Credit crunch na obzore, pôjde ECB cestou BoJ a FEDu?

Uverejnené: pondelok, 24. október 2011, 17:45

Čokoľvek sa v priebehu nasledujúcich dní stane, banky budú musieť zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť. A tie budú robiť všetko preto, aby tieto požiadavky splnili. Pretože ak nie, „pomôže“ im v tom vláda. Banky majú dve možnosti – navýšiť kapitál, alebo sa zbaviť časti svojho portfólia – teda úverov. Jedno ani druhé nebude pre banky príjemne avšak druhá možnosť je veľmi nebezpečná pre súčasný model ekonomiky. Pritom aj vyššie kapitálové požiadavky aj haircuty na dlhopisy dlžníkov povedú ku kontrakcii množstva úverov. Prečo je táto situácia nebezpečná pre ekonomiku?

Ak banky budú poskytovať menej úverov, tok peňazí do ekonomiky sa spomalí – doteraz totiž ekonomika rástla na základe toho, že banky poskytovali úvery a poskytovali neustály prílev peňazí (frakčný rezervný systém dovoľuje banke držať iba časť vkladov ako rezervu, zvyšok môže opäť poskytnúť ekonomike vo forme úveru). Ak sa však banky rozhodnú, že je potrebné celkový objem ich úverov znížiť, nastane spätný chod – peniaze prestanú do ekonomiky prúdiť minimálne takým tempom ako dovtedy, čo môže spôsobiť ich nedostatok. To je veľmi nebezpečné pre dlžníkov – pretože v systéme bude čoraz menej peňazí, to ich bude tlačiť k stene - na refinancovanie svojich dlhov si budú musieť zháňať peniaze čoraz drahšie a v istom momente to nedokážu. A keďže zadlžení sú všetci – vláda, podniky, obyvatelia a aj banky, systém potrebuje infláciu na to, aby sa dali splácať úroky – potrebuje viac čerstvých peňazí v systéme viac peňazí v systéme.

Aktuálna situácia sa veľmi podobá tej, ktorú zažilo Japonsko na prelome 80. a 90. rokov. Fakt, že z odstupom času vidíme, ako sa situácia vyvinula nám poskytuje užitočnú lekciu. Na vrchole bubliny na japonskom realitnom a akciovom trhu na konci roka 1989 už banky nepožičiavali takmer nič, pretože im chýbal kapitál na realizáciu odpisov z už exitujúcich zlyhaných úverov. Avšak už od roku 1988, keď platili pravidlá kapitálovej primeranosti a bolo povinné držať 8% kapitálu voči svojmu portfóliu rizikových aktív (hoci „kapitál“ bol veľmi voľne definovaný), banky sa začali svojich rizikových aktív zbavovať. Dopad – menej úverov prúdiacich do ekonomiky. Krátko na to sa zrútil japonský realitný a akciový trh.

O desať rokov neskôr, počas zúrenia ázijskej finančnej krízy, po niekoľkých veľkých bankrotoch sa vláda rozhodla naliať do bánk kapitál (0.4% HDP v marci 1998), aby tieto boli dostatočne kapitalizované. Keď už vláda vlastnila podiely, videla do bankových súvah. Na základe nepekných zistení bolo v októbri 1998 vyčlenených 12% HDP, ktoré boli použité na ďalšiu rekapitalizáciu existujúcich a znárodnenie zbankrotovaných bánk. V marci 1999 bolo použitých ďalších 1.5% HDP hlavne na veľké banky, Long Term Credit Bank of Japan a NCB boli znárodnené. Po tom ako začala daňovými poplatníkmi financovaná záchrana, banky sa začali okamžite zbavovať svojich úverov, aby v kombinácii s čerstvým kapitálom dali čo najskôr do poriadku svoje bilancie. Na grafe č. 1 vidíme, ako úzko súvisia záchranné kroky japonskej vlády so znižovaním množstva úverov v ekonomike.

Graf. č.1: Vývoj množstva úverov (tmavomodrá línia) v porovnaní s množstvom vkladov (svetlomodrá) v japonských bankách. Zdroj: Reuters

Nasledovala dlhá a bolestivá perióda (trvala až do roku 2005), počas ktorej banky zmenšovali svoje bilancie a realizovali straty z poskytnutých úverov. Počas tohto obdobia sa ponuka peňazí v Japonsku (meraná najširším agregátom M4) zmenšovala. Japonská inflácia klesla na nulu v roku 1999 a od marca 2001 sa japonská vláda snažila nalievaním likvidity kompenzovať zmenšujúce sa bilancie bánk (japonská verzia QE spočívala hlavne v posilňovaním bankových rezerv, takže nemala priamy dopad na množstvo peňazí v obehu). Po tom, ako zasiahla vláda, sa situácia dala pomerne rýchlo do poriadku, ako vidieť z grafu č. 2. Každopádne nebolo to zadarmo, BoJ musela výpadok likvidity z ekonomiky kompenzovať.

Graf. č.2: Kapitálové injekcie ukončili credit crunch v Japonsku. Zdroj: Bank of Japan

A toto je presne riziko, ktoré hrozí eurozóne – credit crunch z dôvodu vyschnutia úverových tokov. Hoci ECB má ešte možnosť znížiť úrokové sadzby na nulu, ale pravdepodobne to nebude stačiť a nepomôžu ani dlhodobé refinančné operácie. Prvé náznaky credit crunch v eurozóne už sú - banky začínajú sprísňovať úverové štandardy (podľa analýzy Citibank, pričom tá istá analýza tvrdí, že risk manažéri očakávajú ďalšie sprísňovanie).

ECB čelí podobnému problému ako BoJ v rokoch 1998 a 1999 a Fed v roku 2008. BoJ reagovala v rokoch 2001, teda dva roky po vypuknutí problému, Fed reagoval ešte v roku 2008. ECB si stále myslí, že sa problém vyrieši inak. Ponuka úverov už začína klesať a dopad na ekonomiku bude záležať od rýchlosti reakcie. V roku 1990 boli najväčšie banky sveta z Japonska (TOP 5), dnes sú presne na tom istom mieste európske banky (TOP 4).

Keď ECB začne QE (ak sa predtým problém „nevyrieši“ rozpadom eurozóny), euro má našliapnuté k voľnému pádu voči USD. Čo sa týka dopadu na reálnu ekonomiku, realita môže byť ešte horšia ako sú aktuálne predpoklady. Pre eurozónu sa na budúci rok predpokladá rast 0.4%. Citibank predpokladá, že euro-summity riešenie neprinesú, predstihové indikátory sa zhoršujú už teraz a ak by do toho ešte prišiel credit crunch, eurozóna má na budúci rok recesiu takmer istú. Negatívny rast by sa mohol začať už v 4Q2011 a pokračovať by mohol do 3Q2011. Hoci napríklad Nemecko sa možno vyhne technickej recesii, vplyvom fiškálnych škrtov vo väčšine krajín bude rastových krajín ako šafranu.

Poznámka na záver: kým dopad výpadku úverovania rozvojových trhov európskymi bankami bude veľmi nepríjemný, ani americké aktíva neostanú mimo dopadu tohto kroku. V tomto svetle sa rozhodnutie FEDu opäť nakupovať MBS (mortgage-backed security) určite nejaví ako zhoda okolností.

Zdroj: ftalphaville.ft.com, citibank
http://ftalphaville.ft.com/blog/2011/10/21/708561/the-looming-crunch-de-credit/
http://ftalphaville.ft.com/blog/2011/10/21/708946/more-on-that-looming-crunch-de-credit/

Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails