Ako sme nedávno písali, európsky daňový poplatník je ohrozený druh, tak tento proces dnes naberá už reálne kontúry. Navršovanie eurovalu 1 (EFSF) pre potreby finančného krytia rizikových krajín eurozóny z úrovne 440 mld. eur na 779 mld. eur môže vrhnúť väčšiu časť menovej únie do dlhového otroctva. Naberáme pocit, že všetko sa v eurozóne mení podľa nepísaných pravidiel zásady „keď mne zdochla koza, nech zdochne aj susedovi“. Je úplne jasné, kto bude otrokom (ekonomicky slabšie ekonomiky eurozóny), trošku však strácame prehľad, kto bude otrokárom (banky?).
Poďme však k meritu problému, navršovanie eurovalu sa môžu bytostne dotknúť aj priamo nás a veľmi bolestivo, vzhľadom k tomu, že Slovensko sa zaviazalo za záruky v eurovale. Ak sme pred navŕšením eurovalu (EFSF) garantovali náš podiel 4,37 mld. eur, čo bola záruka iba na istiny a úroky. Tak po navŕšení eurovalu na objem 779 mld. eur garantujeme nie proklamovaných 7,73 mld. eur, čo je istina, ale 10,28 mld. eur aj s úrokmi. Tento objem má garantovať AAA rating dlhopisom eurovalu (165% garancia) istiny, pri 7,5-ročnej maturite a výnose 4,3% p.a.. Ak teda prídu na rad v Bruseli prípadné „samovražedné“ politické úvahy o zdvojnásobení eurovalu na 1,5 bil. eur (zo súčasných 779 mld. eur), tak garancie Slovenska nebudú nami dlhodobo proklamovaných 15,5 mld. eur istiny ale takmer 20,5 mld. eur aj s úrokmi. Pre porovnanie príjmy štátneho rozpočtu na rok 2011 sú plánované na 13,1 mld. eur. Ak by sa situácia vyhrotila a Taliansko by požiadalo o finančnú pomoc z eurovalu (zatiaľ toto riziko nie je akútne), tak sa taliansky podiel rozdelí medzi zvyšných 13. členov eurozóny. Štyria (Grécko, Írsko, Portugalsko, resp. Taliansko) by už negarantovali. V tomto prípade by sa slovenský podiel na garanciách istiny a úrokov vyšplhal do astronomických výšok. Ide však o krajnú udalosť, kedy by euroval poskytol všetky svoje zdroje. Čo však pri problémoch Španielska, Talianska, Belgicka a opätovnej potreby financovania Grécka nie je nereálne. Ešte pred pár rokmi nehrozil default krajín eurozóny, dnes tu je riziko domino efektu ako v Južnej a Strednej Amerike pred 30. rokmi.
Čo je však horšie, je prijatie krokov vlád na prípadné reálne krytie garancií v eurovale. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu 8,58 mld. eur. V zmysle nepriamej novely zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách z roku 2010 môže Ministerstvo financií SR - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) zvýšiť objem zdrojov financovania štátneho dlhu až o 30 % istín štátneho dlhu splatných v príslušnom rozpočtovom roku. To však neplatí, ak v danom roku ministerstvo zabezpečuje aj zdroje financovania na realizácie špecifických štátnych záruk (to znamená, že v prípade keď sa zabezpečujú zdroje na financovanie špecifických štátnych záruk, tak ARDAL môže ísť až nad úroveň spomínaných 30 %). Takže ARDAL v prípade potreby splatenia írskych a portugalských dlhov môže emitovať bez limitu a zadlžiť tak všetkých. Napríklad v súčasnej dobe sa objavili informácie o tom, že Írsko by nemuselo byť schopné splácať pôžičku, ktorá jej bola poskytnutá z eurovalu. Keby k tomu naozaj došlo a Írsko by nebolo schopné splácať pôžičku eurovalu, tak jednotlivé členské štáty, ktoré ručia v rámci eurovalu budú musieť plniť záväzky za nich. Táto povinnosť im (členským štátom) vyplýva z Rámcovej zmluvy o EFSF. V Rámcovej zmluve sa nachádza ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade, ak Írsko (alebo aj iný štát, ktorý požiadal o pomoc a pomoc aj z eurovalu dostal) nebude schopný splácať pôžičku EFSF, a to nebude ďalej schopné splácať investorom, tak aj investori môžu priamo vyzvať ručiteľov (teda jednotlivé členské štáty) na plnenie záruk, teda na plnenie záväzkov Írska voči nim.
Špecifické štátne záruky sú záruky Slovenskej republiky v súvislosti s jej účasťou na Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme (EFSF, eurovale). Podľa dnes platnej slovenskej legislatívy celkový objem špecifických štátnych záruk poskytnutých v rokoch 2010 až 2013 na základe Rámcovej zmluvy o EFSF nesmie presiahnuť sumu 4,37 mld. eur.
Vzhľadom k tomu, že predchádzajúcich dňoch došlo k podpísaniu dodatku k Rámcovej zmluve o EFSF (ktorý rieši navýšenie objemu záruk poskytovaných v rámci EFSF) bude potrebné zosúladiť legislatívne prostredie v rámci vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky za účelom prijatia zmien v EFSF a so zabezpečením samotnej vykonateľnosti dodatku k Rámcovej zmluve o EFSF. Až pokiaľ slovenský parlament neschváli samotný dodatok a následne aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách (v rámci ktorej dôjde k navýšeniu objemu záruk) nebude pre Slovenskú republiku dodatok vykonateľný, tzn. že Slovenská republika by mohla poskytovať záruky v rámci EFSF len do pôvodnej výšky (to znamená 4,37 mld. eur). Čo sa však stane, ak ho slovenský parlament schváli? Sú si poslanci vedomí svojej zmluvy s diablom, ktorým zavrhnú slovenských daňových poplatníkov do otroctva?
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |