V roku 2009 skonfiškovali cyperské autority obrovské množstvo iránskych zbraní, ktoré smerovali do Libanonu. Tieto zbrane boli následne uložené v námornej základni blízko gréckeho ostrovu Vasilikos až do 11. júla tohto roka, kedy vypukol na základni požiar. Následnou explóziou utrpela elektráreň, nachádzajúca sa v jej blízkosti, vážne škody. Táto elektráreň zásobovala elektrickou energiou takmer polovicu Cypru. Udalosť mala za následok opakujúce sa výpadky prúdu a prídelový systém v dodávkach energie. Rekonštrukcia si bude vyžadovať niekoľko mesiacov.
Cyprus viedol vždy obozretnejšiu fiškálnu politiku ako väčšina krajín EU a dokonca dosiahol počas finančnej krízy mierny prebytok. Rastové vyhliadky boli v prípade Cypru pozitívnejšie a stabilnejšie ako v Portugalsku alebo Grécku; krajina v posledných rokoch trpela iba jednou miernou recesiou, v roku 2009. I keď krajina nezažívala ekonomický boom pred katastrofou z 11. júla, aspoň mierne rástla.
Cyperská ekonomika však má svoje nedostatky. Cyprus je vysoko závislý od importov všetkého druhu od energie cez bežné výrobky až po kapitál, čo znamená výrazný deficit bežného účtu. Vláda je slabá, nejednotná a možno sa nakoniec rozpadne. To je dôvod, prečo nie je schopná prijať úsporné opatrenia. Suma sumárum, krajina sa zatiaľ nenachádza na kraji útesu, ale nemá od toho ďaleko.
Krátkodobá finančná situácia je kritická. Rozpočtový deficit, ktorý narástol z 5,4% HDP v roku 2010 na 7,1% v roku 2011, sa podľa štandardov EU nachádzal v nebezpečnej zóne ešte pred nehodou elektrárne. Teraz, keď je produkcia elektriny takmer o polovicu nižšia, deficit môže smerovať iba nahor, zatiaľ čo rast bude klesať. Ratingové agentúry už začínajú vyslovovať obavy. 27. júla znížil Moody´s rating Cypru o 2 stupne, odôvodňujúc svoj čin veľmi nepriaznivými vyhliadkami pre hospodársky rast krajiny v strednodobom období. V krajine existuje otvorená debata o možnej nutnosti požiadať o záchranu; Cyprus by tak predstavoval piaty európsky bailout po Grécku (to už má za sebou dvojitú záchranu), Írsku a Portugalsku.
Akákoľvek záchrana by sa týkala iba vládnej sféry – sanácia bánk, ako v prípade Írska je nepravdepodobná. Írske finančné centrá existujú iba od roku 1999, kedy vzniklo euro, a boli preto vytvorené na základe rovnakého nelimitovaného úverového toku, ktorý stojí aj za vznikom európskej dlhovej krízy. Naproti tomu v Cypre banky majú tradíciu niekoľkých desaťročí a boli „plné života“ ešte predtým ako Nemci a Francúzi vôbec uvažovali o vytvorení spoločnej európskej meny. Írsky systém bol destabilizovaný a vyžadoval bailout, aby sa zachránil väčší celok, ale aj napriek tomu, resp. aj vďaka tomu, sa teraz jeho bankový systém rozpadáva ešte rýchlejšie. Cyprus síce môže byť o niečo menej transparentnou krajinou, avšak nateraz je stabilný. Cyperský problém sa týka „skutočnej“ ekonomiky, a nie „dovezenej“ finančnej záležitosti. V skutočnosti, najväčším importovaným problémom by bola expozícia cyperských bánk voči gréckemu vládnemu dlhu, ale ak sa Gréci nachádzajú pod ochrannou rukou EU, resp. Nemecka, Grécko nemôže zbankrotovať a cyperské investície sú „bezpečné“. Uvidíme ako dlho takéto niečo vydrží.
S cyperským štátnym dlhom vo výške 61% HDP by bola akákoľvek potrebná finančná pomoc relatívne krátkodobou záležitosťou a keďže ekonomika dosahuje veľkosť iba €16 miliárd, pre záchranný program EU by takáto záchrana nepredstavovala príliš veľké bremeno. Štyri európske bailouty dosiahli do tohto dňa asi €432 miliárd, zatiaľ čo celkový cyperský štátny dlh činí iba necelých €11 miliárd. Cyperská otázka je odlišná od tej írskej, kde môžeme očakávať dramatické zníženie veľkosti celého bankového sektora; aj od portugalskej, pretože Portugalsko za posledných desať rokov nezaznamenalo žiadny významný rast a líši sa aj od Grécka, kde si vláda a takisto aj ľudia zvykli na život z cudzích peňazí. Cyprus určite potrebuje finančnú pomoc, ale v súčasnosti neexistuje žiaden dôvod myslieť si, že táto výpomoc bude trvať extra dlhé obdobie.
Zdroj: stratfor
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |