Nalomené zdravie čínskeho draka

Uverejnené: utorok, 18. október 2011, 16:50

K Číne sa v posledných rokoch vzhliada priam so zbožnou úctou. Krajina, ktorá potiahla svet z recesie, viac ako miliarda potenciálnych spotrebiteľov, továreň sveta, 3 bil. USD devízových rezerv, krajina, ktorá má často protichodné záujmy ako rozvinuté krajiny ale tieto s ňou aj tak chcú byť za dobre, krajina s na prvý pohľad nezničiteľným rastom, ktorý sa len naplánuje a následne splní a ktorú nič len tak nezastaví... naozaj? Skúsme sa bližšie pozrieť na niektoré príznaky, ktoré môžu byť prvými lastovičkami prichádzajúcej jesene čínskeho ekonomického modelu.

HDP

Čínske HDP očistené o infláciu za 3Q2011 rástlo medziročne o 9.1%, čím nenaplnilo očakávania rastu, ktoré boli na úrovni 9.3%. Medziročný rast Číny spomaľuje už štvrtý kvartál po sebe, čiže posledný rok. Rekordný rast dosiahla Čína pred krízou, za 2Q2007 a síce 11.9%, po uplynutí paniky a použití bezprecedentných stimulov vo výške 15% HDP (586 mld. USD v rokoch 2008 a 2009) sa Čína nadýchla a za 1Q2010 zopakovala výkon 11.9%. Odvtedy však tempo rastu v podstate neustále klesá. To je zjavné na prvý pohľad, čo sa však za týmto vývojom skrýva a čo možno očakávať?

Graf č.1: Vývoj čínskeho HDP od roku 2004 a 2011. Zdroj: forexfactory.com

Inflácia

Po vyššie spomínanom vrchole tempa začala mať Čína nepríjemný problém - spomaľovanie hospodárskeho rastu a rast inflácie. Hoci najviac sledovaný CPI index v podstate po celý rok 2011 neustále rastie, hodnota nad 6% sa nemusí zdať hrozivá. Pri lepšom skúmaní však zistíme, že zloženie spotrebiteľského koša je v Číne odlišné od nášho, hlavne v tom, že Číňania majú až trojnásobne vyšší podiel výdavkov na potraviny ako povedzme Európania. A zatiaľ čo napríklad v auguste 2011 rástli ceny v Číne medziročne v priemere o 6.2%, ceny potravín rástli 13.4% a ceny mäsa napríklad o 29.3%. Kým u nás zvýšenie cien potravín znamená menej návštev reštaurácii, či menej peňazí dovolenku, v Číne to znamená hlad a možné nepokoje. Prečo Čína začala proti inflácii razantne bojovať a to zvyšovaním povinných rezerv čínskych bánk (čím znižuje možnosti bánk poskytovať úvery) a zvyšovaním úrokovej sadzby. Inflácia po dosiahnutí vrcholu v júli 2011 (6.5%), prestala rásť, ale objavili sa iné problémy, ktoré súvisia s čínskym ekonomickým modelom – približne 45% HDP predstavujú investície, z toho veľká časť ide do realitného sektora (Čína je ochotná postaviť aj prázdne mesto, len aby sa stavalo) a to všetko financované bankami. A tie teraz vláda „priškrtila“.

Graf č.2: Vývoj čínskej inflácie v roku 2011. Zdroj: forexfactory.com

Bankový sektor a dlh

Banky si aktuálne nemôžu dovoliť poskytovať toľko úverov ako doteraz (pretože musia držať viac kapitálu), tak ich úlohu prevzali nebankové subjekty, ktoré túto povinnosť voči regulátorom nemajú. To, že aktuálne banky poskytujú menej úverov však problém nerieši. Pretože v rokoch 2009 a 2010 poskytli úvery vo výške 2.7 bln. USD, teda viac ako 45% HDP Číny. V spomínanej analýze sa píše i o skorumpovaných municipalitách v Číne, ktoré si brali úvery ako by nebolo zajtrajška. Len municipality si nabrali 700 mld. USD úverov, z čoho podľa Ernst and Young môže tretina reálne nesplatená. Vo všeobecnosti bola expanzia úverov jadrom ekonomického rastu Číny. Čínska centrálna banka odhaduje, že expozícia čínskych komerčných bánk voči lokálnym vládam je aktuálne 2.2 bln. USD (27% HDP), celkový dlh čínskeho verejného sektora však predstavuje 89% HDP, stačí ak do neho zarátame aj dlhy čínskych rozvojových bánk, železníc, nesplácaný dlh bánk a ďalšie položky. Nízky oficiálny dlh je len výsledkom upravenej metodiky.

Akonáhle úverovanie prestane, je koniec rastu realít v Číne a to čo bude nasledovať sa môže nápadne podobať situácii v USA po roku 2006. Existuje argument, že na rozdiel od Američanov, Číňania museli zložiť 30-40% hodnoty nehnuteľnosti, aby dostali na ňu úver. Takže odkiaľ brali na to prostriedky, aby si mohli dovoliť kúpiť dom, ktorý ich stojí približne 8-násobok ročného príjmu (v USA je tento pomer na úrovni 3-4-násobku ročného príjmu, vrchol v roku 2006 bol 5.1-násobok ročného príjmu)? No predsa ako každý – z úspor a z pôžičiek od známych. Lenže tu sa zastavme. V 90. rokoch čínsky bankový sektor v podstate skolaboval a Čínska vláda na seba prebrala nesplatené dlhy, z bilancií bánk do svojich mimobilančných položiek (Enron by bol hrdý na taký účtovný trik). Lenže aby tieto položky vláda prefinancovala, znížila úrokové sadzby na depozitá na 1%, pričom inflácia bola 5% (čím vytvorila zápornú úrokovú sadzbu -4%, teda z úspor ukrojila inflácia 4% ročne). Teda v krajine s vysokým sklonom k úsporám niesli následky za zlé úvery bánk sporitelia, ktorí trpeli od konca 90. rokov. Držať peniaze v bankách nemalo zmysel a investičné príležitosti boli limitované. Avšak mohli investovať do realít, ktoré rástli ako by nemali nikdy klesnúť. A tak investovali.

Akciový trh

Hoci Čína rastie naďalej takmer 10% tempom, akciový trh sa pozerá dopredu a má jasno už viac ako dva roky – Čína nie je imúnna voči poklesom. Index Shanghai Stock Exchange Composite (SSEC) od svojich vrcholov v auguste 2009 poklesol o viac ako 42%, od apríla 2010 je pod svojím 200-dňovým kĺzavým priemerom, teda v rýdzo medveďom teritóriu. Od nového roka poklesol o 16%. Pre porovnanie, americký index S&P 500 je od začiatku roka v poklese o necelých 6%.

Ak Čína stupí na brzdu ekonomiky a ceny realít padnú, banky stratia množstvo peňazí. Ale čo je dôležitejšie, budú to jednoduchí ľudia, ktorí nakúpili predražené nehnuteľnosti s pomocou známych (ktorí im požičali) a tí všetci stratia. Následne sa prejaví predimenzovanosť výrobného sektora a komerčných realít - cisár bude bez šiat. Bohatstvo a tvrdá práca viac ako jednej generácie bude stratená a to pravdepodobne spôsobí nepokoje. A to bude čínska šedá labuť.

Použité zdroje: china-briefing.com, chinadaily.com.cn, www.stats.gov.cn

Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails