Za finančnú krízu obviňujme Fed
- Uverejnené: utorok, 25. október 2011, 19:50
Ak chceme vedieť, prečo je koncepcia Fedu chybná, musíme najskôr porozumieť podstate peňazí. Peniaze, ako ktorýkoľvek iný tovar v našej ekonomike, vychádzajú z trhu a slúžia na uspokojenie našich potrieb. Ich užitočnosť môžeme badať hlavne pri nepriamej výmene, kedy nám zjednodušujú nákup a predaj výrobkov, pretože predstavujú všeobecne akceptovaný prostriedok, ktorým môžeme merať ich hodnotu. Peniaze nie sú vládnym fenoménom a nepotrebujú, a ani by nemali byť riadené vládou. Keď centrálne banky riadia ponuku peňazí, uchyľujú sa tým pádom k cenovým kontrolám, čo nevedie k prosperite, ale ku katastrofe.
Americký Fed spôsobil každú bublinu, ktorá v USA vznikla od založenia centrálnej banky v roku 1913. Jeho úlohou je pumpovanie nových peňazí do finančného systému s cieľom znížiť úrokovú sadzbu a podporiť ekonomiku. Pridávaním nových peňazí sa zvyšuje ich ponuka, čo znižuje cenu peňazí – úrok – v porovnaní so situáciou, keby celý proces „riadil“ trh. Tieto nižšie úrokové sadzby potom ovplyvňujú alokáciu zdrojov a spôsobujú, že kapitál je v ekonomike investovaný nesprávnym smerom. Určité projekty sa tým pádom javia ako výnosné, keďže sú financované umelo nízkou úrokovou mierou, ale v skutočnosti ani zďaleka nie sú najlepším využitím existujúcich zdrojov.
Nakoniec sa každý boom vytvorený Fedom ukáže ako neudržateľný a po ňom nasleduje prasknutie bubliny, keďže tento zle investovaný kapitál sa prejavil v nadbytku tovarov, previse zásob a pod. Pokiaľ nie sú tieto zdroje nasmerované k produktívnejšiemu využitiu – využitiu, ktoré požaduje slobodný trh – ekonomika stagnuje. Obrovským príspevkom rakúskej školy ekonómie k ekonomickej teórii je jej opísanie tohto biznis cyklu – procesu boomu a spľasnutia, ich pôvode v menovej intervencii vlády v spolupráci s bankovým systémom. Tvorcovia politiky vo Fede však stále nedokážu rozpoznať príčiny poslednej finančnej krízy. Preto ani nemôžu prísť s adekvátnym riešením.
V mnohých ohľadoch sú guvernéri federálneho rezervného systému a členovia FOMC rovnakí ako všetci ostatní vysoko postavení a vplyvní úradníci. Pretože robia rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú celú ekonomiku a pretože pre nich pracujú stovky oslnivých ekonómov, ktorí zbierajú a analyzujú všemožné dáta, nadobúdajú pocit neomylnosti – ilúzia, ktorá spočíva v predstave, že ak majú k dispozícii všetky dostupné informácie, majú tiež schopnosť riadiť ekonomiku a nasmerovať ju do rovnováhy. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Žiaden postoj nie je viac deštruktívny ako tento. V 20. a 30. rokoch minulého storočia sa tejto tematike venovali aj jedni za najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy, Ludwig von Mises a Friedrich von Hayek, ktorí vyslovili myšlienku, že jedine trh - miesto kde sa ľudia slobodne rozhodujú, čo potrebujú a za čo sú ochotní zaplatiť - je jedinou efektívnou cestou alokácie zdrojov. Tento postoj však nemá žiaden dopad na súčasné politické byro, ktoré nevidí dôležitosť cien pre fungujúcu trhovú ekonomiku.
Spôsob zmýšľania Fedu je momentálne rovnaký ako myslenie prevládajúce v bývalom Sovietskom zväze. Ten tiež zamestnával stovky tisíc ľudí, aby vykonávali výskum a vytvárali kalkulácie s cieľom napodobniť cenový systém (relatívne) slobodných západných trhov. Fed by sa mohol zo zlyhania Sovietskeho zväzu poučiť, avšak to by najprv musel uznať, že sa vybral podobným smerom.
Federálny rezervný systém ešte stále nepochopil, že úroková miera je cena, cena času. Pokusy manipulovať túto cenu sú rovnako deštruktívne ako ktorákoľvek iná vládna cenová kontrola. Ešte stále si neuvedomuje, že cena domov bola umelo nafúknutá jeho monetárnym stimulom po prasknutí dot-com bubliny, a že jedinou cestou ako prinavrátiť zdravie sektoru s nehnuteľnosťami je umožniť cenám, aby sa dostali späť na udržateľné cenové úrovne. Namiesto toho, snahy Fedu mali jeden jediný cieľ – udržať ceny nadhodnotené a zabezpečiť tak, že dlh ostane na súvahách firiem a zlyhávajúce firmy sa udržia v biznise. Program kvantitatívneho uvoľňovania zvýšil národný dlh USA o bilióny dolárov. Dlh je teraz taký obrovský, že ak by centrálna banka začala uvažovať o ukončení politiky nulovej úrokovej sadzby, jej nárast by pre vládu znamenal nutnosť platiť stovky miliárd dolárov dodatočného úroku každý rok. Preto existuje obrovský politický tlak, aby Fed aj naďalej udržiaval úroky na extrémne nízkych úrovniach. Fed je teda zahnaný do kúta a ak by aj chcel úroky zvýšiť, bude to mať nesmierne zložité.
Čo nakoniec Fed spraví, môžeme len hádať. Ak by zastavil svoje intervencie na trhoch a umožnil by ich slobodné fungovanie, ktoré berie do úvahy zisky aj straty, ekonomika USA by ešte mala akú-takú nádej. Pokračujúca existencia organizácie, ktorá môže vytvoriť bilióny dolárov z ničoho, použiť ich na nákup finančných aktív a podporovať fundamentálne nesolventný bankový systém je čiernou škvrnou ekonomiky, ktorá sa zvonka tvári ako slobodná.
Ron Paul, kandidát na prezidenta USA
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
ETF (exchange-traded fund) by sme voľne mohli preložiť ako "na burze obchodovaný fond". Ide teda o fondy podobné podielovým, ktoré sú kótovane...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Cena, za ktorú si investor obstará dlhopis je veľmi dôležitá, pretože má priamy vplyv na výnosnosť. V nasledujúcom článku sa oboznámite so...