Papandreou možno vie, čo robí
- Uverejnené: streda, 02. november 2011, 11:30
Čierna labuť – grécke referendum
Euro ako aj finančné trhy včera opäť masívne klesali. Dôvodom boli ešte v pondelok zverejnené absolútne neočakávané vyjadrenia gréckeho premiéra Papandreoua , že plánuje vyhlásiť referendum o tom, či obyvatelia súhlasia s medzinárodnou pomocou. K tejto otázke neskôr pribudla aj otázka, či Gréci súhlasia s členstvom v eurozóne. Táto správa naštartovala na trhu obrovskú paniku, nakoľko krajina, ktorej bolo už urobených nespočetne veľa ústupkov a pomoc poskytnutá už tri krát, chce teraz povedať nie.
Platiť dane znamená v Grécku uťahovať opasky
Z prieskumov vyplýva, že ľudia so škrtmi nesúhlasia (zaujímavosťou je, že začať platiť dane je pre Grékov uťahovanie opaskov), no uvedomujú si potrebu zotrvania v eurozóne. Na tú je totiž naviazané aj členstvo v Európskej únii, čo krajine uľahčuje pohyb osôb, tovarov a služieb a kapitálu. Odchod z EMU by tak bol pre krajinu obrovským negatívom, no hlavne by otvoril priestor pre bankrot. Pomoc zo zahraničia totiž bez škrtov nepripadá v úvahu. Potvrdili to Fíni ako aj Holanďania. Vzhľadom na obrovské výplaty dlhopisov v 1Q budúceho roka môžeme následne bankrot očakávať veľmi skoro.
Default Grécka by nezasiahol len MMF
Nakoľko Grécko by sa asi ťažko rešpektovalo bilaterálne zmluvy o poskytnutí pomoci alebo úvery, ktoré banky majú z ECB, mohol by sa neriadený bankrot skončiť obrovskými stratami pre ECB, bilaterálne zmluvy by znamenali veľké straty pre všetky vlády, ktoré požičali krajine a európske banky by mali výraznejšie straty než očakávali. Jediný, kto by vyšiel ako tak s celou kožou, by bol Medzinárodný menový fond, nakoľko má tzv. senior status pri pôžičkách a teda splatenie dlhov voči MMF je nadradené aj ostatným dlhom.
Rekapitalizácia ECB: Nemecký horor
To môže spôsobiť reťazovú reakciu obáv aj o to, či si túto cestu nevyberú aj ostatné krajiny PIIGS. Zároveň, rekapitalizácia ECB vládami by určite znamenala hlavne pre Nemecko obrovský vnútorný problém a je možné, že krajina by začala požadovať od ECB zastavenie akýchkoľvek nákupov dlhopisov, požičiavanie insolventným inštitúciám a ako aj zrušenie klauzuly o neakceptovaní ratingov pre repo-operácie s niektorými krajinami. Náznaky toho, že situácia sa zhoršuje, vidíme na dlhopisoch krajín PIIGS, kde výnosy prudko rastú.
Papandreou možno vie, čo robí
Opäť tu tak máme politickú neistotu a to len štyri dni po tom, čo sa politici dohodli na novej, vyššej pomoci pre Grécko. Hovorca Sarkozyho nazval toto rozhodnutie „iracionálne a nebezpečné.“ Čo ak ale Papandreou vie čo robí? Opozícia doteraz nepodporila takmer žiadne návrhy uťahovania opaskov a všetka vina sa zvaľovala na koalíciu a stranu PASOK. Taktika opozície je podobná ako v Portugalsku, kde opozícia donútila vládu padnúť, no následne urobila presne tie isté opatrenia, ktoré kritizovala. Papandreu preto možno zvolil taktiku nechať rozhodnúť ľudí, nakoľko existuje možnosť, že dovtedy opozícia začne spolupracovať.
Aký otec, taký syn
Podobnú taktiku „vydierania“ na medzinárodnej scéne použil aj otec aktuálneho premiéra v roku 1985, kedy zadržal hlasovanie o vstupe Španielska a Portugalska do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Za neskoršie "áno" získala krajina 30 mld. eur pomoci zo strany spoločenstva. Aký otec, taký syn... Papanendreou zároveň vie, že krajinu čaká buď uťahovanie opaskov na ďalších 10 rokov alebo rýchly bankrot a nový, ťažko povedať či bezproblémový, začiatok. Premiér ukázal, že Grécko môže byť zrazu pánom situácie. David Zervos z banky Jefferies si myslí, že Papandreou tým opäť pripomenul, že „Je to náš dlh, ale váš problém.“
Hlas ľudu: nočná mora Bruselu
Grécke referendum vyvolalo na trhu prudké reakcie, no väčšina z nich nebola pozitívna. Hlas ľudu totiž v Európe nie je vítaný. Íri a Dáni už viac krát odmietli hlasovania o zmluvách o EU a Holanďania a Francúzi zas v roku 2005 neschválili ústavu európskej únie. Pre byrokraciu v Bruseli totiž nie je „Nie“ dobrou odpoveďou. Grécke referendum, aj keď prichádza zhora a nie od ľudí, tak podľa Gideona Rachmana z Financial Times „zasiahlo kladivom najslabší bod celej konštrukcie európskeho spoločenstva – nedostatok verejnej podpory a stotožnenia sa zo spoločenstvom.“ Ak by sa referendum uskutočnilo na začiatku roka v problémových krajinách Severnej Afriky a Blízkeho východu, bolo by prijímané ako obrovský posun. V Európe je ale referendum a názor ľudí „iracionálny a nebezpečný“.
Eurozóna zlyháva
Vo veľkej miere tak môžeme za rozhodnutím o referende hľadať politiku, no otázka ako ďalej, je úplne legitímna. Stále viac a viac sa ukazuje, že eurozóna zlyháva zvnútra. Za posledné roky nemecká nezamestnanosť poklesla na 6%, zatiaľ čo nezamestnanosť v krajinách PIIGS presahuje 15%. Očakávaná konvergencia týchto krajín sa tak nepotvrdila a naopak, rozdiely medzi nimi začali prudko rásť a aktuálne je medzi „severom a juhom“ vnútorná nerovnováha asi v rozsahu 30-40% (o toľko slabšie euro by potrebovali oproti Nemecku krajiny PIIGS, aby boli konkurencieschopné). Krajina ako Portugalsko s celkovým dlhom na úrovni 350% si ale nemôže dovoliť ďalšie roky škrtať výdavky a znižovať mzdy bez vážnej recesie resp. depresie. Grécke rozhodnutie tak možno len naznačuje, že euro ako nástroj spájať rozdielne, zlyhalo, a je to mena len pre ekonomicky silné krajiny severu a nie pre krajiny severu aj juhu. Otázka vytvorenia dobrého a zlého eura tak nie je uzatvorená. Dvere pred znižovaním členov eurozóny rovnako nezatvárajme.
Ako ďalej?
Zatiaľ ale nepredbiehajme, nakoľko referendum musí najskôr prejsť hlasovaním v parlamente. Podľa posledných správ má strana PASOK v parlamente už len 151 mandátov z 300. Okrem toho v piatok bude hlasovanie o dôvere, ktoré ak neprejde, krajinu čakajú predčasné voľby.
Ak hlasovanie o referende neprejde, bude to pre trh pozitívna správa. Naopak, ak hlasovanie bude, neistota znovu začne rásť a trhy opäť padať. Ako v konečnom dôsledku nakoniec Grécko odíde z eurozóny, malo by to spoločnú menu posilniť, nakoľko slabý článok bol odpojený. Čo ak ale je slabých článkov viac a ECB po nútenej rekapitalizácii úplne zamietne už aj minimálnu možnosť, že sa stane veriteľom poslednej inštancie problémových vlád? Na nejaký čas sa kríza zastaví, no bez fiškálnej únie resp. fiškálnych transferov alebo eurobondov, ktoré opäť vadia Nemecku, sa kríza vráti a to v oveľa silnejšej forme. Opäť tak treba smutne konštatovať, že dobré riešenie neexistuje a euro ťahá za slabší koniec.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Jednou zo základných forexových obchodných stratégií je tzv. carry trades. Táto stratégia je založená na odlišných úrokových sadzbách mien. Ak...
Cenové fluktuácie sú na finančných trhoch celkom normálnym javom. Ceny akcií, komodít a iných aktív neustále rastú a klesajú. Iné to nie je ani...
Dlhopisy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Medzi najznámejšie patrí delenie podľa doby splatnosti a podľa emitenta. V článku spoznáte štátne,...