Posledné týždne dominuje záujmu médií panika na finančných trhoch a s ňou súvisiaci dopyt po zlate. Po znížení ratingu USA si mnohí investori uvedomili, že už žiadne dlhopisy nemôžeme považovať za skutočne bezpečné, a realita tak vyvracia dlhodobé ekonomické postuláty. Podobne košom dostáva aj ilúzia, že akcie rastú z dlhodobého hľadiska. Posledná stratená dekáda na akciových trhov a súčasné nafúknuté úrovne týchto cenných papierov naznačujú, že akcie nemusia rásť desaťročia. Nečudujme sa preto, že sa zrazu objavil masívny dopyt po zlate.
Nech sa pozeráme na históriu akokoľvek, neexistuje lepší dlhodobý uchovateľ hodnoty ako je zlato. Svoj potenciál dokázala aj pôda, no nehnuteľnosti boli vo funkcií ochrany majetku už menej úspešné. Ak dôjde ku skutočne veľkým problémom, tak akcie nie sú tým ideálnym nástrojom na udržanie si majetku a dlhopisy sú asi tou najhoršou investíciou.
Avšak zlato nie je iba o uchovaní si bohatstva. Zlato vždy v histórií bolo peniazmi a zdá sa, že pri tom, ako vládam a centrálnym bankám dochádzajú možnosti ako ekonomiku stabilizovať, sa zlato môže stať opäť výmenným prostriedkom. Zlato totižto nenesie riziko krachu protistrany, tak ako ho nesú všetky ostatné cenné papiere, a je preto ideálne médium v čase problémov. Ak by sa zlato malo opäť stať peniazmi, tak jeho cena musí niekoľko násobne vzrásť.
A tomuto začínajú rozumieť aj bežní ľudia, ktorí vidia, že dôvera v politikov sa postupne vytráca. Práve ich nákupy dokázali zvýšiť cenu zlata o neuveriteľných 20% od začiatku letných prázdnin. Takže už nenakupujú zlato iba centrálne banky, ktoré si chcú uchovať hodnotu svojich devízových rezerv, potenciál zlata oslovil aj menších investorov. Otázkou je, kedy potenciál zlata osloví aj vládnych politikov.
Aj medzi nimi totižto stále existujú veľké rozdiely: niektoré politické subjekty sa začínajú dopredu pripravovať na možnú zmenu monetárneho režimu a pripravujú plány na zavedenie zlatého štandardu. A iné politické subjekty pripomínajú Šípovú Ruženku a čakajú na prebudenie bozkom princa. A môžu byť veľmi prekvapené, že bozk nepríde. Následky by boli kruté najmä pre tých nepripravených. Je pritom paradoxné, že príprava na väčšie zmeny je relatívne lacná k možným negatívnym dopadom.
Poďme sa pozrieť, ako sme na tom my, Slováci. Naša centrálna banka vlastní 32 ton zlata, čo je zhruba šesť gramov na obyvateľa. Oproti tomu Nemecko vlastní až 3400 ton, čo je asi 41 gramov na obyvateľa. Z tohto pohľadu je Slovensko asi päťkrát chudobnejšie ako Nemecko. Ak by teda prišlo na lámanie chleba, naša životná úroveň v porovnaní s krajinou ako je Nemecko, výrazne utrpí. Ak by vláda skutočne chcela prísť s krízovým scenárom, je čas rozmýšľať o nákupoch zlata, kým je stále relatívne lacné. Avšak kde na to zobrať peniaze?
Zabúdame, že Slovensko vždy bolo bohaté na nerastné suroviny a aj napriek tomu, že éra lacných a dostupných ložísk je za nami, stále existujú veľké a bohaté náleziská. Jedným z príkladov je nález zlata na Bielom vrchu. Jedná sa o najväčšie ložisko zlata na Slovensku. Podľa odhadov je v oblasti vyťažiteľných 20-25 ton zlata. Ak by štát mal o toto zlato záujem, tak môže svoje zlaté rezervy takmer zdvojnásobiť. Okrem toho by tieto investície dokázali podporiť slovenskú ekonomiku.
Štát preto stojí pred zaujímavou možnosťou. Má šancu sa pomerne lacno pridať ku krajinám ako je Rusko, ktoré si budujú svoju perspektívu aj v menovej oblasti a plánujú dlhodobejšie ako na štyri roky. Ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |