Prečo zlyhala fiškálna politika?
- Uverejnené: utorok, 19. júl 2011, 11:25
V mnohých predchádzajúcich komentároch sme si ukázali, prečo zlyhala monetárna politika. Hlavným dôvodom je manipulácia úrokovej sadzby centrálnymi bankami ako niečo extrémne škodlivé, keďže centrálna banka nemá dostatok informácií, aby vedela posúdiť, kde by mala optimálna úroková sadzba ležať. O nič menej škodlivejšia nie je ani fiškálna politika. Naopak, riadenie ekonomiky štátom nás tlačí stále bližšie k priepasti. Jednoducho, hospodárska politika nie je o pomoci ekonomike ale o uplatňovaní si politickej moci. Pozrime sa na fiškálnu politiku očami Van Hoistinga:
Štyri faktory vysvetľujú skutočnú príčinu zlyhania fiškálnej politiky a jasne ukazujú, že neustále opakovanie podobných programov bude znamenať stále viac neuspokojivých výsledkov.
Po prvé, vládny výdavkový multiplikátor je nulový, resp. je možné, že je dokonca mierne negatívny. Deficitné míňanie môže zvýšiť ekonomickú aktivitu, ale iba na krátky čas – 3 až 5 kvartálov. Ak hovoríme napríklad o 12 kvartáloch, tieto prvopočiatočné zisky sa začnú rýchlo vymazávať. Preto ak máme na začiatku ekonomiku s veľkosťou $15 biliónov a deficitné míňanie sa zvyšuje, o 3 roky bude mať takáto ekonomika stále veľkosť $15 biliónov.
Americký prebytok/deficit ako percento HDP
Vládny sektor, prostredníctvom deficitných výdavkov, získa v porovnaní s privátnym sektorom prevahu v ekonomickej aktivite, súkromný sektor sa naďalej zmenšuje, ekonomika je rovnako veľká a celkový dlh sa zvýši. Avšak zdroje potrebné na platenie úrokových výdavkov, ktoré sú spojené s rastom dlhu, musia byť vytvorené zo zmenšeného súkromného sektoru.
Problémom nie je ani tak veľkosť, alebo čas spustenia rôznych vládnych stimulov, ale fundamentálne chyby v procese ako takom. Potvrdzujú to aj nedávne štatistické výskumy ekonómov, Roberta Barra a Roberta Perottiho, ktorí nezávisle od seba a neobyčajne presne poukázali na neúspechy takýchto programov. Jeden z nich hovorí o zápornom multiplikátore (-0,1) v rokoch 1955 – 2006, zatiaľ čo druhý vo svojom výskume prišiel na to, že multiplikátor je iba veľmi mierne pozitívny. Avšak ekonómovia tohto druhu sú ešte stále vo výraznej menšine. Väčšina je skalopevne presvedčená o tom, že multiplikátor dosahuje výrazne plusové hodnoty. Vychádzajú pri tom z ekonomických predpokladov, ktoré boli platné pred niekoľkými desaťročiami a ktorým stále veria. Na(ne)šťastie, nové údaje a dostupnosť dlhodobejších makroekonomických štatistík dokazuje, že veľká časť teórie, o ktorú sme sa mohli oprieť počas posledných piatich dekád, už viac nie je platná.
Stredná hodnota reálneho ročného príjmu americkej domácnosti
Po druhé, dočasné zníženia daní zvyšujú rozpočtové deficity, ale nemenia spotrebiteľské správanie, čo znamená, že dopad na podporu ekonomickej aktivity je zanedbateľný. Prechodné zníženia daní boli uzákonené počas prezidentov Forda, Cartera, Busha a Obamu. Neudiala sa žiadna významná zmena bez ohľadu na to, akú formu mali tieto daňové zrážky. Štúdie o dlhodobých nákupných zvykoch spotrebiteľa (v akademických kruhoch známych pod názvom spotrebná funkcia), takisto ako detailný prieskum období znížených daní, svedčia o tom, že takéto snahy sú iba plytvaním požičaných peňazí. Je tomu tak z toho dôvodu, že odpoveď spotrebiteľa na permanentné, alebo udržateľné zvyšovanie jeho príjmu bude presvedčivá, ale reakcia na prechodné zisky bude bezvýznamná. Zníženie platieb do programu Social Security sa ukázalo ako márne, keďže nepodporilo ani v najmenšej miere ekonomický rast a nekryté záväzky systému Social Security sú teraz dokonca ešte väčšie.
Po tretie, keď sa zmenia daňové sadzby v súkromnom sektore na permanentnej báze, mení sa aj správanie spotrebiteľov a podľa posledných dôkazov má táto zmena ďalekosiahly dopad. Pri trvalých zmenách daňových sadzieb dosahuje daňový multiplikátor hodnotu medzi mínus 2 a mínus 3. Ak sú zavedené vyššie dane, aby sa znížil deficit, pretože politikov k tomu vedie zdanlivo racionálna potreba, aby všetci „trpeli spoločne“, rast sa oslabí ešte viac. Preto pokusy o zredukovanie rozpočtového deficitu zvýšením marginálnej dane budú kontraproduktívne, keďže ekonomická aktivita bude upadať a daňové výnosy v relatívnom vyjadrení poklesnú.
Po štvrté, existujúci stav naznačuje, že viac z amerického federálneho rozpočtu bude použité na zachovanie status quo a úrokové výdavky; preto môže byť vládny výdavkový multiplikátor ešte viac negatívny. Pozitívne multiplikátory ako napríklad výroba vojenskej výzbroje, vesmírny výskum a infraštruktúrne programy budú tvoriť stále menšiu časť budúcich rozpočtov. Dokonca i multiplikátor takýchto „záslužných“ programov môže byť oveľa nižší ako sa predpokladá, keďže prostriedky na tieto programy sa musia získať odinakiaľ a nikdy nie je možné úplne presne identifikovať, ktorý z programov súkromného sektoru bude obetovaný, aby bolo dostupných viac zdrojov na štátne míňanie. Niektoré programy, ako napríklad špeciálne zvýhodnenia pri kúpe prvej nehnuteľnosti, alebo šrotovné, majú zreteľné nežiaduce vedľajšie účinky. Obidva programy iba ďalej zhoršujú problémy v automobilovom sektore a na trhu s nehnuteľnosťami.
V hrubých črtách, monetárna ako aj fiškálna politika zlyhala, pretože vládne finančné transakcie nie sú kľúčom k prosperite. Miesto toho, je ekonomická prosperita krajina následkom kreativity, podnikania a ťažkej práce ľudí.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Mnoho investorov považuje dlhopisy za bezpečnú formu investovania. To ale ešte neznamená, že investor nepodstupuje žiadne riziká a že o peniaze...
Burzové indexy majú nezastupiteľnú úlohu. Investor dokáže podľa nich určiť aká nálada panuje na burze.Každý investor by mal poznať...
Každý asi vie, že s akciami sa obchoduje na burze. Ale kde kupujú akcie bežný smrtelníci a čo preto musia urobiť? Väčšina akcií je kótovaných na...