Nachádzame sa uprostred procesu oddlžovania sa, chýba nám už akákoľvek munícia a všetci sme na nože. Deleveraging (oddlžovanie) a nedostatok prostriedkov, ktorými by sme mohli naštartovať rast sú samo o sebe veľmi závažné situácie, ktorým musíme čeliť. Avšak najväčším problémom ostáva naša vzájomná nevraživosť. Je zbytočné hovoriť o tom, že to nie je po prvýkrát, čo sme sa dostali do podobných ťažkostí. Jeden príklad z histórie hovorí azda za všetko: Frustrácia sa zväčšuje, zabehnuté spôsoby, ktoré sme doteraz používali pri všetkých činnostiach sú spochybňované a beznádej nad neefektívnosťou vlády vytvára u ľudí presvedčenie, že niekto musí prevziať kontrolu nad týmto chaosom. Už Platón hovoril o tejto dynamike a boli to tiež dôvody vzostupu Hitlera začiatkom 30. rokov.
Tým nechceme povedať, že by sa podobná situácia mohla zopakovať, ale tento druh rizík začína naberať na sile a mal by byť braný do úvahy pri pokusoch snažiacich sa rozlúštiť budúce smerovanie spoločnosti. Naše ľudské charaktery a naše politické a sociálne systémy sú teraz testované rovnakým spôsobom ako v minulých obdobiach oddlžovania sa. V takýchto podmienkach vedie zlý ekonomický stav zvyčajne k emocionálnym reakciám, sociálnej a politickej fragmentácii, zlým rozhodnutiam a narastajúcim konfliktom. Napätie medzi bohatými a chudobnými, kapitalistami a socialistami a rozdielnymi frakciami v každej z týchto skupín sa zväčšuje, čo je príznačné pre proces oddlžovania. Politici ešte viac prilievajú olej do ohňa a sú ochotní robiť rizikovejšie veci len aby boli medzi verejnosťou obľúbení a získali čo najväčšiu moc. Tento narastajúci populizmus bude mať dôležité implikácie pre menovú, fiškálnu a obchodnú politiku a do veľkej miery zvýši riziko výskytu prudkých trhovým pádov a globálnej depresie.
Čo sa týka menovej politiky, masy ľudí poukazujú na Fed ako na diablovo semä a chcú nad ním získať kontrolu, zatiaľ čo úradníci vo vnútri Fedu sa tomu všemožne snažia zabrániť. Podobným „výzvam“ musia v rovnakom čase čeliť aj ostatné centrálne banky, keďže už nejestvuje veľa spôsobov ako by mohli stimulovať ekonomiku – ich schopnosť ešte viac uvoľniť monetárnu politiku je veľmi obmedzená, pretože nedokážu podporiť poskytovanie úverov v súkromnej sfére a pretože nedokážu dostať peniaze k ľuďom, ktorí by ich minuli. Centrálne banky nás teda nezachránia.
Súboj medzi ľavičiarmi, ktoré požadujú vyššie zdanenie bohatých a pravicou, ktorá chce znižovať verejné výdavky naberá na obrátkach a pravdepodobne sa bude ešte viac stupňovať. Následkom toho bude rozpočtová politika, ktorá zabezpečí len minimálny rast, ak vôbec nejaký. S vysokou nezamestnanosťou a rastúcim hnevom, „rozvášnený dav“ bude obviňovať cudzincov, ktorí im „ukradli“ pracovné miesta, hlavne Číňanov, ktorí „manipulujú“ svoju menu a hrajú tak „neférovú“ hru. A keďže cieľom politikov je získať čo najväčšiu priazeň medzi potenciálnymi voličmi, snažia sa aj z tejto záležitosti vytĺcť politický kapitál namiesto toho, aby celú situáciu riešili s „chladnou“ hlavou. Na obchodné a kapitálové toky sa čoraz viac začína nazerať ako na možné zbrane v ekonomickej vojne.
Davy ľudí jasne prezentujú svoju nenávisť voči bankovému sektoru a finančnému systému ako celku a od politikov požadujú, aby poslali týchto ľudí za mreže, zatiaľ čo politici snažiaci sa o najlepší volebný výsledok ešte viac prilievajú olej do ohňa namiesto toho, aby ľuďom pripomínali, že za súdenie je zodpovedný právny systém. Keďže pákový pomer amerických bánk (v prípade európskych bánk je tento ukazovateľ ešte horší) sa pohybuje v priemere na úrovni 15:1, nie je ani potrebný extra veľký dlhový problém, ktorý by spôsobil týmto bankám problémy so solventnosťou. Nakoľko však momentálne predstavuje oddlžovanie sa vážny problém, existuje značné riziko, že banky budú znova trpieť nedostatkom vlastného kapitálu a hnev voči nim sa zintenzívni. Z týchto dôvodov sú riziká globálneho bankového systému oveľa väčšie ako zvyčajne.
Takýmto ľahko zrozumiteľným spôsobom opísal súčasný stav reality manažér najväčšieho hedžového fondu na svete, Ray Dalio. Médiá to však nechcú akceptovať a neustále pokračujú vo svojej propagande, snažiac sa zabrániť panike a zatvárajú oči pred faktom, že celý systém je jedna veľká čierna diera. Vo svojich dezinformáciách chcú pokračovať dovtedy, kým sa nezlepší morálka v spoločnosti. Ale tento krát sa tak nestane, pretože ľudia disponujú prostriedkami, ktorými sa môžu vzdelávať oveľa viac ako kedykoľvek predtým. Strach, že skutočný stav reality sa bude šíriť rýchlosťou svetla je príčinou zúfalých pokusov zachovať status quo, hroziac sa pred tým, čo sa stane, keď sa vytratí posledná známka stability – neustále rastúci akciový trh, ktorý maskuje skutočný stav ekonomiky.
Ak by sme dokázali spojiť sily a spoločne popracovať na zvládnutí tejto ťažkej situácie – napríklad správnou distribúciou úsporných opatrení a zvýšeným úsilím, ktoré je nevyhnutné pri riešení súčasného dlhového bremena, existuje ešte teoretická šanca, aby sme vyšli z procesu oddlžovania relatívne bezbolestným spôsobom. Žiaľ, táto šanca je naozaj iba teoretická, čo by znamenalo, že môžeme byť svedkami ekonomického, sociálneho a politického kolapsu. Koniec koncov, reset jedného systému nie je v histórii ničím novým: každá upadajúca civilizácia si prešla určitou cestou svojho zániku, len aby tento proces vyústil do vzniku nového systému. Ani teraz tomu nebude inak.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Použitý zdroj: Financial Times
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |