Všetci raz budeme Grékmi
- Uverejnené: utorok, 01. november 2011, 12:10
Už žiaden vyspelý štát nemôže tvrdiť, že je imúnny voči tomu, čo sa deje v Grécku, pretože naše ekonomiky sú „prezreté“. Ich potenciál rastu HDP, najmä v pokrízovom období, je nízky a zakorenené presvedčenie, že štát sa o nás postará, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre budúcu tvorbu bohatstva a nakoniec zruinuje najproduktívnejšiu vrstvu ekonomiky (neexistuje nič ako obed zadarmo). Tiež si musíme uvedomiť, že populácia v najrozvinutejších ekonomikách starne a nie je šanca, že by sa naše zárobkové vyhliadky v dlhodobom horizonte mohli výrazne zlepšiť. Naše úspory sa scvrkávajú a výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby sa zvyšujú. V skratke - sme svedkami zmenšujúceho sa cash-flowu, keď dopyt po ňom stále rastie.
Na rozdiel od minulosti, kedy mohol byť rast maskovaný zvyšovaním dlhu vo verejnom alebo súkromnom sektore, tentoraz sme svedkami vyschnutia akejkoľvek dlhovej kapacity. Fiškálna konsolidácia potrebná na prinavrátenie pomeru dlhu k HDP na 60% by si podľa OECD vyžadovala minimálne 10 rokov a podľa MMF až 20 rokov. Pozorovania programov fiškálnych úspor za posledných 40 rokov dokazujú, že najefektívnejšou cestou, ktorá prinesie najlepšie výsledky s najmenšími nákladmi je tá, ktorá vedie smerom k znižovaniu výdavkov a nie k zvyšovaniu daní. A práve tu sa skrýva háčik. S priemerným vekom obyvateľstva rozvinutých krajín, ktorý je momentálne vyšší ako kedykoľvek v histórii experimentu paternalistického štátu, poslednou vecou, ktorú si politicky nestabilný svet môže dovoliť, je predstúpiť pred svojich voličov a oznámiť, že jednoducho už viac nie sú peniaze na rozhadzovanie. Prinajmenšom to nie je možné vo svete, ktorý nechce zažiť dôsledky stoviek miliónov ľudí, ktorí si zrazu uvedomia, že boli celé desaťročia klamaní a zlaté časy sú nenávratne preč.
A prichádzajú aj ďalšie komplikácie. Rozpočtové úspory sú prijateľnejšie, keď sú vykonávané v izolácii (ich bolestivé účinky môžu byť nahradené rastom vo zvyšku sveta). 60% minulých období konsolidácie trvalo menej ako jeden rok a žiadne z nich sa netýkalo takého rozsiahleho počtu ekonomík ako dnes. Navyše, úsporné opatrenia nemusia byť akceptované v rozdielnych krajinách rovnako. Ich dopad na správanie sa ekonomických subjektov je vo veľkej miere nepredpovedateľný a môže zabrániť dosiahnutiu cieľov, ktoré si fiškálne úspory vytýčili (príklad Grécka).
Výdavkové škrty, ktoré boli charakteristické pre rozpočtovú politiku v roku 2010 budú v dlhodobom horizonte sotva pokračovať
Nie je vylúčené, že do roku 2015 stúpne pomer verejných výdavkov k HDP na takmer 50%. Áno, znamenalo by to, že polovica globálneho ekonomického outputu sa bude pri prerozdeľovaní spoliehať na vládne programy. Takýto vývoj by nám dal jasnú odpoveď na to, či sa v budúcnosti vydáme cestou slobody alebo regulácie.
Porovnanie verejných výdavkov a príjmov
Fiškálne už neexistuje žiadne iné východisko. Práve na starom kontinente v súčasnosti existuje rozkol medzi ECB a fiškálnymi autoritami jednotlivých štátov, kedy ECB požaduje vytvorenie fiškálnej únie a emitovanie spoločných „eurodlhopisov“, aby nemusela tlačiť peniaze ona. Predstavitelia väčšiny členských štátov o tom nechcú ani počuť a tlačia na ECB, aby pokračovala v tlačení. Spoločenská odozva určite nebude príjemná. Avšak sú to práve verejné investície, ktoré tvoria výraznú časť verejných výdavkov (10% verejných výdavkov krajín OECD) a ich ekonomické opodstatnenie je často krát spochybniteľné. Je však otázne ako vysoko by sa vyšplhali politické náklady, keďže verejné investície tvoria jednu pätinu všetkých investícií v krajinách OECD. Politici si uvedomujú, že takýmto spôsobom sa „ekonomický rast“ naštartovať nedá.
Váha verejných investícií medzi členskými štátmi OECD, rok 2009
Veľmi zaujímavú štúdiu poskytla pred piatimi rokmi agentúra Standard and Poor´s, v ktorej sa venovala budúcemu trendu vývoja ratingov vyspelých svetových ekonomík. V tom čase takmer nikto neskloňoval slovo kríza, všetci sme sa radovali z rastu a mysleli sme si, že vtedajší status quo sa nám podarí zachovať navždy. Realita ukázala, že tomu tak nie je a zabudnutá predpoveď S&P získava na dôležitosti až teraz, nakoľko sa zdá, že sa jej podarilo odhadnúť budúce smerovanie suverénnych krajín. Nasledujúca tabuľka hovorí za všetko. V roku 2040 by si mala najvyššie možné hodnotenie zachovať iba Kanada, ostatné krajiny sa prepadnú do skupiny so špekulatívnym ratingom. Kanada by sa tak mala pripraviť na prílev mnohých a mnohých imigrantov a Európa, ktorej celá budúcnosť momentálne závisí od úverového ratingu najzložitejšieho štruktúrovaného inštrumentu aký kedy vznikol, a ktorý je zas založený na ratingu jednotlivých európskych krajín, to má spočítané. Zdá sa teda, že všetci sa nachádzame na dlhej ceste, na ktorej konci svieti hviezda, ktorá nám zvestuje, že sme „úspešne“ dorazili do cieľa; gréckeho cieľa.
Dlhodobý odhad ratingov vyspelých krajín podľa S&P
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
ETF (exchange-traded fund) by sme voľne mohli preložiť ako "na burze obchodovaný fond". Ide teda o fondy podobné podielovým, ktoré sú kótovane...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Cena, za ktorú si investor obstará dlhopis je veľmi dôležitá, pretože má priamy vplyv na výnosnosť. V nasledujúcom článku sa oboznámite so...