Jedným z najsilnejších trendov posledných týždňov je dramatický nárast záujmu bežných ľudí o zlato. Ľudí, ktorí nezvyknú príliš špekulovať, no vidia okolo seba, že svet nefunguje tak, ako by mal. Štáty sú zachraňované, podnikateľské prostredie sa zhoršuje a firmy krachujú, centrálne banky neustále podporujú bankový priemysel a pokračujú v tlačení peňazí. To všetko spôsobuje rast ceny zlata a vyvoláva v ľuďoch silnú pohnútku investovať do tohto drahého kovu.
Pri tom, ako zlato dosahuje svoje rekordy, sa zlatá horúčka stáva ešte silnejšou. Masívne ju v tom podporujú všetky predajné kanály od firiem ponúkajúcich fyzické zlato až po analytikov bankových domov zvyšujúcich svoje odhady na niekoľko tisíc dolárov už ku koncu tohto roka. Investovanie sa stáva veľmi lákavým, no história nás učí, že zarábanie je oveľa ťažší biznis, ako si myslíme. Objektivita a relevantné fakty nakoniec rozhodujú o úspechu a ziskoch či stratách.
Prečo nakupovať zlato
Ak sa nad tým zamyslíme, existujú iba tri dôvody, prečo by sme mali zlato kupovať. Zlato totižto nemá žiadnu vnútornú hodnotu okrem tej, ktorú mu pripisujeme. Za držbu akcií a dlhopisov inkasujeme dividendy či kupóny, a držba zlata nás naopak stojí dodatočné náklady. Na nákupy zlata preto musíme mať dobré dôvody a či chceme alebo nechceme, všetky sú špekulačného charakteru.
Po prvé, zlato nakupujú tí, ktorí vidia, že jeho cena rastie a chcú sa do tohto rastového trendu zapojiť. Najsilnejšou motiváciou nákupov je to, že investovanie do akcií vyzerá na najbližšie mesiace bledo a rovnako rizikovo vyzerajú aj nákupy dlhopisov. Zo zlata sa tak stalo novoobjavené aktívum, podobne ako sa ním stala ropa v roku 2007. Vtedy sa ústrednou témou nakupovania stal ropný vrchol a teraz je to „tlačenie peňazí“. Na ropnom vrchole sa od vtedy takmer nič nezmenilo a ropa napriek tomu poklesla o 77%. To nám ukazuje, že je extrémne dôležité stáť v správny čas na správnej strane lode.
A aj napriek tomu, že so všetkými argumentmi zlatých býkov súhlasíme, nemyslíme si, že práve teraz prichádza k veľkému rastu zlata. Je správne zapojiť sa do nákupu aktíva, ktoré rastie, avšak ako obchodníci vieme, že vtedy, keď sa do nákupov zapojí väčšina, je čas investíciu uzavrieť. Medializácie investície a nákupy širokou verejnosťou, tak ako je tomu teraz, naznačujú, že súčasný rast ceny by rozhodne nemal byť dôvodom na ďalšie nákupy.
Koniec sveta
Druhým dôvodom, prečo zlato nakupovať, by mohla byť obava, že prichádza „koniec sveta“. Jednoducho, že už čoskoro sa rozpadne súčasná finančná ponziho schéma a následky budú katastrofálne. Ak sa skutočne stratí dôvera v papierové peniaze, vznikne hyperinflácia, finančné aktíva stratia svoju hodnotu, rozpadne sa úverovanie firiem, nastane nedostatok tovarov, štát bude tlačiť peniaze, reálne dôchodky skolabujú, vzniknú masy nezamestnaných a ľudí bez peňazí, nastanú sociálne nepokoje a možno až vojny.
Avšak predpokladáme, že je len pár ľudí, ktorí nakupujú zlato práve z tohto dôvodu. Lebo práve v takýchto situáciách zlato výborne plní funkciu ochrany majetku a všeobecne akceptovateľného výmenného prostriedku, ktorý zabezpečuje likviditu nutnú na prežitie. Avšak takýto ľudia by mali okrem zlata nakupovať pôdu, zásoby potravín, energií a zbrane. Opäť sa nezdá, že práve toto je tou hybnou silou, ktorá stojí za rastom ceny zlata a bude ho naďalej potrebovať.
Stagflácia 70. rokov
Tým tretím a hlavným dôvodom nákupov zlata je obava o infláciu cez tlačenie peňazí. Práve kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré vykonáva Fed, ECB alebo BoJ sa bežne označuje ako tlačenie peňazí. A práve politika QE spôsobila v poslednom roku nárast cien komodít a zvýšené inflačné tlaky, a preto sa väčšina investorov domnieva, že ďalšie kolá kvantitatívneho uvoľňovania prinesú veľkú infláciu. Trh tak má fundamentálny dôvod na nákupy zlata. Je však tento dôvod správny?
Zlatí býci dúfajú, že sa zopakuje situácia z konca 70. rokov, kedy cena zlata za tri roky narástla o viac ako 500%. To bol jediný veľký rast ceny zlata, ktorý si naša posledná história pamätá. Dôvod bol jednoduchý – masívna inflácia, ktorá vznikla po zrušení zlatého štandardu. Kvantitatívne uvoľňovanie by malo opäť spustiť takúto infláciu a vyhnať cenu zlata niekde k úrovni $5000. Avšak skúsenosti s kvantitatívnym uvoľňovaním v Japonsku alebo posledného hodnoty inflácie naznačujú, že táto logika je s veľkou pravdepodobnosťou chybná.
70. roky boli radikálne odlišné od dnešnej doby. Vtedy sme boli svedkom takzvanej stagflácie, kedy nezamestnanosť ako aj inflácia dosahovali dvojciferné hodnoty. Je to však ekonomický extrém, ktorý bol spôsobený veľmi špecifickou situáciou. Bežne totižto platí, že rast nezamestnanosti spôsobuje nižšie marže, nižšie mzdy a dezinfláciu, čiže znižovanie inflácie až do záporných hodnôt. A tento jav je tak silný, že práve na boj proti nemu prichádzajú centrálne banky s kvantitatívnym uvoľňovaním. Spravia kvantitatívne uvoľňovanie, krátkodobo zvýšia ceny, avšak už po pár mesiacoch efekt vyprší a ceny začínajú klesať. O veľkej inflácií sa skutočne hovoriť nedá.
Jednoduché porovnanie hovorí za všetko. V sedemdesiatych rokoch, kedy sme videli posledný veľký rast ceny zlata, rástli ceny v USA o vyše 8%, pričom pred rokom 1980 (vrchol na zlate) rástli ceny o vyše 13%. V Európe bola inflácia ešte vyššia, keď dosahovala často hodnoty medzi 15-20%. Dôvod bol jednoduchý – vtedy banky tlačili obrovské množstvo peňazí do obehu, keď peňažná zásoba M2 v USA rástla o viac ako 9,5% ročne.
Doba ľadová prichádza
Naproti tomu v súčasnosti aj pri kvantitatívnom uvoľňovaní rastie M2 iba polovičným tempom. A inflácia rastie ešte menej, v USA je to iba 2,5% ročne za posledných 10 rokov. A keď si uvedomíme, že takmer celé kvantitatívne uvoľňovanie je sterilizované – končí ako rezervy komerčných bánk v centrálnych bankách – skutočne nie je dôvod sa domnievať, že by nás v najbližšom období mohla čakať veľká inflácia. Skôr naopak, žijeme v dobe ľadovej a treba sa pripraviť na veľkú defláciu, kde ceny všetkého budú klesať a vlády ich dokážu stimulovať iba krátkodobo.
Dôvody, pre ktoré vznikla inflácia v 70. rokoch sa len ťažko zopakujú. Primárnym faktorom bola cena ropy, ktorá v roku 1980 dosiahla reálnu hodnotu $104 a jej hodnota sa tak zvýšila v priebehu roku 5-násobne. Ďalej to boli silné odbory, ktoré spôsobovali neustály tlak na rast miezd, aj keď ich ceny mali klesať. Na inflácií sa podieľala samozrejme aj vláda, ktorá svojou reguláciou/dereguláciou deformovala trh. A v súčasnosti najdôležitejší vplyv monetárnej politiky – inflačné očakávania – bol ignorovaný. To všetko boli faktory, ktoré stáli za vysokou infláciou a už sa nezopakujú.
Skutočných dôvodov na nákup zlata na súčasných úrovniach nie je veľa. Naopak, zlato sa už nachádza vo fáze bubliny a aj keď jeho cena bude rásť, o to viac rastie pravdepodobnosť jeho väčšieho poklesu. Takéto niečo ešte môže trvať mesiace, no s tým ako sa raz nevyhnutne zadrie čínsky motor – najväčší zdroj zlatých špekulácií, zlatí býci sa nebudú stačiť čudovať. Preto len opäť zopakujeme najdôležitejšiu tézu úspešného investora – treba nakupovať to, čo je lacné a predávať to, čo nakupujú všetci...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |