Lesk a bieda politiky

Uverejnené: piatok, 14. október 2011, 20:25

Význam utorňajšieho zasadnutia parlamentu prinútil mnohých ľudí opäť nahliadnuť do slovenskej politickej kuchyne. Dokonca aj tých, ktorých politika dlhodobo odpudzuje. A skutočne sa tam dalo nájsť iba málo pozitívneho. Skôr naopak, často krát sa ukázalo, že ľudia, ktorí doslova rozhodujú o našich životoch, nemajú potuchu o tom, čo sa v skutočnosti deje.

Je rovnako smiešne hovoriť, že za krízu v roku 2008 môžu Američania ako to, že za krízu v roku 2011 môžu Gréci. Podstata problému je úplne inde. Ale nejde ani o to, že ľudí, ktorí skutočne rozumejú problému, je málo ako šafranu. Ide skôr o to, že tí, ktorí mu nerozumejú, majú moc riadiť životy ostatných a vytvárať krásne, lež iluzórne vízie sociálnych štátov alebo monetárnych únií. Práve táto obrovská moc je problémom súčasnej politiky.

Zlyhalo Grécko alebo systém?

Súčasný problém má oveľa hlbšie korene, ako si mnohí myslia. Takmer každý vám povie, že Grékov treba nechať skrachovať, lebo si to zaslúžia svojou nezodpovednou politikou. Gréci tvrdia, že oni sú len obeťou nemeckých úverov. Kde je pravda? Poďme sa pozrieť na ekonomické dáta, ktoré prezentuje The Steet Light blog.

Súčasné Grécko až priveľmi pripomína príklad konca kapitálovej bonanzy. Mnoho krát v histórií sa stalo, že s tým, ako sa otvoril medzinárodný obchod, tak rozvíjajúce sa krajiny zažili obrovský boom. Do nich prúdil neskutočný kapitál, ktorý hľadal príležitosti a vysoké úrokové sadzby, čim ich znižoval a naštartoval neuveriteľný hospodársky rast financovaný domácim zadlžením v zahraničnej mene. K takýmto štátom patrilo napríklad Mexiko po vzniku NAFTA v 90. rokoch minulého storočia, ázijské krajiny na konci 90. rokov alebo južné krajiny Európy po vstupe do eurozóny.

Zrazu sa však stalo niečo náhle a nepredvídané – kapitálový tok zastal. A tento náhly koniec prílivu kapitálu odštartoval vo všetkých krajinách silnú recesiu. A to aj napriek tomu, že makroekonomická pozícia krajín vôbec nebola zlá. Zdá sa tak, že hospodárenie domácich vlád zďaleka nemusí byť najdôležitejší faktor, ktorý spôsobil krízu. Naopak, kríza mohla byť spôsobená externými a systémovými faktormi. Priložená tabuľka porovnáva fiškálnu disciplínu a veľkosť bežného účtu platobnej bilancie krajín eurozóny v rokoch 2000-2007.

Vidíme, že deficity rozpočtu z predkrízového obdobia boli síce vysoké u Grécka a Portugalska, avšak pozitívne u ďalších dvoch krajín PIGS – Španielska a Írska. No na druhej strane všetky štyri krajiny dominovali rebríčku v deficite bežného účtu platobnej bilancie. Jednoducho povedané, krajiny dosahovali výrazné obchodné deficity, ktoré boli financované lacnými zahraničnými úvermi. To, že skutočne to nebolo nezodpovedné domáce hospodárenie, ale lacný príliv kapitálu, ktorý dostal krajinu do problémov, ukazuje priložený obrázok porovnania týchto dát zo Španielska.

Rozpočtový deficit Španielska sa dostal od roku 2004 do kladných hodnôt, no obchodná bilancia prepadla ďalej. Zdá sa tak, že práve prílev lacného kapitálu z krajín jadra eurozóny spôsobil, že južanské krajiny sa stali nekonkurenčnými. Akonáhle s krízou prílev kapitálu zastal, problém sa dostal na povrch. Finančná integrácia krajín eurozóny tak zabila krajiny slabšie. Môžeme byť veľmi radi, že v eurozóne nie sme od jej vzniku, ináč sme mohli podobným problémom čeliť aj my.

Periférne krajiny stoja oproti obrovskej vonkajšej sile kapitálu jadra eurozóny, ktorý príde a odíde. Kríza eurozóny a najmä periférnych krajín, je v súčasnom systéme nevyhnutá, pričom malé vlády nemajú veľkú šancu jej vzdorovať. Naopak, euro im odobralo obranu tým, že im zobralo vlastnú menu, ktorú by mohli devalvovať. Riešenie je ich bankrot, čo však jadrové krajiny nechcú dopustiť. Namiesto toho je juh donútený šetriť.

Z eura zo začiatku profitoval každý, ako sever, tak aj juh. Teraz sa situácia sa obrátila v prospech severu. Analýza ukázala, že zodpovednosť za súčasné problémy nesú obe časti eurozóny. Je nespravodlivé, aby za ne platila iba jedna strana, alebo tí, ktorí so situáciou nemajú nič spoločné. Európska solidarita pripomína známu frázu z Orwellovej Farmy: všetci sme si rovní, ale niektorí sme si rovnejší.

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails