Príjmová nerovnosť môže spôsobiť ďalšiu ekonomickú krízu
- Uverejnené: piatok, 15. júl 2011, 16:30
V súčasnosti sa čoraz viac ekonómov začína vyjadrovať o majetkovej nerovnosti, ako o možnej príčine ďalšej finančnej krízy. Je pravdou, že rozdiely v príjmoch (nielen) Američanov sa začínajú zväčšovať, je to pozorovateľné dokonca i "voľným okom". Dalo by sa tvrdiť, že bankové inštitúcie a ostatné veľké korporácie sú v relatívne dobrom stave - aspoň, čo sa zárobkov týka, zatiaľ čo zvyšok ekonomiky, malí podnikatelia a značná časť pracovnej sily trpia tragickou dlhodobou nezamestnanosťou. Spojené štáty sú teda zložené z fundamentálne dvoch odlišných ekonomík, ktorých divergencia sa ešte viac zväčšuje.
Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť, že percento bohatstva držaného jedným percentom najbohatších Američanov dosiahlo svoje vrcholy v rokoch 1928 a 2007 - práve pred ekonomickými pádmi.
Podiel amerického bohatstva v rukách najbohatšieho percenta je najvyšší od 20. rokov
Je možné, že medzi majetkovou nerovnosťou a ekonomickými krachmi existujú tri základné spojitosti. Po prvé, bohatí minú menšiu časť svojho bohatstva v porovnaní so strednou vrstvou, a tak keď sa stále viac a viac bohatstva koncentruje v rukách zámožných ľudí, celková spotreba klesá a s ňou klesá aj priemyselná produkcia, ktorá uspokojuje potreby spotrebiteľa.
Po druhé, v oboch obdobiach, aj v 20. rokoch minulého storočia aj v rokoch 2000 - 2007, stredná trieda hromadila veľa dlhu, aby mohla zaplatiť za tovary a služby, ktoré vyžadovala, keďže jej reálne mzdy stagnovali a z celkového koláča si odkrajovala stále menšiu porciu. Inými slovami, stredná trieda mala menej a menej bohatstva, a tak si požičiavala stále viac, aby vyrovnala tento rozdiel. Medzi rokmi 1913 a 1928 sa pomer súkromného dlhu k HDP sa takmer zdvojnásobil. Hypotekárne úvery dosahovali v roku 1929 trojnásobnú veľkosť oproti roku 1920. Jednoducho, v roku 1929 a 2008 už nebolo komu požičiavať a keď sa tak stane, hra sa zastaví.
A po tretie, keďže vrstva bohatých akumulovala stále viac bohatstva, chcela aj viac investovať, a preto veľa prostriedkov prúdilo do špekulačných investícií, z ktorých vznikali obrovské bubliny, ktoré napokon praskli. V 20. rokoch vytvorili bohatí Američania akciovú bublinu a bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré boli predzvesťou bublín z 90. rokov a aj z obdobia nedávnej minulosti. Index Dow Jones narástol z hodnoty 63,9 v polovici roku 1921 na 381,2 o osem rokov neskôr, aby sa potom zrútil. V tom čase zažili naši predchodcovia takisto neuveriteľnú špekulačnú mániu s nehnuteľnosťami. Realitný boom na Floride nalákal tisíce investorov do známeho národného parku Everglades, z ktorého sa mnohí už nikdy nevrátili, aspoň teda finančne nie.
Štvrtá spojitosť medzi nerovnosťou a krízami môže mať politický charakter. Ak sa dostatočné množstvo bohatstva koncentruje iba do niekoľkých rúk, je pre ne ľahké kupovať si politikov, obchádzať regulácie, či dokonca priamo podplácať regulátorov, aby sa pozerali iným smerom, keď banky špekulujú s peniazmi svojich vkladateľov, predávajú Ponziho schémy ako svoje produkty, alebo vykonávajú iné aktivity, ktoré podrývajú finančný systém a ekonomiku. Rovnako môžu svoj vplyv rozširovať na najprestížnejšie univerzity, kde zakladajú rôzne ekonomické think-tanky, kde sú hlavnými postavami prestížni ekonomickí akademici šíriaci dogmy, že už bude všetko stabilné, pretože máme také a také "premakané" modely, ktoré dokážu potenciálne nástrahy včas zachytiť a eliminovať.
Otec modernej ekonomiky - Adam Smith - bol presvedčený, že otázka nerovnosti by nemala byť tabuizovaná. Ako hovorí Warren Buffett, vojna medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami existuje, to je v poriadku, ale je to moja vrstva, vrstva bohatých, ktorá túto vojnu vedie. Ak by Američania skutočne vedeli, aká veľká je majetková nerovnosť v ich krajine, boli by zrejme dosť pobúrení. Nedávny prieskum ukázal, že obyvatelia USA si myslia, že najbohatších 20% spoločnosti kontroluje približne 59% celkového bohatstva, zatiaľ čo skutočné číslo sa približuje k 85%.
Horšie ako Tretí svet a banánové republiky
Nerovnosť v Spojených štátoch dosahuje šialené úrovne, horšie ako v Egypte, Tunisku alebo Jemene a podľa viacerých sú na tom USA horšie ako mnohé banánové republiky v Latinskej Amerike a sociálna mobilita je v USA horšia ako vo väčšine európskych krajín. Podľa výskumu Stevena Keena je udržateľná úroveň rastu bankových ziskov približne 1% HDP. Vyššie hodnoty vedú k ekonomike Ponziho schémy a k depresii. Ďalšie štúdie hovoria o tom, že oblasti, kde rastie príjmová nerovnosť najrýchlejším tempom, zažívajú taktiež najrýchlejší rast symptómov budúcich finančných ťažkostí. Takéto územia zažívajú následne najviac firemných bankrotov. Miera rozvodovosti je takisto spoľahlivým indikátorom finančných ťažkostí. Nie je teda prekvapením, že oblasti s najväčším nárastom príjmovej nerovnosti hlásia najväčšie nárasty rozvodov. Britskí epidemiológovia tvrdia, že majetková nerovnosť je taktiež záležitosťou zdravia obyvateľov danej krajiny. Hovoria, že nerovnosť vplýva aj na úroveň kriminality, drogovú závislosť, tehotnosť mladistvých a všemožné druhy ochorení. Vidíme teda, že majetková diverzita nemá dopad iba na finančné záležitosti, ale jej implikácie sú celospoločenské.
Ďalšia štúdia dokazuje, že od začiatku ekonomickej obnovy od júna 2009, zisky korporácií "zhltli" 88% príjmov reálnej ekonomiky, zatiaľ čo mzdy a platy získali iba niečo viac ako 1% tohto "rastu". Mzdy a platy amerických zamestnancov získali omnoho nižší podiel z národného príjmu v porovnaní s obdobiami štyroch ekonomických obnov za posledných 30 rokov.
Niekto síce tvrdí že rastúce ceny akcií majú za následok to, že sa spotrebitelia cítia bohatší, a preto sú pripravení míňať a "podporiť" tak ekonomiku. Avšak pre väčšinu Američanov predstavujú najdôležitejšie aktíva ich domy, ktorých ceny sú stále nižšie ako v roku 2007. "Efekt bohatstva" je teda platný iba pre 10% obyvateľov, ktorí majú svoje bohatstvo uložené v akciách, dlhopisoch a iných finančných aktívach.
Posledná obnova americkej ekonomiky má jednu "zvláštnosť", a síce, že je najslabšia od 30. rokov minulého storočia a najviac sa "nakláňa" na jednu stranu. Po predchádzajúcich recesiách zvykli profitovať ľudia všetkých príjmových skupín. Tentoraz sa musia Američania vyrovnať s nestabilitou svojich zamestnaní, príliš veľkým dlhom a platovými zvýšeniami, ktoré ani zďaleka nepokrývajú ceny potravín a benzínu. Naproti tomu, priemerný plat vedúcich pracovníkov v 200 najväčších firmách predstavoval v minulom roku $10,8 milióna, čo je 23% nárast oproti roku 2009. Nezamestnanosť sa (oficiálne) stále drží nad 9% a keby sme použili tieňové štatistiky, ktoré merajú nezamestnanosť podľa metodiky používanej v 80. rokoch, dostali by sme ohromných 16%.
Významnú úlohu v prehlbovaní rozdielov nepochybne zohráva menová politika amerického Fedu, ktorá zvyšuje schizmu v prerozdeľovaní bohatstva medzi najbohatšími a zvyškom. Tým, že Fed umelo zvyšuje ceny akcií, zároveň rozširuje rozdiel medzi tými "čo majú" a tými "čo nemajú". Podľa posledných dát z prieskumu amerického Fedu, celkové bohatstvo vrchných 10% bolo percentuálne vyššie v roku 2009 ako v roku 1995. Je pravdepodobné, že údaje za roky 2010 a 2011 odhalia ešte viac sa rozširujúcu nerovnosť. Žiaľ, toto nie je nič nové a iba dáva za pravdu špekuláciám, že americká centrálna banka je "najefektívnejším" prerozdeľovačom bohatstva. To najlepšie ilustruje nasledujúci obrázok, ktorý porovnáva bohatstvo naprieč rozličnými percentilmi populácie. V skratke, najbohatších 20% za posledných 14 rokov ešte viac zbohatlo, na úkor ostatných.
V skutočnosti, piata spojitosť medzi majetkovou nerovnosťou a potenciálnou krízou by mohla spočívať v tom, že nerovnosť výrazne znižuje dôveru väčšiny spotrebiteľov azda voči čomukoľvek.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Burzové indexy majú nezastupiteľnú úlohu. Investor dokáže podľa nich určiť aká nálada panuje na burze.Každý investor by mal poznať...
Pákové obchodovanie sa v posledných rokoch medzi profesionálnymi investormi stalo veľmi populárne a to predovšetkým z dôvodu, že akciám na...
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...