Ako si Čína pochutnala na Američanoch

Uverejnené: utorok, 09. august 2011, 15:50

V roku 1978 mala Čína, krajina so štvornásobne väčšou populáciou ako USA, hrubý domáci produkt úbohých $216 miliárd, čo je menej ako 8% HDP Spojených štátov. Čína odhalila svetu svoju stratégiu Štyroch modernizácií (poľnohospodárstvo, priemysel, národná bezpečnosť a veda) približne takto: „Prosím, investujte v Číne a my vám zabezpečíme vzdelanú pracovnú silu a stabilnú infraštruktúru pre vaše investície.“ Táto stratégia, ktorá sa zvyšku sveta mohla zdať ambiciózna, avšak ťažko realizovateľná, bola iba špičkou ľadovca čínskeho grandiózneho plánu a bola to takisto iba časť plánu, s ktorým sa Číňania chceli podeliť so zvyškom sveta.

Euroamerické vzťahy s Čínou boli vždy charakteristické nekompromisnou diplomaciou, vzájomným zneužívaním a obchodnými obmedzeniami. Keď Čína opäť otvorila svoje hranice v roku 1979, obchodníci z USA a Európy boli nadšení z toho, že opäť raz môžu využiť ponúknuté príležitosti. Avšak Číňania nezabudli na postoj USA a Európy pri tzv. ópiovej vojne, sino-japonskej vojne a pronacionalistickom hnutí Rebelov v severnej Číne. Čína by nikdy znovu neotvorila svoje hranice preto, aby bola zneužívaná. Keď tak v roku 1979 urobila, zastávala pozíciu silného a prezieravého stratéga, ktorý bol presvedčený, že nastal čas na obrátené garde. Čínsky plán spočíval vo vytvorení novej svetovej mocnosti 21. storočia.

Je ťažké uveriť ako isto sa Čína cítila pri stanovení takéhoto plánu, keďže mu podriadila všetky národné záujmy. Ako by sa krajina s takou malou ekonomikou, resp. HDP, mohla stať veľmocou, ktorá by prekonala Spojené štáty? S pomocou hybridnej, centrálne plánovanej a zároveň kapitalistickej politickej štruktúry, Čína chcela vytvoriť potrubie, cez ktoré by americké korporácie ochotne vyčerpávali bohatstvo Európy a Ameriky a následne by toto bohatstvo presunuli do Číny, aby sa mohli podieľať na zisku z takéhoto transferu. Prostredníctvom centrálneho nariadenia, ktoré prikazovalo čínskemu ľudu šetriť určitú časť príjmu, Čína poskytovala lacnú pracovnú silu a mohla predávať výrobky na dostatočne nízkej úrovni, aby dosiahla, že USA, spoločne s Európou sa pozerajú iným smerom, keď sa ich pracovné miesta premiestňujú do Číny. Prostredníctvom nízko úročených pôžičiek, nalákala Čína euroamerických politikov míňať viac ako si mohli dovoliť a dočasne tak dokázala zmierniť bolesť Európy aj USA, keď už Číňania „ošklbali“ ich pracovnú silu. Toto boli základy čínskej stratégie.

V roku 1978 ohodnotila Čína americké aktíva približne nasledovne:

• Americkým najhodnotnejším aktívom bol intelektuálny kapitál, prameniaci z 200-ročnej tradície verejne financovaného základného a stredoškolského vzdelania.
• Fyzické aktíva USA, medzi ktoré patrí majetok podnikateľov, komerčné a rezidenčné nehnuteľnosti, sú hodné $7 biliónov, k čomu treba pripočítať ešte štátnu pôdu, budovy a infraštruktúru.
• Amerika vytvára 26% svetového HDP a konzumuje štvrtinu vyrobených tovarov celého sveta.
• Dlh USA v pomere k HDP sa od Druhej svetovej vojny výrazne nemenil a 110 miliónov pracovníkov bolo schopných zdvojnásobiť svoje pôžičky a poskytnúť tak Číne viac kapitálu.
• Generácia „baby boomers“ (ľudia narodení v rokoch 1946 až 1964) vstupovala do fázy vrcholnej spotreby.
• Americká ústavná republika umožňovala relatívne malému množstvu „kapitalistov“ určovať smer svojej ekonomiky.

Do roku 1978 sa počet aj veľkosť medzinárodných podnikov stabilne zvyšovali. Čínsky úspech závisel práve na týchto korporáciách a ich priamych zahraničných investíciách, ktoré mali vytvárať obrovský prílev kapitálu, ktorý sa mal rýchlo premieňať na „tvrdé“ aktíva a infraštruktúru. Čína vábila obchodníkov tým, že im ponúkala prístup k budúcej, potenciálne obrovskej nákupnej sile svojich obyvateľov výmenou za ich investície v súčasnosti, resp. minulosti. Avšak, keďže príjem čínskych domácností bol nízky, trhová penetrácia bola na začiatku príliš nízka. Z toho dôvodu vytvorila Čína špeciálne ekonomické zóny, ktoré poskytovali perfektné investičné príležitosti v zmysle lacnej a vzdelanej pracovnej sily, voľnej regulácie, nízkych daní, dobrej vymožiteľnosti práva a výbornej úrovne infraštruktúry. V takýchto podmienkach mohli podniky vyrábať tovary pri veľmi nízkych nákladoch a potom ich spätne predávať svojim domovským krajinám za vysoké marže.

S nízkymi nákladmi na výrobu tovarov v špeciálnych ekonomických zónach, prví „osvojitelia“ boli ohromne ziskoví, následkom čoho nalievali banky do Číny obrovské množstvo finančných prostriedkov. Ale Čína nemohla dokončiť svoj Grandiózny plán znásobenia svojho HDP 50-násobne iba tým, že priláka prvotných investorov. Musela implementovať plán, ktorým by dokázala získať maximálne množstvo dolárov z Európy aj USA v každej fáze svojho exponenciálneho rastu.

V ďalšej etape zmanipulovala Čína fázu vrcholiacej spotreby „baby boomerov“:

• Nízkymi cenami si Čína osvojila „baby boomerov“ ako lojálnych zákazníkov.
• Predtým ako si Amerika všimla výraznú stratu svojich pracovných miest, zabezpečila Čína dohody a voľnom obchode a vydolovala z amerických podnikov základ pre zvýšenie svojho intelektuálneho kapitálu.
• Svoje zisky reinvestovala späť do amerického dlhu, aby udržala úrokové sadzby v USA na umelo nízkych úrovniach a zabezpečila tým vysoké hodnoty spotrebiteľského míňania a vládnych pôžičiek.
• Čína podporovala lobbing rozhodujúcich amerických investičných „dopravných prostriedkov“, ktoré mali poskytovať kapitál pre veľké americké firmy. Investičné plány ako 401(k) alebo IRA liali peniaze cez akciový trh medzinárodným korporáciám, ktoré ich následne investovali v Číne.

Po tom, čo sa generácia „baby boomers“ preorientovala zo spotreby na šetrenie, vstúpilo USA do fázy neskorej dospelosti. Táto generácia si začala myslieť, že vie ako treba investovať v bubline, ktorá sa neustále zväčšovala. S prístupom k nízko úročeným pôžičkám, ktoré mali taký nízky úrok iba vďaka čínskym reinvestíciám, špekulanti si požičali peniaze, ktoré vsádzali na rast akciového trhu. Amerika v konečnom dôsledku zvýšila svoj dlh, aby nafúkla ceny akcií, čím v skutočnosti postavila v Číne ešte viac tovární.

Nakoniec musí každá bublina (nielen) na akciovom trhu prasknúť a nebolo tomu inak ani tentoraz. Pre generáciu „baby boomerov“ to znamenalo nižšie úspory v dôchodkovom veku. Akciový trh, ktorý bol „odsúdený“ na nekonečný rast, sa rýchlo zvrtol a jeho hodnota klesla v obrovskej miere. Avšak dlh, ktorý bol príčinou tejto eskalácie je tu s nami aj naďalej.

Počas fázy neskorej dospelosti sme mohli byť svedkami nasledujúceho:

• Ešte viac podnikov začalo investovať v Číne, aby mohli konkurovať podnikateľom, ktorí sa už skôr presťahovali do offshore krajín.
• Desiatky tisíc podnikov preťahovalo svoje továrne do Číny, aby získali nízko nákladnú pracovnú silu.
• Milióny Američanov stratilo svoje zamestnania
• S generáciou, kde už veľa ľudí dosahovalo vyššie vzdelanie, Čína bola teraz schopná „zhltnúť“ už aj vzdelanostne náročnejšie pracovné miesta.
• Rast amerických retailových obchodov s čínskym tovarom bol exponenciálny
• Čína pokračovala v požičiavaní svojich nadbytočných ziskov americkej vláde, aby udržala úroky na nízkych úrovniach.

Keďže „baby boomeri“ zažili ako horko chutí strata svojich ťažko zarobených peňazí pri krachu akciového trhu, nehnuteľnosti sa zdali byť pre týchto ľudí najvhodnejšou alternatívou pri uchovaní svojich dôchodkových úspor. Na začiatku tejto veľkej Ponziho schémy, rástli ceny domov stabilným tempom. S nízkymi úrokmi si Američania mohli požičať toľko, koľko bol ich dom hoden a pokračovať tak v podporovaní čínskeho rastu. Čínske posledné štádiá extrakcie kapitálu sa diali v podmienkach bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá dosahovala rozmery, s ktorými sme sa ešte nikdy v minulosti nestretli.

I keď putovali americké zamestnania do zahraničia stále rýchlejšie, šialenstvo ohľadom zvyšujúcich sa cien domov umožnilo, že Američania si mohli neustále požičiavať, čím ďalej podporovali čínsky rast. Takéto správanie nebolo neočakávané a nasledovalo historický vzor boomu a následného krachu a čo je ešte lepšie, bolo súčasťou čínskeho plánu. Dôsledkom bubliny na trhu s akciami a nehnuteľnosťami narástol celkový americký dlh na viac ako $55 biliónov. Čína takto získala takmer maximum hodnoty Spojených štátov, ktoré zanechala so zodpovedajúcim množstvom dlhu.

Bez akýchkoľvek ďalších aktív, ktoré by získavali na hodnote a z ktorých by Amerika mohla získať ďalšie úverové zdroje, musí krajina už iba tlačiť peniaze, aby financovala svoje obchodné deficity. Bez ďalšieho reálneho dlhu a schopnosti platiť za lacné čínske výrobky, Amerika, ako infraštruktúrny prostriedok, už viac pre Čínu nie je zaujímavá. S tým ako sa blíži maximálna extrakcia a rapídna monetizácia amerického bohatstva ku koncu, Čína teraz finišuje s implementáciou svojej stratégie, ktorá spočíva v zbavení sa amerického dlhu predtým, ako ostatné krajiny s menovými rezervami uskutočnia run na dolár.

Za 30 krátkych rokov dokázala Čína zvýšiť svoje HDP z $216 miliárd na $11 biliónov a nahromadila rezervy vo výške $3 biliónov. Spojené štáty zmenila z najväčšieho veriteľa na najväčšieho dlžníka. Zničila americké továrne, zatiaľ čo vytvorila najväčšiu výrobnú základňu vo svojej vlastnej krajine. V júni tohto roku prekonala Čína USA v spotrebe energie – USA spotrebuje 19% svetovej energie; Čína 20,3%.

100% daňových výnosov USA sa minie na armádu, Medicare a Medicaid. Rozpočtové deficity budú pravdepodobným spúšťačom spomínaného runu na súčasnú svetovú rezervnú menu. Amerika jednoznačne musí drasticky znížiť verejné výdavky. Avšak také niečo je možné iba v teoretickej rovine. Potrebné škrty, ktoré by mohli zmeniť smer dlhovej krízy by zapríčinili depresiu nebývalých rozmerov, za ktorej spustenie nechce byť zodpovedná žiadna vláda. Zdá sa, že temné časy sa neodvratne blížia. Bude preto zaujímavé sledovať ako sa s touto situáciou vyrovná Čína. Po vydrancovaní amerického bohatstva jej nezostáva nič iné iba zmeniť štruktúru svojej ekonomiky a podporovať ju „zvnútra“ – domácou spotrebou. To, či sa jej to skutočne podarí, ukáže čas.

Zdroj: Clif Carothers

Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails