Z histórie by sa malo ľudstvo poučiť a nie ju ignorovať. Najväčším negatívom ľudí je ich predstava o svojej dokonalosti, čo sa môže podpísať pod tvrdé zistenie o reálnom opaku. Všetko sa to aktuálne melie a točí okolo fiškálnej krízy v eurozóne, ktorá ohrozuje stabilitu celkového finančného a menového systému. Nikto si v súčasnej dobe nemôže byť istý svojou pozíciou, pretože vo vysokom stupni globalizácie finančných a bankových služieb stojíme všetci na jednej lodi a len sledujeme búrlivú finančnú búrku okolo nás. Cesta do „finančného pekla“ je otvorená, a príliš lákavé neprimerané zadlžovanie nezodpovedných štátov postavilo na okraj priepasti i zodpovedné krajiny eurozóny. Atény, Dublin, Lisabon, Rím sú iba medzistanice finančnej krízy, ktorá sa chystá zrovnať menový systém postavený na zhnitých základoch. Nekryté a neobmedzené tlačenie peňazí a tým i dlhu a rizikové finančné operácie slúžiace na vytváranie finančných bublín sú tou skutočnou príčinou súčasného stavu. Nie chudobný Grék alebo Portugalec, ale nenásytnosť finančných inštitúcii, ktorým morálka a zodpovednosť nič nehovorí...
Opäť sa tak pod tlakom týchto udalostí opakuje história a tak ako pred viac ako tisíc rokmi, keď vodca germánskych kmeňov vyhlásil, že ak „padne Rím, padne svet“ môžeme konštatovať, že niektoré výroky sú nadčasové. Nemecké ovládnutie Európy cez euro opäť dobylo Rím, aká to paralela s germánskym dobytím starovekého Ríma? Iróniou osudu alebo ľudského napredovania je, že napriek pomenovaniu Homo sapiens má ľudstvo silné sklony utekať od rozumného zmýšľania. Tak ako kedysi pád rímskej ríše bol spôsobený rozkladom morálky a skazenosti moci s vysokými dlhmi a bezcennými rímskymi peniazmi, tak i dnes je Rím na vrchole globálnej finančnej skazenosti.
Celkový dlh štátu presahujúci 100% HDP, vysoké deficity, skostnatenosť talianskej ekonomiky a vysoký podiel štátu v ekonomike potápa Rím. Rím však naďalej vo svojej spupnosti nemá tak ako kedysi ani kúsok sebazáchovy a sebaúcty, ale hľadá chybu mimo svojich hraníc. Rím sa zachrániť nedá, objem jeho dlhov prevyšuje finančnú kapacitu „čarovného“ eurovalu, ktorý je vstupenkou do pekla, pretože nechráni, ale ohrozuje ostatných. Pomoc Rímu bude znamenať, že tretí najväčší garant eurovalu sa okamžite stáva najväčším žiadateľom. Eurovalom si eurozóna kupuje čas na prijatie najmenej bolestivého riešenia z bolestivých.
Dnes nie je čas trápiť sa Rímom, ten už padol cez palubu, ale je čas položiť si jednoduchú otázku „ má eurozóna v súčasnej podobe zmysel?“. Čím skôr sa nájde na to rýchla a racionálna odpoveď, tým je väčšia šancu, že euro-Titanic nestiahne ku dnu celú Európu a finančný svet. Politici si neradi priznávajú pravdu, ale v čase vrcholného štádia ohrozenia je presadzovať politické záujmy viac ako morálnym hazardom. Pri poslednom páde Ríma sa svet dostal do tisícročia temna spojeného s morálnym a spoločenským úpadkom. Ostáva iba dúfať, že sa politici poučia z minulosti a pád Ríma naštartuje štrukturálne zmeny menového a finančného systému, ktorý je generátorom hrozby a rizika.
Pokiaľ sa neprijmú radikálne kroky v snahe znižovať dlh a zabrániť finančným inštitúciám vytvárať a podnecovať zadlžovanie, tak ani pád Ríma nebude mementom... Riešenia sa hľadajú ťažko, v podstate už ani dobré riešenia neexistujú, iba radikálne, ktoré si však odnesú stále tí sociálne najslabší . Projekt eura mal, ma a bude mať svoj zmysel, ale nie v súčasnom zložení a za súčasných podmienok. Možno len jednoduchý návrat ľudstva k základným morálnym hodnotám by mohol veľa zmeniť. To by však znamenalo, že úzka skupina ľudí sa bude musieť vzdať svojho bohatstva a to je v súčasnosti menej reálne ako pád Ríma...
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |