Finančné správy tohto týždňa sa opäť venujú z najväčšej časti eurozóne a začína sa objavovať čoraz viac subjektov, ktoré prichádzajú s najrôznejšími riešeniami ako vyriešiť problémy eurozóny. Všetky sa samozrejme venujú otázke, čo spraviť s Gréckom. Problém je ten, že sa na celú vec pozerajú z nesprávneho uhla.
Moderné Grécko bolo tradične postavené na troch pilieroch. Ten prvý spočíva na lodnej doprave. Predurčuje ho na to fakt, že veľká časť územia sa nachádza pri pobreží, avšak vo veku modernej prepravy a vysoko efektívnych, súčasných nákladných lodí, Grécko jednoducho nie je schopné držať krok s posledným vývojom a väčšina jeho priemyslu vyrábajúceho lode sa už dávno presťahovala do krajín ako Nórsko, Čína alebo Kórea. Druhým pilierom je turizmus, na ktorý sa Gréci ešte stále môžu spoľahnúť, ale iba samotný turizmus nemôže ekonomicky podporovať moderný štát. Tou poslednou možnosťou, z ktorej Gréci doteraz aj najviac ťažili, je ich veľmi výhodná (geopolitická) poloha, ktorú využili na to, aby istej externej sile umožnili viesť boj s niektorým z gréckych susedných štátov. Keď Grécko získalo na začiatku 19. storočia nezávislosť, bola touto veľmocou Veľká Británia, ktorá použila Grécko ako „dymovú clonu“ v boji proti Turkom. Neskôr urobili niečo podobné Spojené štáty, keď podporovali Grécko, aby vystupovalo proti Sovietskemu zväzu. V obidvoch prípadoch prúdilo do krajiny obrovské množstvo „podporného“ kapitálu. Avšak v období, ktoré nasledovalo po ukončení Studenej vojny, Turecko sa stalo členom NATO, a i keď Gréci s ním nevychádzajú práve najlepšie, nikto už nepovažuje Grécko za vojenský doplnok proti Turecku. Grécko už nemá regionálneho nepriateľa, na ktorého by si aj niekto brúsil zuby. Za určitých okolností by ním opäť mohlo byť Turecko, ale to iba v tom prípade, ak by vážne narušili svoje vzťahy s Izraelom alebo Cyprom.
Rôzne externé podpory, ktoré umožňovali existenciu gréckeho štátu od roku 1820 už viac nie sú prítomné, Grécko sa z toho dôvodu už nedá zachrániť. Grécko jednoducho nemôže svetu konkurovať, ak mu nie je na konštantnej báze poskytovaný zahraničný kapitál, ktorý nemusí byť nevyhnutne splatený. A ak by sa aj celý tento proces opäť obnovil, Grécko by nebolo schopné zbaviť sa svojho dlhového bremena. Je proste príliš veľké. Ak má euro prežiť, Grécko musí byť z eurozóny „vykopnuté“. To je najprozaickejšie riešenie. Realita je však trocha komplikovanejšia. Rozšírenie stabilizačného mechanizmu sa musí uskutočniť, pretože ak nedokážeme odizolovať €280 miliárd gréckeho vládneho dlhu, ktorý sa nachádza mimo tejto stredozemskej krajiny, nastane jedna obrovská finančná katastrofa, ktorú eurozóna neprežije. Pri príprave na vylúčenie Grécka by sa musel vytvoriť fond, ktorý by bol schopný zvládnuť tri veci viacmenej simultánne. Po prvé, potrebovali by sme približne €400 miliárd na akýsi priesek proti požiaru, ktorý by vypukol vo zvyšku eurozóny pri odchode Grécka z menovej únie. Po druhé, ďalších asi €800 miliárd by bolo nevyhnutných na zabránenie európskeho bankového kolapsu, pretože v deň, kedy by Grécko zbankrotovalo, v deň, kedy by sa rozlúčilo s eurom, boli by sme ihneď svedkom takéhoto kolapsu v Portugalsku, Taliansku, Španielsku a Francúzsku, pravdepodobne v tomto poradí. A po tretie, trhy by sa doslova zbláznili a štát, ktorý je po Grécku najviac ohrozený je Taliansko. Ak by sme vychádzali zo vzoru doterajších bailoutov, akákoľvek záchrana Talianska by musela poskytnúť dostatok finančných prostriedkov na pokrytie všetkých talianskych potrieb po dobu troch rokov. To by predstavovalo ďalších €800 miliárd. A teda, ak Európa niekde neskladuje prebytočné dva bilióny eur, nemôže dopustiť, aby Grécko opustilo „elitný klub“ s názvom eurozóna.
Zdroj: Stratfor
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |