Ak by sme mali označiť niekoho, kto bol v poslednej generácii najväčším stelesnením podnikateľského ducha, nepochybne to bude Steve Jobs. Jeden z najúspešnejších manažérov celej americkej histórie nakoniec prehral boj s ťažkou chorobou. Jeho život bol dokonalou ukážkou amerického sna. Už vo veku 29 rokov bol považovaný za jednu z najdôležitejších osôb počítačovej revolúcie, ktorá sa odohrala v 80. rokoch.
Jobs už vtedy vedel, aký dopad budú mať na svet počítače. Predpovedal, že úplne zmenia spôsob nášho pracovného aj súkromného života – k lepšiemu. Už pred 30 rokmi tvrdil, že osobné počítače sa stanú nevyhnutnou súčasťou nášho života, čo bolo vtedy nepredstaviteľné aj pre ľudí z rozmáhajúceho sa technologického priemyslu, ktorí si neraz z tejto myšlienky robili posmech. Čas ukázal, že vizionárske schopnosti Jobsa boli výnimočné a mnohé z jeho predikcií mu do bodky vyšli.
Významnú úlohu na úspechu Jobsa zohrala aj poloha, kam sa so svojimi adoptívnymi v mladom veku prisťahoval – Silicon Valley, kde mohol mladý Jobs pričuchnúť „vôni“ najnovších technológií. Počítače ho ihneď oslovili a vo veku 13 rokov získal letnú stáž v spoločnosti Hewlett-Packard, kde bolo jeho úlohou montovať kalkulačky. Jobs hovorieval, že sa vtedy cítil ako v nebi. V dobrom spomínal aj na svojho priateľa, Steva Wozniaka, s ktorým začal pracovať v garáži až sa im napokon podarilo vyvinúť produkt, ktorý navždy zmenil svet v ktorom žijeme. Wozniak musel podľa Jobsa znášať údel géniov. Na svoju dobu bol až príliš nadčasový a len veľmi málo ľudí zdieľalo jeho myšlienky. Zároveň však dodáva, že ich spolupráca bola veľmi dobrá, pretože sa dokázali v mnohých dôležitých veciach navzájom dopĺňať. Wozniak sa sústreďoval na zhotovovanie jednotlivých častí počítača, zatiaľ čo Jobs sa snažil budovať spoločnosť a prísť na to, čím by vlastne mala byť. Jobs priznal, že bez Wozniaka by ani zďaleka nedosiahol také úspechy. V roku 1976 dokázali ešte ako „garážový“ biznis zarobiť $200 000 a v roku 1983 to bolo $985 000 000. Jobs týmto číslam nikdy neprikladal prehnanú pozornosť. Hovorieval, že celá pozornosť, ktorá sa sústreďovala na jeho majetok bola tak trochu humorná, pretože jeho samotné získanie pre neho neprestavovalo až takú cennú skúsenosť ako mnoho iných vecí v jeho živote.
V budovaní firmy Applu kládol obrovský dôraz na zachovanie vízie spoločnosti, aj keď prerástla do multimiliardového giganta amerického priemyslu. Jobs bol presvedčený, že práve strata vízie pochovala niekoľko skvelých firiem, po tom ako sa z nich stali veľké spoločnosti a zvýšil sa počet stupňov manažmentu v organizácii.
Na otázku novinára spred štvrť storočia, kedy mal Jobs 30 rokov, či vie, čo chce robiť so zvyškom života, spomenul Jobs staré hinduistické príslovie, ktoré hovorí, že prvých 30 rokov života si vytvárame naše zvyklosti my a posledných 30 rokov naše návyky formujú nás. Jobs bol vždy presvedčený o tom, že celý jeho život bude spojený s Apple. Hovoril, že sa môžu objaviť roky, keď nebude priamo pri kormidle, ale že sa vždy vráti. Už v mladom veku tvrdil, že kľúčovú vec, ktorú by si na ňom ľudia mali pamätať je, že bude večným študentom a to by si mali držať v pamäti všetci, ktorí načúvajú jeho slovám. „Neberte všetko príliš vážne“, zneli jeho slová. Ak niekto chcel podľa Jobsa žiť kreatívny život, nikdy by sa nemal príliš obzerať za seba. Jobs sa veľmi často zamýšľal nad otázkou, čím vlastne človek je. Tvrdil, že väčšina z toho, čo si myslíme, že sme, je iba zbierka pozitívnych a negatívnych preferencií, zvykov a vzorov. V jadre ľudského bytia sú naše hodnoty, s ktorými súvisia rozhodnutia, ktoré vykonávame a ktoré odzrkadľujú tieto hodnoty. Na otázku, čo teda pre neho znamenajú peniaze, Jobs odpovedal, že presnú odpoveď nepozná. Podľa neho to ale bola obrovská zodpovednosť, keď má človek viac peňazí ako dokáže počas svojho života minúť. Ak človek zomrie, určite nechce, aby ostala obrovská suma peňazí jeho deťom, pretože to jednoducho zruinuje ich život. Ak však nemáte deti, peniaze pripadnú vláde a Jobs bol presvedčený, že takmer ktokoľvek dokáže investovať peniaze lepším spôsobom, ako by to za neho spravila vláda. Bolo pre neho výzvou zistiť ako žiť s tak veľkým majetkom a reinvestovať ho späť do spoločnosti tak, aby pritom človek vyjadril svoje záujmy a hodnoty. „Konvenčná“ filantropia sa celkom nezhodovala s Jobsovym filozofickým presvedčením. Tvrdil, že človek musí občas skrachovať, aby zistil, čo urobil zle a tieto chyby napravil. A aby ste skrachovali, potrebujete systém, ktorým takéto niečo zmeriate. A to bol podľa neho problém väčšiny charít, ktoré takýto systém nemali. Ak niekomu poskytnete peniaze, aby niečo spravil a väčšinu času nemôžete zistiť, či ste sa v tomto človeku mýlili alebo nie – či ste uspeli alebo zlyhali – je veľmi ťažké sa ďalej zlepšovať. Najvzácnejším zdrojom, ktoré podľa Jobsa ľudstvo má, je čas, ktorý využíval hlavne na hľadanie nápadov a vzdelávanie sa.
Jobs bol určite veľkým inovátorom, vizionárom a mysliteľom. Každý z nás si môže vziať niečo pozitívne zo života tohto budhistu, ktorý raz povedal, že náš čas je obmedzený, a preto by sme nemali strácať čas žitím života niekoho iného. Nebuďme uväznený dogmou, ktorá spočíva v žití z výsledkov myslenia iných ľudí. Nedopusťme, aby názory ostatných zadusili náš vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, majme odvahu nasledovať našu intuíciu, ktorá nejakým spôsobom vie, čím sa v skutočnosti chcem stať. Všetko ostatné je druhoradé.
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |