Zabudnime na normálnu obnovu

Uverejnené: piatok, 29. júl 2011, 11:20

Zabudnime na "normálnu" obnovu

Ak sa pozrieme spätne na očakávania či už centrálnych bankárov, ekonómov alebo analytikov zistíme, že aktuálne mal svet zažívať už udržateľný rast a globálna ekonomika mala expandovať trendom pred „Veľkou recesiou.“ Posledné dáta či už z Európy, Japonska alebo z US ale naznačujú, že doba, kedy sa očakávala plán obnova rastu už dávno vypršala.

Čo sa skrýva za týmto efektom? Komentátor finančných trhov Barry Ritholtz poznamenáva, že dôvodom je zlý prístup analytikov a ekonómov k aktuálnej recesii. Tí totiž pokladajú aktuálnu recesiu za tú typickú vyvolanú buď utesňovaním menovej politiky alebo efektom vytvorenia nadmerných zásob. Takéto recesie ale nie sú dobrým porovnaním s tou aktuálnou.

Toto nie je obyčajná recesia

Našťastie, ekonómovia Reinhartová a Rogoff vo svojej výskumnej práci z februára 2008 už vedeli, že aktuálna, vtedy len „sub prime“ kríza nebude typickou krízou ale plnohodnotnou úverovou krízou a porovnateľné historické skúsenosti pochádzajú nie z posledných recesií v US, ale z krízy v Japonsku (začiatok rok 1992), Fínsku (1991), Švédsku (1991), Nórsku (1987) a Španielsku (1977). Všetky tieto krízy majú mali niekoľko spoločných menovateľov:

Po prvé, kolapsy aktív boli dlhodobé a hlboké. Reálne ceny nehnuteľností poklesli v priemere o 35% počas šiestich rokov, zatiaľ čo ceny akcií poklesli v priemere o 55%. Tieto štatistiky sa až príliš podobajú štatistikám poklesu cien domov v US a poklesu hodnoty indexu SP500.

Po druhé, ekonómovia poznamenávajú, že dôsledky krízy bývajú veľmi výrazné aj na trh práce. Miera nezamestnanosti zvykne byť štyri roky po konci krízy až o sedem percentuálnych bodov vyššienež pred krízou. Miera nezamestnanosti v US vzrástla o šesť percentuálnych bodov (zo 4% na 10%), zatiaľ čo najširšia miera nezamestnanosti vzrástla o sedem percentuálnych bodov (z 9% ma 16%).

Po tretie, ekonómovia varujú, že vládny dlh zvykne prudko vystreliť a v priemere vzrastie o 86%. Prekvapivo, primárnym dôvodom nie je záchrana bánk, ale nevyhnutný kolaps daňových príjmov kvôli kontrakcii ekonomiky. Zároveň píšu, že ambiciózne proticyklické fiškálne politiky zamerané na zníženie dopadu spomalenia bývajú drahé. Myslím, že o raste deficitu nemusí byť reč. Problém s dlhovým stropom to jasne dokumentuje.

Ako vidíme, report sa ukázal ako pravdivý a presne dokumentoval to, čo nasledovalo. Pôvodne hypotekárna kríza, ktorá nemala ohroziť žiadne finančné inštitúcie a ani ekonomický rast, nakoniec spôsobila prvú globálnu recesiu od druhej svetovej vojny a pád desiatok finančných inštitúcií po celom svete.

Čo ostalo po bubline?

Barry Ritholtz ale svoj tvrdý komentár nekončí a pokračuje v analýze toho, že nielen aktuálna recesia je iná, ale aj bublina, ktorej spľasnutie spôsobilo krízu, je iná než ostatné. Pomáha si knihou Dana Grossa “Pop! Why Bubbles Are Great for the Economy“. Podľa nej typická bublina necháva za sebou nejakú hodnotu. Či to boli tisícky míľ železníc po bubline na konci 19. storočia alebo tisícky optických káblov po kríze v 90-tých rokov minulého storočia, prežili tieto bublinové investície svoje obdobie nepriazne, boli nakúpné za pár centov za dolár a nakoniec sa stali produktívnymi časťami ekonomiky. Teraz je totiž optická infraštruktúra podporou pre Google, Netflix alebo Twitter.

Čo ale ostalo po kolapse úverovej bubliny? Žiadna fyzická infraštruktúra, inovácie alebo prelomové technológie. Len veľa bolestivého, ekoénomiku obmedzujúceho dlhu. A to nie len klasického dlhu na bilanciách subjektov, ale obrovského množstva neproduktívneho spotrebiteľského a vládneho dlhu.

Úverové bubliny vytvárajú presný opak než produktívne zdroje. Zasiahnuté subjekty totiž ďalšie roky splácajú nahromadený dlh miesto toho, aby kupovali dodatočné tovary a služby.

Deleveraging a austerity (uťahovanie opaskov). To sú hlavné trendy na budúce roky a netýkajú sa len Írov, Britov alebo Grékov. Celý svet žije na dlh a jeho splácanie spôsobí, že ekonomický rast nebude veľmi dlho taký silný ako pred krízou.

Zdroj: Barry Ritholtz

Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails