Dohodou politických lídrov o pomoci Grécku utrpelo Nemecko Pyrhovo víťazstvo. Celá pomoc bude postavená na pleciach najbohatších krajín, najmä Nemecka. Krajinu bude stáť jej expanzia a zisk štatútu politického lídra oveľa viac, ako kedy politici predpokladali.
Nemecká expanzia
Dlhodobá snaha o rozpínavosť Nemecka sa dá chápať pri pohľade na mapu Európy. Krajina je uväznená medzi Francúzskom a Ruskom, ktoré dlhodobo ohrozovali Nemecko zo západu ako aj východu. Simultánny tlak na oboch frontoch by krajinu zničil a tak už po zjednotení Nemecka v roku 1871 bolo jasné, že vojenským cieľom budú preventívne útoky voči Francúzsku.
Prvá svetová ako aj druhá svetová vojna mala rovnaký charakter. Nemecko však v oboch zlyhalo, no problém ostal – jeho uväznenie v strede Európy. Situáciu vyriešilo zriadenie NATO, ktoré zažehnalo krátkodobé problémy Nemecka. Tie dlhodobé mala vyriešiť spoločná hospodárska únia. Situácia sa na dlhé dekády stabilizovala.
Na podporu svojej expanzívnej exportnej politiky súhlasilo Nemecko s myšlienkou jednotnej meny. Nemci však nemali poňatie, koľko ich tá bude stáť. Prvé roky boli veľmi pozitívne, keď ich export prosperoval, rovnako ako bankový sektor. Ten požičiaval chudobnejším krajinám na to, aby mohli kupovať od vlastných exportujúcich firiem. Koncept jednotnej meny však v tomto modeli začal, pri nemožnosti obmedziť zadlžovanie neefektívnych krajín, zlyhávať.
Superveľmoc – áno alebo nie?
Vyjadrenia nemeckých politikov boli za posledné mesiace veľmi rozpačité. Uvedomovali si totižto, že ak má eurozóna prežiť, tak budú musieť dlhodobo financovať periférne krajiny. Mali tak možnosť nechať problematické krajiny skrachovať s možnosťou rozpadu eurozóny, alebo udržať eurozónu pokope a tak posilniť svoj vplyv. Nemeckí politici si vybrali druhú možnosť. Rozhodli sa, že krajina sa stane veľmocou za akúkoľvek cenu.
Cena však už teraz je vysoká a ešte len bude rásť. Politici sa dohodli na tom, že Euroval (EFSF) bude nástroj, ktorý zachráni akúkoľvek problematickú inštitúciu v eurozóne. Sarkózy ho nazval Európskym monetárnym fondom. Na to však, aby ten mohol plniť všetky svoje funkcie, bude potrebovať oveľa väčšie garancie, a tie dodá Nemecko a Francúzsko.
Ak majú byť zachránené všetky problematické krajiny, bude treba, aby celkový euroval (EFSF + ESM) garantoval až €2,4 bilióna európskych dlhov. Euroval (EFSF) tak bude musieť byť zväčšený na €1,7 bilióna. Suma týchto garancií Nemeckom bude predstavovať až takmer €800 miliárd. Pokiaľ by sa do problémov dostalo nebodaj aj Francúzsko, tak takmer celé garancie ponesie Nemecko.
Matematika nepustí. Zdá sa, že so súhlasom s eurovalom sa Nemecko zaviazalo garantovať dlhy ostatných krajín v objeme 32% svojho HDP. V prípade problémov s Francúzskom garancie vzrastú na úroveň 56% HDP Nemecka. Toto sú nepredstaviteľné čísla. Je otázkou na nemeckých voličov, či akceptujú tento obchod. Ak nie, ostávajú iba dve možnosti – rozpad eurozóny alebo otvorená monetizácia európskeho dlhu. Budúcnosť Európy je nejasnejšia ako kedykoľvek predtým...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |