Riziká rekapitalizácie európskych bánk

Uverejnené: sobota, 22. október 2011, 13:45

Z dôvodu politickej povahy európskeho bankovníctva, európske vlády často požadujú od svojich bánk nižšiu hotovostnú ochranu ako majú iné banky kdekoľvek na svete. Napríklad, keď sa v júli konali stresové testy európskych bánk, ktoré mali dokázať ich stabilitu, od bánk sa očakával pomer kapitálovej primeranosti (percento aktív v hotovostnej podobe použité na prevádzku a straty) vo výške 5%, čo je polovica medzinárodného štandardu. Aj napriek takýmto laxným kritériám, osem európskych bánk spomínanými testami neprešlo. Keďže banky potrebujú hotovosť, aby mohli poskytovať úvery, existuje medzi európskymi bankami veľmi silný odpor voči oceňovaniu ich aktív v trhovej hodnote. Akékoľvek odpisy ich nútia presmerovať voľnú hotovosť z poskytovania úverov a použiť ich pri krytí strát. Nižšie kapitálové požiadavky v Európe znamenajú, že ich chybové rozpätie je vždy veľmi úzke.

Zvýšenie tohto rozpätia si vyžaduje viac hotovostných rezerv – proces známy ako rekapitalizácia. Rekapitalizácia môže byť vykonaná rôznymi spôsobmi, ale väčšina z nich neprichádza pri súčasnej situácii v Európe do úvahy. Preferovanou metódou je poskytnutie ďalších kvalitných pôžičiek, z ktorých zisky vyrovnajú straty zo zlých pôžičiek. Ale v prostredí recesie len sotva dokáže takéto úvery banka poskytnúť. Banky môžu získať peniaze tiež vydávaním akcií alebo predajom aktív. Avšak dnes je len málokto ochotný zvýšiť svoju expozíciu voči európskemu bankovému sektoru, hlavne z dôvodu ich držby dlhopisov problémových krajín eurozóny. Samotné európske banky sa zdráhajú požičiavať si medzi sebou, i na tak krátke obdobie ako jeden deň.

Dokonca i v dobrých časoch by seriózna rekapitalizácia zaplavila trh novými akciami a aktívami na predaj. Dnes dobré časy nie sú. Majme stále na pamäti, že banky sú primárnymi nákupcami dlhu európskych krajín, ktoré sa nachádzajú v dlhovej kríze. Určití nákupcovia by existovali aj teraz – napríklad Švédsko v rámci Európske únie a Turecko spoločne s Ruskom ako krajiny mimo EU – tieto štáty by však vedeli poskytnúť sotva miliardy eur, keď sú potrebné stovky miliárd. A teraz sa dostávame k veľkosti problému. Európski regulátori sú naklonení novej regulácii, ktorá by donútila všetky európske banky zvýšiť kapitálovú primeranosť na 9%, dúfajúc, že takáto zmena by ukončila špekulácie o tom, že európske banky sú po uši v problémoch. Ale nestane sa tak.

Podľa Európskej bankovej autority (EBA), inštitúcie, ktorá je zodpovedná za vykonávanie stres-testov, až dve tretiny európskych bánk sa v súčasnosti nachádzajú pod deväť percentnou hranicou. Jednoduché zvýšenie kapitálového pomeru na 9% by stálo približne €200 miliárd. Regulácia taktiež predpokladá, že všetky európske banky boli pri informovaní o svojom stave čestné; napríklad Dexia premiestňovala aktíva medzi jej obchodnými a bankovými účtovnými knihami, aby vygenerovala zavádzajúcu kapitálovú primeranosť vo výške 12%, keď realita predstavovala iba 6%. Donútenia bánk zvýšiť svoj bezpečnostný vankúš je určite krok správnym smerom, ale množstvo finančných prostriedkov, ktoré je potrebné na vyriešenie súčasných problémov, je určite oveľa vyššie, ako sa nám snažia nahovoriť európski lídri. Jedna z posledných klebiet z vyjednávaní politikov pred európskym summitom hovorí o €80 miliardách, ktoré si rekapitalizácia vyžaduje.

Požiadavky na splnenie 9% kapitálovej primeranosti

Ak sa banky nedokážu rekapitalizovať samé, poslednou možnosťou je štátna rekapitalizácia. A tu sa opäť dostávame k súčasným problémom. Európska dlhová kríza znamená, že veľa vlád čelí obrovským ťažkostiam pri verejnom financovaní – dvojnásobne to platí pre Grécko, Írsko, Portugalsko, Taliansko, Belgicko a Španielsko. Žiaden z členských štátov eurozóny nie je schopný narýchlo dodať niekoľko stoviek miliárd eur. Nezabúdajme, že na rozdiel od Spojených štátov, kde zohráva Fed kľúčovú úlohu bankového regulátora, ECB takýto mandát nemá. Individuálne centrálne banky jednotlivých štátov eurozóny nemajú možnosť kontrolovať menovú politiku a poskytnúť tak vysoko likvidné podporné mechanizmy, potrebné na izoláciu a rehabilitáciu poškodených bánk. Takýto arzenál ostáva v rukách nečlenských štátov eurozóny – Veľká Británia napríklad používa takéto nástroje menovej politiky posledné 3 roky. Pre štáty eurozóny ostáva jediným spôsobom rekapitalizácie poskytnutie hotovosti – s tým ako sa finančná kríza v Európe prehlbuje, stáva sa táto úloha čoraz náročnejšou.

Preceňovaný EFSF

Pre štáty eurozóny momentálne neexistuje žiadne iné riešenie ako Európsky stabilizačný mechanizmus (EFSF). S pozmeňovacím návrhom, ktorý vstúpil nedávno do platnosti, EFSF môže teraz asistovať jednak európskym vládam a tiež európskym bankám. Tento mechanizmus určite nie je všeliek a čelí primárne trom komplikáciám.

Po prvé, EFSF zatiaľ ešte žiadnu banku nezachraňovalo, a preto nie sú známe charakteristiky tohto procesu. Francúzi naznačili, že by radi použili stabilizačnú facilitu na rekapitalizáciu svojich bánk, pretože túto možnosť vidia ako politicky atraktívnu (nemuseli by použiť svoje peniaze). Nemci zas tvrdia, že ak by banka mala čerpať prostriedky z EFSF, potom štát, ktorý túto banku reguluje, sa musí zaviazať k uskutočneniu ekonomických reforiem; EFSF by preto malo byť vnímané ako posledná inštancia. Nielenže ešte nie je vypracovaný proces záchrany bánk prostredníctvom EFSF, neexistuje ani dohoda pod koho taktovkou by tento proces mal prebiehať.

Po druhé, EFSF je úplne nová inštitúcia. Aj keby sa celá eurozóna dohodla na spoločnom postupe, EFSF je ešte na míle vzdialená od implementácie takejto politiky. Aj za predpokladu, že EFSF bude môcť v budúcnosti reštrukturalizovať banky, takáto právomoc je momentálne v rozpore s európskymi zmluvami, ktoré garantujú, že všetky bankové právomoci musia prebiehať na úrovni členských štátov.

Napokon, veľkosť EFSF je aktuálne príliš malá na to, aby bolo možné financovať rekapitalizáciu bankového sektora. Na záchranu Grécka, Írska a Portugalska je už teraz vyčlenených €382 miliárd po obdobie najbližších troch rokov. Ak sa jeho objem nezvýši výrazným spôsobom, táto facilita jednoducho nebude mať dostatok prostriedkov, aby slúžila ako dôveryhodný nástroj financovania bánk. Na to, aby EFSF zvládol výzvy, ktoré od neho európski politici očakávajú, jeho kapacita bude musieť byť zvýšená zhruba na €2 bilióny. Okolo miliárd a biliónov sa bude točiť celý európsky summit. Výsledku sa dočkáme už čoskoro.

Použité zdroje: Stratfor

Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails