Sú obyvatelia južnej Európy naozaj takí leniví?
- Uverejnené: nedeľa, 23. október 2011, 16:00
Silné krajiny eurozóny sa musia vyrovnať s myšlienkou, že budú musieť poskytnúť obrovské množstvo dodatočných zdrojov, aby odvrátili kolaps európskeho finančného sektora. Posledný týždeň neustále počúvame o rôznych „dohodách“ európskych lídrov, zatiaľ sa však žiadna z nich nepotvrdila. Ak nás kríza v eurozóne niečo naučila, potom je to nepochybne to, že by sme nikdy nemali podceňovať silu európskych zákonodarcov váhať a omeškať sa pri svojich rozhodnutiach.
Veľa ľudí (hlavne v tej silnejšej časti Európy) je veľmi rozhorčených pri otázke masívnych nákladov potrebných na zabránenie paniky v eurozóne. Tomu sa nemôžeme čudovať. Avšak veľká časť tohto hnevu je smerovaná na tých lenivých, neprispôsobivých a nezodpovedných Európanov v južnej časti kontinentu. Naozaj nie je ťažké ukázať prstom na takú ľahkú korisť, či už z úst európskych predstaviteľov alebo rôznych trhových komentátorov.
Jednou z fundamentálnych príčin vzniku krízy bol značný tok kapitálu zo severu na juh Európy a špecifické správanie jednotlivých vlád na juhu Európy s tým nemalo moc do činenia. Toto sme rozoberali v predošlom komentári "Lesk a bieda politiky". Treba pripustiť, že je to relatívne abstraktný ekonomický argument, i keď má teoretické aj empirické opodstatnenie. Príbehy o neosobných kapitálových tokoch nie sú kompatibilné s našim hlbokým presvedčením, že obyvatelia na juhu Európy sú menej pracovití a zodpovední ako severná časť Európy a práve tí lenivci z juhu spôsobili krízu.
Isteže, nie všetko je chybné pri argumente, že južná časť Európy má iné pracovné návyky ako jej silnejšia sestra na severe. Na juhu Európy sa všetko hýbe tak akosi pomalšie, to je pravda, ale niekedy si toto vnímanie zamieňame s neefektívnosťou, lenivosťou a vynášame morálne súdy.
Pre niektorých ľudí môžu tieto úsudky predstavovať reálne zážitky. Počas prázdnin mohli byť v jednom z letovísk nespokojní s otrasnou obsluhou v reštaurácii, pokazenou stravou, všetky lekárne mohli byť počas obednej prestávky zatvorené dlhšie ako by očakávali a akákoľvek sťažnosť si vyžadovala horu byrokracie. Pozrime sa však radšej na ekonomické dáta, ktoré nám dajú lepšiu odpoveď na otázku, či južania sú až takí leniví, alebo či náhodou v našich tvrdeniach neprevládajú emócie nad ráciom. Nasledujúce dáta pochádzajú z OECD.
Počet odpracovaných hodín na jedného pracovníka v roku 2008
Zamestnanci na juhu Európy zvyknú pracovať viac hodín ako ich kolegovia na severe. Ale možno je tento „náskok“ vykompenzovaný väčšou participáciou pracovnej sily v severnej časti Európy.
Miera participácie pracovnej sily v roku 2009
Nuž, nie je tomu tak. Až na Taliansko, zdá sa, že percento populácie, ktoré je aktívnou zložkou pracovnej sily je vo všeobecnosti podobné tomu zo severnej Európy.
Obráťme teraz našu pozornosť na produktivitu práce. Vieme, že pracovná sila na juhu Európy bola vždy menej produktívna ako na severe (trvá to už niekoľko storočí)...ale je to naozaj až také zlé ako sa hovorí?
Priemerný ročný rast produktivity práce v období 2000 - 2008
Produktivita práce v Grécku rástla neuveriteľne rýchlym tempom v rokoch, ktoré predchádzali kríze. Dokonca aj toľko očierňované Portugalsko sa tešilo nárastu produktivity svojej pracovnej sily takmer v rovnakej miere ako tomu bolo v ekonomicky silnejších štátoch. Zaujímavé je zistenie, že to bolo práve Španielsko a Taliansko – dve južanské krajiny, ktoré nemali príliš veľké rozpočtové deficity (Španielsko dokonca viedlo rozpočtový prebytok) a v ktorých kapitálové toky zo severnej Európy financovali súkromné investície a nie vládnu spotrebu – u ktorých zaostával rast produktivity. Je teda na mieste spochybniť vyhlásenia, že obrovské rozpočtové schodky južných krajín sú zodpovedné za krízu.
Teraz sa pozrime na systém štátnej pomoci. Okrem toho, že obviňujeme južnú Európu z lenivosti, sme tiež presvedčení, že veľká časť jej obyvateľov žila, resp. ešte stále žije na úkor štátu – vyciciava ho. Približne nasledovne vyzerá graf sociálnych výdavkov na jedného obyvateľa.
Sociálne výdavky na jedného obyvateľa, rok 2007
Krajiny severnej Európy poskytujú svojim ľuďom oveľa viac štátnej pomoci ako krajiny na juhu. Grécko a Portugalsko vynakladajú ďaleko najmenej prostriedkov, i keď treba uznať, že príjmy v týchto krajinách sú oveľa nižšie v porovnaní s vyspelými krajinami. Ale dokonca aj Taliansko poskytuje menej sociálnej podpory svojim občanom, v pomere na jedného obyvateľa, ako ktorákoľvek severná krajina, a v roku 2007 dosiahol taliansky hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa približne rovnaké hodnoty ako ten francúzsky.
Aby sme sa uistili, pozrime sa na konkrétny druh štátnej podpory vyjadrený ako percento HDP: štátne penzie.
Vládou poskytované penzie ako percento HDP, rok 2007
Pomocou tohto porovnania sa nám môže zdať, že Taliansko utráca na starobné dôchodky viac ako krajiny severu Európy. Prirodzene, Taliansko má priemerne jednu z najstarších populácií na celom svete, čo by mohlo vysvetľovať tento rozdiel. Odhliadnuc od tohto faktu, penzie vo zvyšku južnej Európy nie sú zvlášť štedré, ani v pomere k príjmom, v porovnaní so severnou Európou.
Ak zhrnieme všetko dokopy, len sotva nájdeme empirické dáta, ktoré by potvrdzovali, že obyvatelia južnej Európy sú klbkom povaľačov. Týmto nechceme povedať, že neexistujú očividné prípady veľkej neefektívnosti v štátoch južnej Európy – samozrejme, že existujú a určite sa nájdu aj dáta z opačnej strany, ktorými by sa niekto snažil spochybniť uvedené informácie a možno by sa mu ich aj podarilo nájsť. Ale vždy je nutné pozrieť sa na obrázok z viacerých uhlov, inak nám môžu uniknúť niektoré podstatné detaily. Preto ak sa vás nabudúce bude niekto snažiť presvedčiť o tom, ako nezodpovednosť južných krajín Európy viedla k súčasnej kríze, požiadajte ho o dáta, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenie.
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
ETF (exchange-traded fund) by sme voľne mohli preložiť ako "na burze obchodovaný fond". Ide teda o fondy podobné podielovým, ktoré sú kótovane...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Cena, za ktorú si investor obstará dlhopis je veľmi dôležitá, pretože má priamy vplyv na výnosnosť. V nasledujúcom článku sa oboznámite so...