Eurozóna sa minulý týždeň dostala na hranu prežitia. Úrovne úrokov z talianskych dlhopisov dosiahli výšku, ktorá je v súčasných podmienkach udržateľná iba krátku dobu. Navyše ešte hrozivejším sa stalo tempo ich rastu, ktoré začalo spúšťať dve simultánne bludné špirály. Zdá sa, že pre Eurozónu došli riešenia. Ostalo iba jedno jediné – nukleárna nálož s detonátorom ECB.
Bludné špirály
Predtým, ako prídeme k samotnej ECB, poďme sa pozrieť na uvedené špirály. Je smutné, že už výnosy dlhopisov nad 6% sú považované za devastačné. Ešte pred pätnástimi rokmi dokázali krajiny fungovať so sadzbami 10%, no teraz sa zdá, že to je história. Práve vysoké sadzby stimulovali hospodársky rast, keďže vytvárali obrovské úspory, ktoré sa mohli použiť na kapitálové investície.
Odvtedy sme sa dostali do bodu, keď je dlh tak veľký a sociálny systém tak rozbujnený, že i dlhodobo priemerná úroková sadzba znamená katastrofu. Vyššie úroky prinášajú v súčasnej ponziho finančnej schéme vyššie požiadavky na financovanie smerujúce až k likvidácií pozícií (margin-calls). Investori tak likvidujú problematické aktíva, čím klesá ich cena a vznikajú ďalšie straty, čo spôsobuje ich ďalšie výpredaje a ďalší pokles ceny. Práve túto negatívnu slučku sme videli minulý týždeň na talianskych dlhopisoch. Odtiaľto je cesta do pekla rýchla a ECB musela zasiahnuť.
Aj keď mnohí tvrdia, že Taliansko dokáže svoj problém vyriešiť samo, nie je to tak. V súčasnej kríze prináša ďalšie šetrenie nižší ekonomický rast a nižšie daňové príjmy, ktoré znamenajú nutnosť ďalšieho šetrenia a naštartuje sa ďalšia bludná špirála. A tá sa môže veľmi rýchlo preniesť aj na ostatné krajiny ako videli koncom týždňa na príklade Slovinska, Belgicka, Španielska, či Francúzska. Súčasná ponziho schéma došla tak ďaleko, že eurozóne ide o krk.
Euroval a jeho fraška
Kvôli eurovalu prebiehali dlhé týždne rokovania európskych politických lídrov, ktoré vyvrcholili pádom slovenskej vlády. A môžeme sa s úškrnom spýtať, na čo to bolo dobré? Zdá sa, že na nič. Euroval mal priniesť odsunutie problému do budúcna. Dokázal to však iba na pár mesiacov. Práve posledné problémy Talianska ukázali, že jeho rola skončila, a to obrovským fiaskom.
Európska politika opäť zlyhala. A zlyhali s ňou aj zástancovia ako aj odporcovia eurovalu. Zástancovia preto, lebo euroval nič nedokázal a odporcovia preto, lebo jeho funkcie potichu a skryto preberie ECB. A európski daňoví poplatníci už teraz nebudú garantovať možné straty z eurovalu, ale možné straty z nákupu problematických dlhopisov Európskou centrálnou bankou. Ale keďže o niečom takomto nemusia hlasovať parlamenty, trápiť to nebude takmer nikoho.
Kvantitatívne uvoľňovanie ECB
Výnosy na talianskych dlhopisoch v piatok poklesli po tom, ako ECB nakupovala tieto dlhopisy v masívnych množstvách, ktorých objem bude zverejnený v pondelkovom reporte. Do Talianska preto priniesla dočasnú stabilitu. No dlhopisy ostatných problematických krajín sa dostali pod ešte silnejší tlak. Situácia tak pripomína praskanie priehrady, kde snaha o fixáciu jednej diery vyvoláva novú a ešte väčšiu dieru. Eurozóna musí konať hneď, lebo situácia nemusí vydržať doslova ani týždeň.
Zdá sa, že sú iba dve možnosti – riadený rozpad eurozóny alebo ohlásenie kvantitatívneho uvoľňovania, o ktorom sa nesnívalo dokonca ani Bernankemu. Predpokladáme, že príde k tomu druhému – európska centrálna banka stanoví strop na výnosy dlhopisov. V podstate tak zafixuje ich vrchný kurz, a bude skupovať všetky dlhopisy s vyššími výnosmi. Tým zabezpečí, že výnos tieto úrovne nikdy nepresiahne. Je to niečo podobné, ako spravila Švajčiarska centrálna banka (SNB), keď povedala, že kurz eura voči franku nepoklesne pod 1,20.
Tento krok SNB sa momentálne javí ako úspešný. Tým, že SNB stanovila spodnú hranicu kurzu, dala možnosť trhovým subjektom špekulovať s obrovským ziskovým potenciálom, keď tí nakupujú EURCHF pri každom prepade s veľmi tesným stop-lossom a neobmedzeným ziskom. Špekulanti tak robia prácu SNB a nakupujú vždy, keď sa kurz priblíži k 1,20. Táto stratégia by mohla pomerne dobre fungovať aj pri európskom dlhopisovom trhu.
Podľa posledných vyjadrení by s takýmto riešením mohla súhlasiť aj nemecká vláda, ktorá musela minulý týždeň pochopiť, že jej reštriktívna monetárna a fiškálna politika môže spôsobiť iba jediné – rozpad eurozóny. A vieme, že Nemecko bola krajina, ktorá získava z existencie eurozóny najviac. Nemecko tak pravdepodobne podporí Európsku Centrálnu banku v neobmedzených nákupoch dlhopisov rizikových krajín – európske nukleárne kvantitatívne uvoľňovanie (QE) môže začať.
Problémy kvantitatívneho uvoľňovania
S európskym QE sa však viaže niekoľko problémov. Švajčiarska centrálna banka zabraňuje zhodnocovaniu svojej meny, čo je vždy oveľa jednoduchšie, ako zabraňovať znehodnocovaniu aktíva. ECB môže kúpiť stovky miliárd dlhopisov, kým sa jej podarí situáciu stabilizovať. Zopakujeme, že vlastný kapitál ECB je iba €5 miliárd a už teraz vlastní „rizikové“ aktíva v objeme jedného bilióna euro.
Preto na rozdiel od kvantitatívneho uvoľňovania Fedu nie je vôbec dopredu isté, aký objem dlhopisov bude musieť ECB nakúpiť. Aj keď by pozitívny tlak špekulantov pravdepodobne zohral svoju rolu, ECB by otvorila pandorinu skrinku s nepredstaviteľnými budúcimi následkami, keďže problém eurozóny nie je problémom likvidity, ale problémom solventnosti. Jedine rýchly prechod k fiškálnej únií by dokázal vytvoriť riešenia aj na strane solventnosti. To sa však opäť javí ako nepredstaviteľný problém.
Preto budúci týždeň môže byť opäť veľmi živo. Euro a rizikové aktíva by mohli krátkodobo posilniť, no nemyslíme si, že by euro pri tomto scenári príliš získalo, skôr naopak. Aktívum, ktoré by získalo najviac, je podľa nášho názoru opäť zlato. Až doteraz totižto ECB nakupuje dlhopisy z trhu sterilizovane, čo znamená, že peniaze, za ktoré nakúpi, z trhu stiahne. Takéto niečo môže robiť už iba pre ďalších 100 miliárd euro. Potom bude musieť prestať sterilizovať a robiť pravé kvantitatívne uvoľňovanie, čiže monetizáciu dlhu. Úroveň €1500 po konca roka nie je zďaleka nepredstaviteľná.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |