Moderné bankovníctvo (fiat bankový systém) financuje podnikateľské investície, ktoré často vyžadujú výdavky v súčasnosti, aby bol dosiahnutý zisk v budúcnosti (napríklad investície na stroje a zariadenia, ktoré budú zabezpečovať produkciu v ďalších rokoch). Preto, ak si podnikateľské subjekty, medzi ktoré patria aj banky, potrebujú požičať, aby boli schopné financovať svoje investície, zvyčajne tak robia s presvedčením, že veriteľ nebude požadovať predčasné splatenie dlhu. Subjekty, ktoré sú vystavené biznis cyklom, často preferujú dlhodobejšie pôžičky. Takáto dlhšia splatnosť vedie k nižšej likvidite, ktorá je výhodnejšia pre dlžníka. Rovnaký princíp platí aj pre jednotlivcov, ktorí zháňajú financie na nákupy vecí ako nehnuteľnosti, automobily, alebo rozbehnutie vlastného podnikania. Druhá strana tejto rovnice zahŕňa primárny zdroj financovania v bankovom fiat systéme, ktorými sú úspory domácností aj firiem. Títo sporitelia sa domáhajú relatívne vysokej likvidity z dôvodu kratšieho cyklu v ich (niekedy náhlych) potrebách pre hotovosť, ktoré sú oveľa menej predpovedateľné. Produktom, ktorý slúži pre tieto potreby sú klasické bankové účty v komerčných bankách, ktoré sa používajú ako primárny zdroj financovania.
Komerčné a investičné banky profitujú z toho, že slúžia ako prostredníci medzi sporiteľmi, ktorí uprednostňujú vysokú likviditu na svojich bežných účtoch a dlžníkmi, ktorí požadujú dlhodobejšie pôžičky so značne menšou likviditou. Ak veci v bankovom systéme pracujú tak ako majú, znamená to, že banky ako sprostredkovatelia dosahujú zisk presmerovaním kapitálu od krátkodobých sporiteľov k dlhodobým dlžníkom, pri ktorom podstupujú riziko nesúladu medzi aktívami a pasívami, ktorými svoje projekty financujú.
Banky vo svojich aktivitách pokračujú a zisk dosahujú ďalšími činnosťami ako napríklad obchodovanie na kapitálových trhoch, alebo môžu byť tvorcami trhu podobným spôsobom ako sme opísali vyššie, t.j. požičiavajú si krátkodobo a investujú dlhodobo na volatilnejších trhoch ako napríklad akciový trh, trh s nehnuteľnosťami a komoditami, alebo private equity.
Východiskový bod pri frakčnom rezervnom bankovom systéme (systém, kde iba frakcia – časť vkladov je požadovaná, aby ostala uložená v banke ako rezervy) spočíva v tom, že za „normálnych“ okolností je nepravdepodobné, aby veľké množstvo sporiteľov požadovalo vyplatenie svojich vkladov v rovnakom čase. Táto premisa bola odôvodňovaná teóriou, že potreby jednotlivých depozitárov odrážajú ich špecifické individuálne vlastnosti. Frakčné rezervné bankové inštitúcie prijímajú vklady od nespočetného množstva rôznych entít a tým pádom predpokladajú, že riziko bolo efektívne diverzifikované s tým, že banky očakávajú iba malý výber svojich vkladov v akomkoľvek čase. Predpokladajú tak napriek skutočnosti, že všetci vkladatelia majú právo vybrať si celý svoj depozit v ktoromkoľvek momente. Akceptovanie a podriadenie sa logike, ktorá stojí za frakčným rezervným systémom umožňuje bankám poskytovať pôžičky a investovať v dlhodobom horizonte a v rovnakom čase, oni samotné držia iba relatívne malé množstvo hotovosti, ktorou môžu vyplatiť svojich vkladateľov (a protistrany), ktorí si chcú svoje peniaze vybrať.
Tradičný pohľad na bankový „run“ (situácia, kedy si v rovnakom čase príde vybrať svoje vklady veľké množstvo depozitárov a banka im nie je schopná vyplatiť tieto peniaze z dôvodu čiastočných rezerv) uvažuje o vkladateľoch iba ako o likvidných záväzkoch. To je run, ktorý spôsobil bankový kolaps počas Veľkej hospodárskej krízy. Moderný centrálny bankový systém sa ukázal byť ako dostatočne odolný pri ochrane bánk v období runov ich vkladateľov, ktoré sme mohli prednedávnom pozorovať v bankách Veľkej Británie, Írska, Portugalska a Grécka. Skutočné riziko systému frakčného bankovníctva dnes spočíva v rune na protistrany. Dnešné globálne bankovníctvo získava viac prostriedkov od svojich medzinárodných „kolegov“ ako od retailových vkladateľov. V prípade extrémnych udalostí, ako napríklad pád banky Lehman Brothers v septembri 2008, môžeme sledovať úplné vyschnutie likvidity, keďže vzájomne poprepájané finančné inštitúcie zastavia akékoľvek financovania a my môžeme sledovať „moderný“ run na banky.
Tento fenomén v podstate spochybňuje presvedčenie, že nakoľko nie sú potreby jednotlivých ľudí korelované, banky môžu počítať s obmedzeným výberom peňazí v čase. V skutočnosti, hlavne v kritických obdobiach (ekonomické krízy a pod.), pravý opak je pravdou. Činnosti individuálnych vkladateľov a protistrán sú vysoko korelované a zvyknú sa pohybovať v tandeme. Nesúlad v manažmente aktív a pasív by mohol spôsobiť davovú psychózu, či už medzi vkladateľmi, alebo medzinárodnými protistranami. Keďže banky požičiavajú a často investujú dlhodobo, nemôžu požadovať rýchle splatenie týchto pôžičiek, resp. predať svoje investície. Tento scenár sa ešte zhoršuje, ak pôžička, alebo investícia stratila na svojej hodnote a spôsobila tak kapitálovú „priepasť“ medzi cenou, ktorú banka môže v danom čase za pôžičku/investíciu získať a tým, čo v danom čase dlhuje svojim krátkodobým veriteľom. To je presne to, čo sa stalo s AIG, Lehman Brothers a Bear Stearns. Preto, ak sa veľká časť vkladateľov, alebo protistrán pokúsi vytiahnuť svoje financie alebo zvýši simultánne kolaterál a kapitálové požiadavky, banka príde o peniaze oveľa skôr ako je schopná vyplatiť všetkých krátkodobých depozitárov. Banka dokáže vyplatiť prvých vkladateľov, ktorí požadujú, aby im boli vrátené peniaze, ale ak sa všetci ostatní pokúsia taktiež o výber, banka sa stane nesolventnou a posledným vkladateľom neostane vôbec nič. Sú to práve krátkodobí veritelia, ktorí začínajú panikáriť ako prví, čo následne vyvolá reťazovú reakciu, ktorá vyústi až do samotného runu.
Vo svojej podstate vytvára frakčný rezervný bankový systém samo sa naplňujúce proroctvo, kde snaha každého vkladateľa/protistrany o vybratie finančných prostriedkov závisí od očakávaní ostatných vkladateľov/protistrán. Ak dostatočné množstvo depozitárov, alebo protistrán očakáva, že ostatní si vyberú svoje peniaze, potom aj oni získajú stimul poponáhľať sa aby stáli v prvom rade pred bankou. Koniec koncov ten, kto spanikári ako prvý, získa aspoň niečo.
Reggie Middelton
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |