako aj akcie prinášajú dva druhy výnosov a to kapitálový a úrokový.Investorov do dlhopisov zaujíma predovšetkým úrokový výnos....