Konzumná ekonomika založená na dlhu je predurčená na zánik. Isté náboženstvá v Tichomorí veria, že môžu nadobudnúť majetok prostredníctvom bohoslužieb. To platí aj pre súčasnú ekonomiku až na výnimku, že tento kult sa v terajšej ekonomike dá celkom dobre speňažiť. Dlh sem, dlh tam. Každý dnes rozpráva o neudržateľnosti dlhovej ekonomiky, ale na druhej stane sa zdá, že nikto si v skutočnosti nedokáže predstaviť ako by vyzeral reálny život po takejto udalosti a nevieme si poriadne ani predstaviť nový model, ktorý by nahradil ten dnešný. Avšak mali by sme sa o to pokúsiť čo najskôr, pretože terajšia ekonomika je založená na niekoľkých myšlienkach, ktorý platnosť už vypršala:
Na ceste k modelu nekonečného dopytu/spotreby sa stali dve zaujímavé veci. Po prvé, ľudia si požičali maximum toho, čo si mohli dovoliť požičať a potom si požičali ešte viac. Teraz si už viac požičať nemôžu, i keď sú úroky nízke. Podľa niektorých odhadov, americkí spotrebitelia musia splatiť $4 bilióny len na to, aby sa pomer ich príjmu k dlhu dostal na hodnoty zo začiatku 80. rokov. A po druhé, nekonečný dopyt dosiahol svoj marginálny výnos, dostal sa do slepej uličky a teraz výdatne krváca.
Tento horibilne nákladný majstrovský plán mal iba minimálny – možno aj negatívny – výnos. Obrovská obytná vila neposkytovala bezpečnejšie prístrešie ako oveľa skromnejší dom a jej návratnosť je príšerne negatívna. Týždenný pobyt v nemocnici, ktorý stál $120 000 a bol uhradený z programu Medicare nevyriešil zdravotný problém pacienta; urobil ho len horším, pretože tento človek nepotreboval hospitalizáciu, alebo špeciálne zaobchádzanie, a pacient, ktorý bol doteraz len mierne chorý, chytil počas pobytu v nemocnici virózu, ktorá je odolná na antibiotiká, a preto teraz potrebuje ešte viac liečby, ktorá sa za jeden týždeň vyšplhala na uvedených $120 000. Pacient mohol ostať doma, resp. liečiť sa iba ambulantne, čím by bola jeho situácia oveľa jednoduchšia. Avšak takto mohol sledovať, akú „vysokú“ návratnosť získal zo svojej stodvadsať tisícovej investície len preto, aby sme zabezpečili „nekonečný dopyt“ po zdravotnej starostlivosti.
To je podstata všetkého; „investovať“ svoj disponibilný príjem, t.j. požičať si viac peňazí a uspokojiť tak „nekonečný dopyt“. Avšak takáto stratégia znamenala, že spotrebitelia sa stali neúmerne zadlženými a insolventnými, jednoducho nie je v ich silách splatiť tú obrovskú hromadu dlhu, ktorú si vzali na svoje plecia.
Existuje ďalšia zhubná stránka ekonomiky založenej na spotrebe, a síce, že naša identita a zmysel takmer všetkého okolo nás sa odvodzuje od spotreby, a nie od efektívnej produkcie a ľudskej vynaliezavosti.
Marketingový komplex úplne zničil vnímanie našej skutočnej identity tým, že vyvolal pocit hlbokej úzkosti v našom myslení, že iba kupovanie nových a nových tovarov nás môže skutočne uspokojiť: keďže sme hodnotení výlučne na základe toho, čo si kupujeme, neustále sa nachádzame v nebezpečenstve, že sa staneme „bezcennými“, ak sa nedokážeme vyrovnať s realitou „modernej“ identity (drahý oblek od Armaniho, čisto nové BMW, najvýkonnejšie BlackBerry a pod.). To, čo v reálnom svete robíme, je akési stotožnenie sa s určitým štýlom správania (značkou), ktorý musíme dodržiavať, aby sme mohli aspoň trochu zmierniť našu úzkosť. A to je základným kameňom našej konzumnej spoločnosti. Symboly konzumu definujú našu identitu, naše snaženie, náš celkový zmysel existencie.
Spotreba je našim bohom, našou vierou a našim náboženstvom. Podobne ako príklad náboženského kultu, ktorý verí v magickú spojitosť svojho náboženstva a prosperity, aj my sa desíme možnosti, že naše náboženstvo je založené na falošnej premise – že spotreba, a nič viac len spotreba vedie k prosperite a šťastiu. Nahromadili sme obrovskú masu dlhu, ktorú jednoducho nebudeme môcť už nikdy splatiť, aspoň teda nie tou klasickou cestou. Všetko, čo v súčasnosti robíme, resp. čo robí drvivá väčšina politikov je podávanie liekov proti bolesti pacientovi (ekonomike), v tele ktorého sa nachádza jeden obrovský nádor – dlh. Namiesto pokusu odstrániť tento tumor, situáciu sa snažíme upokojiť analgetikami, avšak takéto niečo nemôže trvať večne; všetci vieme, že pri takejto „liečbe“ nakoniec pacient zomiera.
Ekonomika môže udržateľne míňať iba to, čo vytvorí ako prebytok. Spojené štáty vymieňali papieriky so zeleným atramentom za reálne aktíva ďaleko za hranicami „prebytku“, ktorý bol vytvorený ich prácou a hodnotami. USA nevytvorili nič, iba obchodný deficit. Aby hnali „agregátny dopyt“ do astronomických výšin, požičiavali si bilióny dolárov vo forme rozpočtového deficitu a chceli tak zahatať dieru, ktorá vznikla kolapsom súkromných pôžičiek. Toto nie je míňanie prebytkov, ale požičiavanie si na úkor budúcich prebytkov, ktoré USA musia už teraz používať na obsluhu svojho dlhu. Ak sa aj budúce generácie od nás poučia a budú produkovať rozpočtové prebytky, nebudú si ich môcť „užiť“, pretože ich budú musieť stále obetovať na splácanie dlhu, ktorý sme použili na to, aby sme vykopali jamu a hneď je opäť zasypali. Tým, že sme sa degradovali z pozície (efektívnych) producentov na konzumentov, nestratili sme iba našu identitu a zmysel, ale stratili sme aj schopnosť vytvárať prebytky a následne ich múdro investovať.
Zdroj: OfTwoMinds, Preklad: TrimBroker, Peter Magetiny
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |