Vrátime sa späť do Mezopotámie?
- Uverejnené: piatok, 21. október 2011, 18:20
Už sme si mohli zvyknúť, že politici sa vyhýbajú pomenovaniu skutočnej príčiny krízy a problém prílišného dlhu v systéme sa snažia riešiť kupovaním si času. Takáto politika zlyhá. Vládam ani centrálnym bankám už nezostalo veľa spôsobov ako stimulovať ekonomiku a bude veľmi náročné stabilizovať ju a zabezpečiť jemné pristátie. Politici „vyspelého“ Západu musia zaistiť systémovú reštrukturalizáciu dlhu a/alebo rýchlo naštartovať infláciu, inak sa im celá situácia raz a navždy vymkne spod kontroly. V takom prípade sa pred prichádzajúcou búrkou nebudeme mať kam skryť.
Je zrejmé, že niektorí politici a centrálni bankári sa snažia vyriešiť krízu vytvorením vysokej inflácie, hlavne preto, že iné alternatívy nie sú z politického hľadiska príliš atraktívne – úsporné opatrenia alebo dlhová reštrukturalizácia určite nie sú politickými favoritmi. Inflácia preto bude preferovaným riešením, aj napriek možnosti sociálnych nepokojov a zhubných účinkov inflácie na produktívnu strednú triedu. Infláciu sa však doteraz nepodarilo nakopnúť z dôvodu tlakov na oddlžovanie sa domácností aj podnikov a tiež kvôli nízkemu dopytu po nových úveroch. Inflačné „riešenie“, i keď môže byť lákavé, nesie so sebou riziko ekonomických a politických implikácií, ktoré sú ťažko prijateľné? Čo by to teda ešte mohli politici a centrálni bankári spraviť?
Je pravdepodobné, že otázka, ako sa zbaviť opice, ktorá nastala po dlhovom žúre, bude jadrom každého riešenia. Tento prístup nie je ničím novým. Napríklad v antickej Mezopotámii bol dlh samozrejmosťou; individuálne dlhy sa zaznamenávali na hlinené tabule. Pravidelne, hlavne pri nástupe nového monarchu, boli dlhy odpustené: inými slovami, tabula s dlžníkmi sa zotrela. Výzva, ktorej dnes čelia politici spočíva vo vyčistení takýchto tabúľ. Treba uznať, že politici to nemajú ľahké – existujú iba (veľmi) bolestivé spôsoby ako sa vymaniť zo súčasnej krízy.
Uznanie reality
Ak by politici vyvinuli snahu a chceli by pochopiť, čo sa deje v reálnom svete a nie vo svete ekonomických modelov a štatistík, „tvrdé“ dáta im to s radosťou povedia. Západné ekonomiky, predovšetkým USA a Európa, musia pripustiť obrovskú akumuláciu dlhu za posledných 25 rokov – v období úverovo financovanej ekonomickej expanzie. Nevyhnutné oddlžovanie by viedlo k nízkemu rastu, ktorý by mohol trvať viac ako jednu celú dekádu a jeho pokles by bol ešte znásobený starnúcou populáciou v západných krajinách.
Celkový reálny dlh narástol od roku 1980 takmer štvornásobne
Snahy vlád zaoberať sa dlhovými problémami by viedli ešte k nižšiemu rastu a zvýšili by riziko sociálnych nepokojov. Nedávna štúdia ukázala, že v prípade výdavkových škrtov vlád prekračujúcich 3% HDP, frekvencia protestov výrazne rastie. Demonštrácie, ktoré sa ešte stále vyskytujú v niektorých európskych krajinách by preto nemali byť prekvapením.
Banky nemajú dostatok vlastného kapitálu, ktorý by im umožnil prečkať ďalšie odpisy. Túto skutočnosť si vlády dobre uvedomujú, avšak dochádza im munícia, ktorou by mohli stabilizovať banky v prípade vypuknutia ďalšej krízy. Centrálne banky môžu byť niekým stále vnímané ako posledná inštitúcia, ktorá je schopná stabilizovať trhy a podporiť ekonomický rast. Ekonomická realita nám však opäť ukazuje pravý opak - stimuly centrálnej banky strácajú na efektívnosti. Aj napriek zväčšeniu svojich súvah o 200% od začiatku krízy v roku 2007, centrálne banky neboli schopné naštartovať udržateľný ekonomický rast a ich menové „šialenstvo“ môže v budúcnosti vytvoriť podhubie pre extrémne vysokú infláciu. Čím dlhšie budú vlády zakrývať oči pred fundamentálnymi príčinami krízy, tým hlbšia a dlhšia kríza bude. Aj za predpokladu, že by si vládni úradníci všetky tieto fakty uvedomili, univerzálne riešenie jednoducho nejestvuje.
Limitované možnosti
Dôležitosť dlhovej reštrukturalizácie je podčiarkovaná aj novým výskumom, ktorý uskutočnili ekonómovia z Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). Tí analyzovali vývoj súkromného a verejného dlhu v osemnástich krajinách OECD v rokoch 1980 až 2010 a z neho vyplývajúce dôsledky. Okrem poukázania na jeho obrovský rast v danom období zistili že dlh má negatívny dopad na mieru rastu ekonomiky, ak sú splnené nasledujúce tri kritériá. Vládny dlh je vyšší ako 80 – 100% HDP, dlh nefinančných spoločností predstavuje viac ako 90% a súkromný dlh domácností je vyšší ako 85% HDP. Pravdepodobnosť, že ekonomiky zo svojho dlhu vyrastú, je preto nízka a autori zakončili svoj výskum tvrdením, že dlhové problémy, ktorým čelia rozvinuté ekonomiky sú dokonca horšie, ako sme si mysleli.
Pripustenie uvedených faktov zo strany politikov a centrálnych bankárov môže byť najťažšou prekážkou. Tí si stále neuvedomujú rozsah prebiehajúcej krízy, a preto prikladajú príliš veľa dôvery jednoduchým riešeniam. Možno iba prostredie podobné tomu z 30. rokov minulého storočia nás prinúti k tomu, aby sme naozaj začali konať. Nuž, naši predchodcovia v Mezopotámii to mali určite jednoduchšie.
Použitý zdroj: BCG
Peter Margetiny, TRIM Broker
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Jednou zo základných forexových obchodných stratégií je tzv. carry trades. Táto stratégia je založená na odlišných úrokových sadzbách mien. Ak...
Cenové fluktuácie sú na finančných trhoch celkom normálnym javom. Ceny akcií, komodít a iných aktív neustále rastú a klesajú. Iné to nie je ani...
Dlhopisy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Medzi najznámejšie patrí delenie podľa doby splatnosti a podľa emitenta. V článku spoznáte štátne,...