Európska politika opäť zlyhala
- Uverejnené: piatok, 15. júl 2011, 16:05
"Moodys nemá problém s Írskom, ale neschopnými európskymi politikmi, ktorí sa nedokážu dohodnúť, ani či sa v piatok stretnú, alebo nie" Kenny, premiér Írska
Mnoho už aj bežných ľudí nepochybuje o tom, že euro v jeho súčasnej podobe je odsúdené na zánik. Nech počúvame o akomkoľvek spôsobe záchrany, zisťujeme, že každé riešenie je situáciou lose-lose. Pri každom riešení každý stratí, a ide len o to, kto ponesie najväčšie straty.
Euro bolo od začiatku politickým projektom, ktorý sa ukázal ako chybný. To poukazuje na fakt, že moc politikov presadzovať svoje sny, spoločnosti často krát škodí oveľa viac, ako si myslíme. Len čo sme vyšli zo socializmu, ocitli sme sa v ďalšej idealistickej hre, na ktorú budeme dlho doplácať.
A ak si myslíme, že euro je jediný prešľap európskych politikov, tak sme veľmi ďaleko od pravdy. Prevaha socialistického myslia v Európe nemá na svedomí iba vytvorenie nefunkčného konceptu spoločnej meny, neudržateľného sociálneho systému ale aj ďalšieho čierneho mraku nad eurozónou – spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Spoločná poľnohospodárska politika
Spoločná agrárna politika európskych krajín vznikla ako reakcia na nedostatky základných potravín po druhej svetovej vojne. Aj napriek tomu, že nedostatky tu už dlhodobo nemáme, Brusel neustále riadi kam budú financie zo spoločného rozpočtu Európskej únie smerovať. Vzniká tak situácia úplne opačná – more prebytkov poľnohospodárskych tovarov, ktoré sa likvidujú preto, aby sa udržala vysoká cena potravín a podporila tak poľnohospodárov.
Avšak politika dotácií, minimálnych cien, kvót alebo importných taríf má veľmi ďaleko od efektívneho trhu – naopak, trh s potravinami v EU trpí a poškodzuje takmer všetky zúčastnené krajiny. Britský poslanec v europarlamente Daniel Hannan na margo SPP poznamenal: „Keď zomrie Fidel Castro, ostanú na svete iba dva marxistické systémy poľnohospodárstva – kolektivistické farmy v Severnej Kórei a Spoločná agrárna politika EU... „
Skutočne, keď sa pozrieme na objem dotácií poľnohospodárom tak zistíme, že tie dosahujú takmer polovicu celého rozpočtu Európskej únie, čo je zhruba 50 miliárd euro. Ďalších 50 miliárd zaplatia daňoví poplatníci eurozóny na vysokých cenách potravín. Celkovo odpovedajú odhadované ročné náklady na agrárnu politiku EU dani z pridanej hodnoty na potraviny vo výške 15% DPH.
Opäť sa tak ukazuje, že „sociálna“ európska politika škodí najmä sociálne najslabším vrstvám. No na túto politiku doplácajú paradoxne aj samotní poľnohospodári. Podľa odhadov OECD z roku 2004, iba 10% dotácií získali farmári, zvyšok sa rozdelil medzi vlastníkov pôdy a najmä spracovateľov, odberateľov a obchodných reťazcov z dôvodu zvýšených vstupov. Poľnohospodárske dotácie sú tak výsmechom do očí daňových poplatníkov a farmárov.
Najväčší profit z dotácií majú veľké cukrovarnícke koncerny. Až neuveriteľné sa zdá, že miliónové dotácie dostávajú producenti cukru na francúzskom území v Karibiku, tisíce kilometrov od Európy. A práve preto je cena cukru v EU niekoľkonásobne vyššia ako tá na svetových trhoch.
Najpalčivejšou realitou spoločnej agrárnej politiky je otázka, ako maximalizovať svoje dotácie. Nielen medzi farmármi a ich zväzmi, ale aj medzi politikmi v európskych krajinách prebieha tvrdý boj o to, komu sa aké dotácie poskytnú. Politikárčenie a lobing sa stali hlavným biznisom poľnohospodárov, v boji o to, kto si urve z dotácií najviac.
O tom však rozhoduje Brusel. A jeho posledná myšlienka je zvýšiť ceny potravín ešte viac a to tým, že zavedie nižšie dotácie pre veľké a efektívne farmy. Opäť sme tak hlbšie vo svete, kde budú penalizovaní úspešní a efektívni. Vitajte v EU.
Čo má spoločné Slovensko a Grécko?
Zvykli sme si na neefektivitu, zvykneme si aj na ďalšiu nemorálnosť politiky. Avšak našťastie je tu kríza. Podstatou krízy je zabiť to, čo nefunguje v súlade s realitou. A práve preto sa rozpadá koncept eura a rozpadnú sa aj ostatné nerealistické koncepty európskych politikov. Následky však budú nepríjemné pre mnohých, a najmä pre tých nepripravených.
Problém Grécka je ten, že krajina vstúpila do eurozóny s vysokým kurzom drachmy voči marke. Znamenalo to, že zrazu sa oplatilo nakupovať kvalitnejšie zahraničné tovary a domáce prestali ísť na odbyt. Obchodný deficit krajiny sa zväčšoval, pričom domáci export trpel. Grécka ekonomika išla dolu vodou.
Ak sa pozrieme na slovenské poľnohospodárstvo, vidíme paralelu. Obchodný deficit poľnohospodárskych výrobkov sa za posledných 5 rokov takmer zdvojnásobil. Momentálne dosahuje až takmer jednu miliardu euro. Slovensko už nie je vo výrobe potravín sebestačné.
A to práve v situácií, keď projekcie naznačujú, že počet ľudí na svete čoskoro dosiahne úroveň, kedy bude len veľmi otázne či ho súčasný stav poľnohospodárskej produkcie dokáže uživiť. Ak aj áno, ceny potravín budú výrazne rásť. Nemenej otázok kladie budúcnosť eurozóny a možné riziká závislosti na dovoze základných surovín. A je len na odpovedi každého z nás, či si myslí, že Slovensko ide tou správnou cestou...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Burzové indexy majú nezastupiteľnú úlohu. Investor dokáže podľa nich určiť aká nálada panuje na burze.Každý investor by mal poznať...
Pákové obchodovanie sa v posledných rokoch medzi profesionálnymi investormi stalo veľmi populárne a to predovšetkým z dôvodu, že akciám na...
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...