Veľká Británia ako ďalšia periférna krajina?
- Uverejnené: piatok, 26. august 2011, 14:05
Dnes je už jedno, či sa bavíme o ekonomike Francúzska, USA, Talianska, alebo Veľkej Británie. Všetky sú si veľmi podobné a všetky čaká rovnaký osud. Ukážme si ho na číslach z ekonomiky Veľkej Británie, avšak majme na pamäti, že rovnaké črty spájajú všetky dnešné rozvinuté a zadlžené ekonomiky.
Skutočná úroveň britského zadlženia je nesprávne chápaná. Uvádzaný pomer 75% HDP v sebe nezahŕňa „kvázi“ dlh a ďalšie obrovské záväzky plynúce z finančných intervencií. Skutočný dlh je oveľa, oveľa vyšší.
Tieto úrovne dlhu sú udržateľné, ak a iba ak sa deficit dostane pod kontrolu a dosiahne sa silný ekonomický rast. Ak sa nepodarí dosiahnuť oba tieto ciele, situácia by mohla vyústiť do dlhovej katastrofy. O ekonomike Britského kráľovstva sa nelichotivo vyjadrujú aj také investičné esá ako Jim Rogers, alebo Bill Gross. Prvý hovorí, že táto ekonomika už nenájde cestu späť, zatiaľ čo druhý sa nechal počuť, že britské verejné financie sedia na posteli plnej nitroglycerínu. Práve nesprávna metodika výpočtu zabránila trhom spájať Veľkú Britániu s ostatnými krajinami periférie, akými sú napríklad Grécko, Portugalsko a Írsko, ale bolo by nesprávne myslieť si, že táto „imunita“ bude pokračovať večne. Na prvý pohľad by sa mohli zdať melodramatické tvrdenia o konci britskej ekonomiky prehnané, keďže oficiálne uvádzaný verejný dlh tvorí podstatne nižšiu časť HDP ako je tomu v prípade Grécka, resp. Írska. Podľa oficiálnych údajov tvorí vládny dlh Veľkej Británie £900 miliárd, čo je 60% HDP. I keď by vykazované hodnoty boli realistickým vyjadrením zadlženia verejného sektora (čo nie sú), na poplach by sme mali biť kvôli tomu, akou rýchlosťou sa tento dlh kumuluje – 43% (£390 miliárd) všetkého verejného dlhu bolo nahromadeného iba za 3 roky.
A to nie je všetko. Nárast miezd vo verejnom sektore v posledných 10 rokoch spôsobil obrovskú eskaláciu nekrytých záväzkov penzijného systému. Tieto záväzky momentálne predstavujú neuveriteľných £1180 miliárd. Suma sumárum, celková verejná zadlženosť so všetkými pridruženými položkami predstavuje vo Veľkej Británii približne £3,6 bilióna, čo je 244% HDP, alebo viac ako £135 000 na každú britskú domácnosť. Toto čísla samozrejme nezahŕňa súkromný dlh ako napríklad hypotekárne úvery (£1,2 bilióna), alebo spotrebiteľský dlh (£210 miliárd). Dokopy tvorí verejný dlh, súkromný dlh a „kvázi“ dlh nepredstaviteľných £5 biliónov (340% HDP), ktorý by bol ešte vyšší, ak by sme uvažovali aj s obrovským dlhom britských podnikov, ktorý bol, ako iné formy dlhu, zapríčinený érou lacných peňazí.
Rovnako znepokojujúci je externý dlh Veľkej Británie – 400% HDP. Toto číslo je oveľa väčšie ako v prípade Portugalska, Grécka alebo Španielska.
Externý dlh ako percento HDP
Je bankrot možný?
I keď sme si ukázali, že britský dlh je obrovský, samotný dlh nemusí byť predzvesťou bankrotu, alebo určitej formy defaultu. Absolútna hodnota dlhu krajiny je menej dôležitá ako schopnosť ekonomiky obsluhovať a splácať takýto dlh. Isté je to, že britská ekonomika a verejné financie boli riadené s obrovskou dávkou nekompetentnosti. Zatiaľ si len málokto myslí, že Veľká Británia stojí pred krachom, ale éra tejto seba ilúzie sa blíži ku koncu. Ak sa nezavedú drastické opatrenia a ak sa nepodarí obnoviť uspokojivý ekonomický rast, trhy sa skôr či neskôr prebudia zo svojej letargie a uvedomia si, že Británia má viac spoločného s Gréckom ako s Nemeckom.
Najmä spomínaný externý dlh predstavuje pre Britské kráľovstvo akútny problém z dôvodu pretrvávajúceho obchodného deficitu – problém, ktorý zatiaľ nebol vyriešený prudkou devalváciou britskej libry. Export ropy a zemného plynu zo Severného mora je už dávnou minulosťou a dovoz energie bude aj naďalej rásť, keďže domáca produkcia neustále slabne. Británia je taktiež vo výraznej miere závislá na dovoze potravín, ceny ktorých dosiahli nedávno nové maximá. Obchodný deficit zhoršuje problém s obsluhou obrovského britského externého dlhu.
Ak uvažujeme o tom, čo sa hovorovo nazýva „bankrot“, je potrebné rozlišovať medzi nesolventnosťou (ak pasíva prekročia aktíva) a nelikviditou (ak dlžník nie je schopný splniť si svoje platobné povinnosti). Koncept nesolventnosti môžeme v podmienkach národného štátu zanedbať, pretože báza aktív väčšiny krajín je v podstate nepredajná, čo znamená, že tieto aktíva sa nedajú presne ohodnotiť.
Národná, resp. vládna nelikvidita je však za určitých podmienok reálna hrozba, ktorá dobehla mnohé krajiny, ktorých správanie nebolo o nič bezohľadnejšie v porovnaní s tým britským za posledných 10 rokov. Ak sa pozrieme na záležitosť nelikvidity, nesmieme zabúdať, že funkčná schopnosť ktorejkoľvek zo súčasných ekonomík je otázkou dlhu a dôvery. Meny ako libra sú fiat menami, čo znamená, že nemajú svoju vnútornú hodnotu, resp. sa nedajú zameniť za niečo hmotné (napr. zlato) – ich hodnota je založená na viere, že vláda, ktorá túto menu vydáva bude schopná splácať svoje záväzky. V podstate to isté platí aj pri verejnom a súkromnom dlhu. Britská vláda si je schopná požičať zo zahraničia, pretože medzinárodní veritelia veria, že sa im požičané prostriedky vrátia, samozrejme aj s úrokom. Britské banky sú schopné fungovať na globálnych trhoch, pretože sa predpokladá, že sú životaschopné a taktiež sa predpokladá, že by ich vláda zachránila, ak by sa ukázalo, že životaschopné nie sú. Podniky a občania môžu uskutočňovať medzinárodné transakcie, pretože trhy veria šterlingu, čo vlastne znamená, že dôverujú vláde. Absolútne všetko je založené na dôvere. A vlády si myslia, že to tak bude naveky, resp. v to dúfajú.
Avšak prvé lastovičky možného bankrotu už možno nelietajú až tak ďaleko. Ako prvé by mohli Británii znížiť rating agentúry, ak sa politikom nepodarí dostať pod kontrolu deficit a zlyhajú v naštartovaní ekonomického rastu. Svedkom takého niečoho by sme mohli byť už v najbližších 12 mesiacoch. Druhým znakom zhoršujúcej sa likvidity by bol „štrajk“ domácich a zahraničných dlhových trhov, čo by malo za následok prudký prepad britskej libry. Ak by sa takéto niečo stalo, úrokové sadzby by prudko vzrástli, náklady na dovoz by vystrelili nahor a inflácia by sa stala neudržateľnou.
V súčasnosti sa tieto riziká na istý čas odstránili, čo bolo v nemalej miere dosiahnuté aj zmenou vlády v máji 2010. Najväčším potenciálnym nebezpečenstvom momentálne ostáva to, že pretrvávajúci minimálny rast britskej ekonomiky by mohol znamenať, že trhy začnú vnímať Veľkú Britániu nie ako slabšiu verziu Nemecka, ale skôr ako periférnu krajinu. Doteraz ostali výnosy na britských dlhopisoch nízke, pretože sa predpokladá, že Briti využijú príležitosť devalvovať svoju menu a zabezpečiť tak potrebný ekonomický rast, avšak fakty tvrdohlavo odmietajú potvrdiť tento predpoklad, keďže hlavným výsledkom devalvácie bol v mnohých prípadoch znepokojujúci rast inflácie.
Najväčším rozdielom medzi Veľkou Britániou a európskou perifériou je okrem menovej nezávislosti, rozsah verejného dlhu. Britský verejný dlh niekoľkonásobne prevyšuje ten írsky, grécky, alebo portugalský. Veľa komentátorov verí, že španielska dlhová kríza môže byť bodom zlomu, v ktorom nám už nebude stačiť žiaden záchranný mechanizmus, ale španielsky verejný dlh (približne £550 miliárd) je omnoho nižší v porovnaní s britským dlhom. Určite by sme teda nemali byť prekvapení, ak sa jedného dňa (možno už čoskoro) dozvieme, krajiny PIIGS boli len akýmsi silnejším vetrom, ktorý signalizoval príchod obrovskej búrky, ktorá by sa mohla rozšíriť do Európy, a celého sveta, práve z Veľkej Británie.
Zdroj: Tullett Prebon
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...
Pred samotným vstupom si určíme menový pár, ktorý chceme obchodovať, a zároveň predpoklad, ktorá mena bude posilňovať, a ktorá oslabovať....