Kedy si uvedomíme, že naše zdroje sú obmedzené?

Uverejnené: utorok, 26. júl 2011, 22:25

„Vy, ja a naša vláda sa musíme zbaviť impulzu žiť iba pre dnešok, drancovať zdroje iba podľa našich potrieb, vzácne zdroje zajtrajška“ [Dwight D. Eisenhower, 1961]

Výrok 34. amerického prezidenta spred 50 rokov azda ešte nikdy neplatil viac ako dnes. Pri pohľade na ekonomický systém, kde je spotreba svätým grálom, by nám malo byť jasné, že súčasné tempo vyčerpávania zdrojov nie je udržateľné a následky tohto konania by sme mohli pocítiť skôr, oveľa skôr ako sa vôbec nazdávame.

Možná hierarchia problémov

1. Energie. Prechod z energie založenej na rope bude bolestivým a dlhodobým problémom. O tzv. ropnom zlome existuje mnoho štúdií a kníh. Diskutuje sa hlavne o tom, či sme tento stav už dosiahli, alebo či nás ropný zlom ešte len čaká. Bez ohľadu na presný dátum, väčšina výskumov sa zhoduje v tom, že ropný zlom je nie je hudbou ďalekej budúcnosti, ale že jeho následkom budeme čeliť pravdepodobne ešte počas nášho života. Cena ropy bude tak volatilná, že sa nám o tom nezdalo ani v tých najdivokejších snoch, resp. nočných morách a cenový trend bude rastúci. Preprava sa vo všeobecnosti stane ťažko zvládnuteľnou, zvlášť letecká doprava. Avšak dobrá správa by mohla znieť, že okrem ropy máme relatívny dostatok zemného plynu a uhlia, ktoré môžu, i keď s ťažkosťami, ropu nahradiť. Aj keď zoberieme do úvahy tieto dva energetické zdroje, bavíme sa o zásobách na niekoľko desaťročí, nie storočí. Ak by sme mali byť optimistami, môžeme tvrdiť, že v najbližších 50 rokoch zabezpečí pokrok vo vede a strojníctve dostatok slnečnej a veternej energie a tiež iné energetické formy, ktoré budeme schopní efektívnejšie uskladniť. Je takisto možné (i keď menej pravdepodobné), že ľudstvo objaví nejaký iný zdroj energie, ktorý sa zatiaľ nachádza mimo náš pozorovací uhol. Čo sa teda týka samotných energií, existuje určitý predpoklad, že po mnohých budúcich závažných ekonomických a sociálnych problémoch nakoniec objavíme adekvátny, cenovo dostupný zdroj energie, ktorý zabezpečí slušný život väčšine populácie – ak si na chvíľu odmyslíme neenergetické problémy.
2. Kovy. Problémy v tejto oblasti sú väčším dlhodobejším problémom ako energie. Entropia (fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť, náhodnosť v systéme) je u nich rozhodujúca...od nádherných kovových rúd až po izolovaný odpad. Recyklácia bude nedostatočná. Naša budúcnosť bude obmedzená tým viac, ako sa bude zvyšovať naše bohatstvo a rast populácie. Nakoniec bude populačný rast (o 50 rokov by nás na Zemi malo byť neuveriteľných 10 miliárd) a bohatstvo ľudstva limitované a možno sa aj úplne zastavia z dôvodu nedostatku kovov, ale našťastie je takýto scenár ešte veľmi vzdialený. Ak odpovieme na zvyšujúce sa ceny dôrazom na vyššiu kvalitu a zároveň znížime spotrebu, potom môžeme tieto problémy oddialiť o niekoľko sto rokov.
3. Poľnohospodárstvo. Skutočné problémy začínajú až pri poľnohospodárstve. Nebudeme preháňať, ak vyhlásime, že práve tento faktor spôsobí, že veľkosť svetovej populácie sa bude v konečnom dôsledku pohybovať medzi 1,5 až 5 miliardami ľudí. Jedinou otázkou ostáva, či sa sem dopracujeme plánovanou cestou, alebo či sa budeme rútiť šialenou rýchlosťou až napokon narazíme na múr. Existujú 3 konkrétne aspekty poľnohospodárstva, kde nás najviac tlačí topánka: voda, hnojivá a pôda. Na všetky tri sa musíme pozerať v kontexte rapídne rastúcej populácie. Nasledujúci obrázok ukazuje pokles ornej pôdy na jedného človeka. Na rozdiel od ľudí, množstvo vhodnej poľnohospodárskej pôdy sa nezvýšilo od vzniku farmárčenia približne pred 10 000 rokmi. V skutočnosti sme dopomohli k tomu, aby sa toto množstvo znížilo až o polovicu.

Hektáre ornej pôdy na jedného obyvateľa

Neexistuje pochybnosť, že nedostatok vody bude zdrojom ekonomických a sociálnych nepokojov, pokiaľ bude ľudstvo samotné jestvovať. Krajiny budú viesť veľa vojen práve kvôli vode, to je (takmer) isté. Pre planétu ako celok to bude nepochybne predstavovať vážny problém, ale Armagedonu sa preto báť nemusíme. Koniec koncov, povrch našej planéty je z veľkej časti tvorený vodou. Pre naše potreby, alebo pre dopestovanie úrody, potrebujeme iba zanedbateľnú časť zemskej zásoby vody. Existujúce zdroje obnoviteľnej čistej vody využívame s obrovskou neefektívnosťou. Tým ako bude cena rásť, neušetríme iba pár percent týchto zdrojov, ale aj obrovské množstvo vody pestovaním tých správnych vecí na vhodných miestach. Ľudia v prímorských oblastiach by mohli získať dodatočné množstvo zdrojov odsoľovaním oceánskej vody. Hlavný dopad na poľnohospodárstvo bude spočívať v stabilnom raste ceny vody, ktorá je jedným z hlavných vstupov pri poľnohospodárskej produkcii. O 50 až 100 rokov budeme pravdepodobne neustále počúvať o problémoch týkajúcich sa ropy, ale ľudský druh nebude vážne ohrozený.

Čo sa týka farmárskej produktivity, jednou z hlavných tém v nasledujúcich 50 rokoch bude vyčerpávanie fosílnej vody: podzemné jazerá obrovskej plochy s čistou vodou, ktorá nie je ovplyvňovaná zrážkami. Najnepríjemnejším problémom tohto druhu bude čeliť napríklad Jemen, kde je závislosť na podzemných fosílnych vodách obrovská a kde sa tieto zdroje začínajú vyčerpávať stále rýchlejším tempom.

Hnojivá sú pravdepodobne ťažšie zvládnuteľným problémom. Tri najznámejšie výživové hnojivá sú dusík, fosfor a draslík. Dusík, ktorý je najviac potrebný, sa v prírode nachádza v hojnom počte a je preto najmenej problematický. Dusík sa dá veľmi efektívne vyrobiť pomocou zemného plynu a je taktiež najväčšou zložkou vzduchu, preto potrebuje iba energiu, aby sa mohol premeniť na hnojivo. Dlhodobá dostupnosť dusíkatých hnojív je, ako tomu bolo v prípade vody, otázkou nákladov.

Pri draslíku je situácia trocha iná. I keď je draslík široko dostupný a jeho kvalita je vysoká, ložiská sú v značnej miere koncentrované iba v dvoch oblastiach: v Rusku a v Kanade. Ak nebudeme svedkami kartelového správania, ktoré sa už v prípade niektorých komodít vyskytuje, potom máme dosť času zamerať sa dlhodobý problém nedostatku draslíka.

Avšak mali by sme doplniť, že draslík, rovnako ako fosfor, majú určité charakteristiky, ktoré sme naučení prehliadať v našom krátkodobo zameranom investičnom svete. Draslík a fosfor sa nedajú vyrobiť a nemajú žiadne substitúty. Tieto dva prvky sa vyžadujú v mnohých oblastiach nášho a aj rastlinného a živočíšneho života. Hmotnosť ľudského tela je približne z jedného percenta tvorená práve fosforom. Pri rezervách fosforu je situácia ešte zložitejšia, pretože 50% až 75% týchto rezerv sa nachádza v Maroku. Predstavme si na chvíľu, čo by sa stalo o 50 až 150 rokov, keď budeme čerpať posledný dostupný fosfor a Maroko si bude účtovať $1000 za tonu za poslednú tretinu svojich rezerv. Odpoveď je vcelku jednoduchá, museli by sme začať recyklovať, slovo, ktoré nám teraz nič nehovorí. Recyklácia bol spôsob, ako sa pestovala úroda v čase, keď žiadne hnojivá neexistovali. Naposledy, kedy svet závisel od recyklovania, počet ľudí na Zemi dosahoval zhruba 1 miliardu. Nabudúce to môže byť 10 miliárd. Mohol by svet založený na recyklácii skutočne uživiť 10 miliárd hladných krkov? Alebo dokonca i 5 miliárd?

Skutočným strašiakom je aj erózia pôdy. Ľudia, so svojimi požiadavkami na veľké domy, viac stravy a väčšie pohodlie (lenivosť), začali vyrubovať lesy takým tempom, že rýchlosť vyčerpávania obrábateľnej pôdy sa v posledných desaťročiach prudko zvýšila. Nič nezvyšuje eróziu rýchlejšie ako deforestácia. Tým ako naša populácia rástla, množstvo lesov klesalo a plochy ornej pôdy sa zvyšovali. Dokonca i oranie saván, kde sa stromy vyskytujú iba zriedkavo, zvýšilo eróziu niekoľkonásobne. Takáto činnosť má potom ľahko predpovedateľné výsledky. Napríklad v Paname je možné vidieť kopcovité plochy, ktoré boli niekedy úplne zalesnené a ktoré sa dnes používajú na pasenie dobytka. Stav súčasnej situácie sa len ťažko odhaduje: Po prvé, miera erózie sa líši od regiónu k regiónu podľa typu pôdy a poľnohospodárskych praktík. Po druhé, meranie erózie je náročné z dôvodu rozdielnych pohľadov na metodiku merania. Skupina vedcov z Cornell University uviedla, že erózia pôdy je vážnou environmentálnou hrozbou pre udržateľnosť a produkčnú kapacitu poľnohospodárstva. Počas posledných 40 rokov sa „stratila“ viac ako jedna tretina svetovej ornej pôdy a tento trend pokračuje aj dnes, kedy má erózia za následok stratu 10 miliónov hektárov pôdy každý rok. Podľa výskumov spomínanej univerzity budeme o 100 rokov všetci hladovať. V Austrálii, kde údaje o pôde siahajú až do 19. storočia, sa preukázalo, že 70% vtedajšej ornej pôdy do značnej miery zerodovalo. Na väčšine našej planéty sa pôda stráca rýchlejšie ako sa obnovuje a na niektorých územiach, hlavne v Afrike, sú tieto straty oveľa vyššie. Franklin Delano Roosevelt určite nebol ďaleko od pravdy, keď vyhlásil, že krajina, ktorá zničí svoju pôdu, nakoniec zničí aj samu seba.

Farmár a diabol

Nasledujúca anekdota nám môže objasniť, ako to asi v poľnohospodárskej praxi funguje. Diabol, prezlečený za nevinného agenta veľkej poľnohospodárskej spoločnosti, príde na typickú farmu niekde v stredozápade USA a miestnemu farmárovi navrhne, aby začal farmárčiť trochu agresívnejšie. Prirodzene, tento agent už má v aktovke prichystanú zmluvu. Ak je kontrakt podpísaný, miestny farmár sa zaviazal vykonávať svoju prácu agresívnejším štýlom a Diabol garantuje, že príjmy farmára sa zvýšia 5-násobne. Avšak ako vždy, je tu háčik: poznámka pod čiarou číslo 23 predstavuje klauzulu, ktorá informuje farmára, že vyťaženie maximálneho možného objemu produkcie v čo najkratšom čase vyústi každoročne do straty farmárovej pôdy vo výške iba jedného percenta. Diablove podmienky sa zdajú byť až nebezpečne rozumné, a preto môžeme predpokladať, že možno 90% farmárov bude mať pocit, že ak akceptujú túto ponuku, ich životný štandard sa zreteľne zvýši. Diabol si dokonca pripravil aj excelovský „spreadsheet“, ktorý presne rozpočítava zisky a takisto aj stabilný pokles v produktivite farmárovej pôdy. Na konci 40-ročného kontraktu je farmárova produktivita iba o niečo nižšia a jeho finančný zisk je enormný. Toto obdobie bolo pre farmára také úspešné, že sa rozhodol obnoviť kontrakt na ďalších 40 rokov. Po uplynutí 80 rokov je hĺbka pôdy, aj po prirodzenej obnove, takmer presne o polovicu nižšia ako v prvom roku, ale farma enormne prosperuje. A aj napriek strate pôdy, je tento zanedbateľný žiaľ nahradený hrejivým pocitom, že všetci miestni farmári akceptovali takúto ponuku. Produktivita všetkých klesla o desiatky percent, ale z dôvodu globálneho tlaku na ceny poľnohospodárskych komodít, vyzerá tento obchod stále atraktívne. Excelovský kalkulátor, ktorý v minulosti nezavádzal, ukazuje stále presne a fakticky, aký úžasný zisk dosiahnu farmárovi pravnuci, keď znova obnovia ponúkaný kontrakt. Akceptovaním takéhoto plánu s optimálnou súčasnou hodnotou a riadením sa striktných kapitalistických princípov, stredozápad USA (a s ním aj celá planéta) sa blížia ku kraju útesu, keďže (nekonečne) prosperujúci farmári sú zaslepení svojim ziskom a nevidia armádu svojich spoluobčanov, ktorí hladujú.

Zmluva s diablom: Kumulatívna strata pôdy a produktivity

Čo dodať na záver?

Tým ako bude populácia rásť, budeme sa musieť vyrovnať s opakujúcimi sa nedostatkami uhľovodíka, kovov, vody a hnojív. Najväčšou „hrozbou“ bude svetové poľnohospodárstvo, ktoré bude zodpovedné za nasýtenie ďalších 2 – 3 miliárd ľudí, čo je nárast o 30% až 40% v horizonte iba 40 rokov. Dostupnosť najkvalitnejšej pôdy sa bude takmer s určitosťou pomaly zmenšovať, čo bude taktiež prípad priemernej pôdy, ktorú bude erózia aj naďalej neľútostne ničiť. Problémom nebude iba zmenšená produktivita, ale takisto rastúca klimatická nestabilita, zvyšujúce sa náklady všetkých vstupov a obmedzená dostupnosť hnojív. Spôsobom, ktorý neplatil minulých sto alebo dvesto rokov, ale určite ho dobre poznali staroveké civilizácie, budeme musieť ochrániť a starať sa o naše zdroje – konkrétne farmy – ak sa aj my nechceme premeniť na piesok a skaly. Vyššie ceny nás prinútia stať sa skromnejšími a rozumnejšími pri vyčerpávaní našich zdrojov, čo nám zaručí viac času pred konečným poklesom vo svetovej populácii, až napokon dosiahneme určitú úroveň rovnováhy. (Jedným z prvých kandidátov pre vyššiu hospodárnosť pri spotrebe obilnín by bolo obmedzenie konzumácie mäsa a zákaz používať kvalitnú poľnohospodársku pôdu na výrobu benzínových substitútov.) Riešenie súčasnej situácie je veľmi zložité, nemôžeme použiť žiaden univerzálny recept, ale možno by sme na tom ako spoločnosť boli v budúcnosti lepšie, keby sme sa riadili slovami Jima Rogersa: staňte sa poľnohospodárom, nie bankárom – svet potrebuje šikovných poľnohospodárov!

Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails