V poslednom čase sa neustále hovorí o tom, že v eurozóne sú nerovnováhy medzi bilanciami jednotlivých štátov, že niektoré štáty sú neudržateľne zadlžené a teraz už majú problém i banky. Ako to spolu súvisí a akože doteraz to fungovalo? Jednoducho - banky zabezpečovali kapitálové toky, ktoré vyrovnávali nerovnováhy, a zároveň sprostredkovávali financovanie deficitných štátov. Bez nich by eurozóna nemohla existovať ani minútu. Vážnosť situácie podčiarkuje fakt, že už aj politici si po necelých dvoch rokoch všimli, že dôležité sú aj banky, pretože inak celé riešenie stráca účinnosť (Španielsku nepomôže zníženie deficitu o polovicu keď si ho nemá ako prefinancovať).
1. Dôvod: prefinancovanie nerovnováh platobnej bilancie
Aktuálne problémy spôsobilo nezvládnutie obrovských nerovnováh vnútri eurozóny. Hoci od roku 2007 došlo k čiastočnému zmierneniu rozdielov, podstata problému ostáva. Nemecko má prebytok bežného účtu 5.5% HDP, Holandsko viac ako 7%, Rakúsko, Fínsko a donedávna Írsko mali prebytky v okolí 3% HDP. Najväčší v peňažnom vyjadrení má samozrejme Nemecko – viac ako $200 miliónov iba tento rok. Ak hádate, že Grécko, Portugalsko a Španielsko majú deficity, hádate správne. Aktuálne vďaka tlaku dostávajú svoje deficity na úrovne, ktoré dosahovali pri vstupe do eurozóny. Taliansko a Francúzsko naopak za posledných desať rokov neustále zhoršujú svoje deficity (Francúzsko bolo v rokoch 2002-2004 krajinou s prebytkom na bežnom účte).
Za normálnych okolností sa prebytky a deficity prefinancujú pomocou cezhraničných úverových a kapitálových tokov. Banky v deficitných krajinách majú jednoduchý prístup k lacnému financovaniu na trhoch prebytkových krajín, takže únik napríklad španielskych eur do Nemecka za nemecké tovary (deficit obchodnej bilancie) bol kompenzovaný napríklad eurami nemeckých bánk, ktoré prúdili do španielska (prebytok kapitálového účtu) – stačilo, aby španielska banka bez problémov dostala úverovú linku od nemeckej banky. Tento systém zabezpečujú národné centrálne banky, ktoré sprostredkúvajú vzťahy medzi týmito bankami. Celý tento systém garantuje ECB a je nazvaný Target2, čiže európsky systém vyrovnania hrubých platieb v reálnom čase. A práve toto je systém, ktorý drží eurozónu v chode.
Graf č.1 Vývoj prebytkov bežných účtov vybraných štátov eurozóny. Zdroj: OECD
Graf č.2 Vývoj deficitov bežných účtov vybraných štátov eurozóny. Zdroj: OECD
Nie je prekvapením, že Bundesbank (nemecká centrálna banka) je najväčším veriteľom – v júli 2011 mala pohľadávky voči iným národným centrálnym bankám vo výške €340 mld. To je trojnásobok hodnoty spred krízy. Mierne nárasty zaznamenalo Luxembursko, Holandsko a Francúzsko. Tieto pohľadávky sa takmer presne rovnajú záväzkom Grécka, Írska, Talianska, Portugalska a Španielska, pričom Írsko tvorí tretinu objemu týchto záväzkov. Tento jav v Target 2 vznikol z dôvodu, že po vzniku krízy v roku 2007 sa z periférnych krajín eurozóny odlieval kapitál a vklady a veriteľské banky museli tento odlev kompenzovať. Hoci nateraz neexistuje špecifický dôvod, prečo by Bundesbank naďalej nemala financovať odlev kapitálu z periférnych krajín, v skutočnosti celý Target 2 funguje na báze dôvery medzi veriteľmi a dlžníkmi. Ak by veritelia nechceli požičiavať, nastane infarkt vo finančnom cievnom systéme a kolaps. ECB môže urobiť bypass (teda ak sa banka nedokáže refinancovať na bežnom medzibankovom trhu, zafinancuje ju ECB svojimi repo-operáciami), ale nemôže nahradiť celý medzibankový trh. Ak veriteľská národná centrálna banka odmietne požičať inej, eurozóna skončí ako Rubľová zóna v bývalom ZSSR, ktorá sa rozpadla po tom, ako národné centrálne banky neakceptovali Ruble od iných národných centrálnych bánk.
2. Dôvod: prefinancovanie existujúcich a nových deficitov
Celkový dlh Talianska a Španielska je €2.5 bln. (z toho obchodovateľný €2.1 bln.). Ak pridáme Grécko, Írsko a Portugalsko, dostávame €3.1 bln. (€2.6 bln.), pridaním Belgicka a Francúzska (zatiaľ nie je akútny problém, to však nebol ani v Grécku pred dvomi rokmi) máme €5.1 bln. (€4.3 bln.). Ak by ste túto sumu vytlačili v 10 eurových bankovkách a tieto naukladali za seba, dostanete sa po tomto chodníku z eurobankoviek zo Zeme na Jupiter. A teraz si uvedomme, že okrem európskych bánk sa na trhu budú chcieť prefinancovať i vlády týchto (a ďalších krajín). Len v roku 2012 bude musieť Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Francúzsko prefinancovať takmer 20% HDP, Taliansko, Írsko, Cyprus viac ako 20% HDP, Grécko viac ako 30% HDP. Ak zrátame potreby týchto krajín, budúci rok budú potrebovať prefinancovať €1.5 bln. a len do konca tohto roka viac ako €450 mld. V tabuľke č. 1 nájdete prehľad potrieb financovania vybraných štátov eurozóny do roku 2014. Ide o prefinancovanie vládneho dlhu, poistenia dlhu, vládnych garancií a úverov.
Tabuľka č. 1: Prehľad potrieb financovania vybraných štátov eurozóny do roku 2014
Pripomínam, že väčšinu z toho bude zabezpečuje bankový sektor z eurozóny, držme mu teda palce, budúci rok bude zaťažkávacou skúškou a trh bude veľmi nešťastný, ak politici neprídu so skutočným riešením stability európskych bánk, a určite im to dá pocítiť.
Použitý zdroj: UBS, zerohedge
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |