Situácia je veľmi jednoduchá. Ak má každý investor a každá spoločnosť na svete expozíciu voči Číne a vsádza tak na pokračujúci čínsky rast, čo sa stane, ak sa mýlia? Stojí za to mať „poistku“ vo vašom portfóliu, ktorá vás uchráni, keď nemáte pravdu? Mali by sme si uvedomiť, že sa niekedy, resp. dosť často mýlime. James Montier, jeden z najznámejších behaviorálnych ekonómov sa prednedávnom vyjadril v nasledujúcom duchu: Uvažovanie o fundamentálnom riziku znižuje element „čiernej labute“. Nassim Taleb definuje čiernu labuť ako vysoko nepravdepodobnú udalosť, ktorá ma tri základné charakteristiky: 1. nedá sa predpovedať; 2. jej dôsledky majú na svet obrovský dopad; 3. vysvetlenia ex post robia túto udalosť menej náhodnou a viac predpovedateľnou ako v skutočnosti bola.
Montier ďalej hovorí, že by sme si mali uvedomiť, že niektoré čierne labute sú subjektívnou záležitosťou. Skôr ako nefalšované čierne labute, väčšina finančných „explózií“ je výsledkom „predpovedateľných prekvapení“. Podobne ako čierne labute, aj predpovedateľné prekvapenia majú tri charakteristiky: 1. aspoň niekoľko ľudí si je vedomých problému; 2. problém sa s postupom času zväčšuje; 3. nakoniec prerastie problém do krízy, ktorá je šokom pre väčšinu.
Podstatou predpovedateľných prekvapení je, že zatiaľ čo neistota obklopuje detaily hroziacej katastrofy, existuje iba málo neurčitosti v tom, že obrovská pohroma čaká za dverami.
Čínska, dlhom nafúknutá špekulatívna bublina bude pravdepodobne ďalšou obeťou v dlhom zozname predpovedateľných prekvapení. Treba priznať, že predpovedanie času, kedy sa trend zmení je vždy náročnou (a frustrujúcou) úlohou. Ale to, že načasovanie je problematické neznamená, že by sa mali ignorovať riziká. Investori často kalkulujú s pravdepodobnosťou, že sa momentálne podmienky zmenia v ich neprospech. Avšak je oveľa dôležitejšie zvažovať následky takýchto nízko pravdepodobných udalostí. I keď dnes toľko investorov verí v čínsky zázrak a v to, že Čína je na najlepšej ceste stať sa dominantnou ekonomikou v celosvetovom meradle, riziká poklesu nie sú zanedbateľné a čo je lepšie, poistenie voči takémuto riziku dnes získate takmer zdarma.
Dlh čínskych municipalít sa od roku 1997 zvýšil v nominálnom vyjadrení 36-krát a v pomere k HDP 5-krát. Iba za posledné tri roky sa celkové záväzky týchto municipalít zvýšili zo 17% na 27% HDP. Viac ako 80% pôžičiek smerovalo do infraštruktúry a je preto ťažké predstaviť si, že by návratnosť investície v každom dodatočnom projekte mala ďalej rásť. Navyše, približne tretina pôžičiek by mala byť splatená zo ziskov z predaja pôdy, čo ešte viac zhoršuje bublinu na trhu s nehnuteľnosťami. Bankroty sa už začínajú objavovať, i keď úroveň ekonomického rastu dosahuje takmer 10%. Podľa agentúry Reuters, plánujú čínski regulátori stiahnuť 2-3 bilióny juanov zo súvah čínskych municipalít – bailout, ktorý vo svete nemá hraníc. S tým ako sa menová politika v Číne sprísňuje, a globálna ekonomika sa stáva stále krehkejšou, je náročné zistiť o koľko sa táto suma navýši, keď bude spomaľujúci sa úverový trh znižovať ekonomický rast.
Čínske pôžičky (tmavomodrá farba) versus čínsky HDP (bledomodrá farba)
Zloženie čínskeho HDP: celková spotreba (hnedá farba), hrubé kapitálové výdavky ( bledomodrá farba), čistý export (tmavomodrá farba)
Ak globálna ekonomická lokomotíva dosiahne maximálnu rýchlosť, iba malá investícia môže slúžiť na to, aby sme sa dokázali v takomto prípade zaistiť. Veľké pozície by sa mali otvárať, keď vieme s vysokou pravdepodobnosťou vyhlásiť: „Toto sa stane“. Nie sme si istí pri tvrdení, že čínska ekonomika skolabuje, avšak pravdepodobnosť takejto udalosti je oveľa väčšia ako jej v súčasnosti priraďuje trh.
Jednou z „istých neistôt“ je aj kapitálový trh Austrálie, bez ohľadu na tvrdé čínske pristátie. Zdá sa, že riziko austrálskeho trhu s aktívami za posledný rok prudko vzrástlo. Z časti tak môže byť z dôvodu relatívneho spomalenia čínskej ekonomiky, z časti napríklad preto, že sa austrálske banky až príliš spoliehajú na financovanie z Európy. Alebo sa jednoducho predáva pod Austráliou zem, k čomu mierne dopomohla aj austrálska centrálna banka a vyššie úrokové sadzby. Akákoľvek je príčina, dôkaz stojí pred každým, kto sa správne pozerá.
Hodnoty nehnuteľností na území s názvom „Zlaté pobrežie“, ktoré je druhým najľudnatejším mestom v štáte Queensland sa od svojho vrcholu v roku 2008 prepadli o 50%. Napriek tvrdeniam o nedostatku domov, čo je typickým znakom každej bubliny s nehnuteľnosťami, existuje na austrálskom trhu viac ako tisíc nehnuteľností, po ktorých nie je žiaden dopyt. Medzitým znižujú realitní agenti svoje provízie, aby prilákali na svoju stranu viac kupujúcich – niektorí znížili provízie na menej ako 1%. Veľké banky varujú, že omeškanie hypotekárnych splátok sa stáva čoraz častejším, dáta z trhu ukazujú, že ceny domov sa v predmestiach prepadávajú viac ako je trhový priemer a objem nových pôžičiek sa prudko znížil. Vysoko príjmoví obyvatelia taktiež zažívajú problémy pri splácaní svojich hypoték, avšak tento vývoj si podľa austrálskych médií nezasluhuje dostatočnú pozornosť, pretože sa o ňom takmer vôbec nezmieňujú. Austrálski obyvatelia nenápadne menia svoj životný štýl, oddlžujú sa a predávajú svoje investície, aby zredukovali svoje pôžičky a ostatný dlh, a vyhli sa nechcenej verejnej publicite, ktorú by získali, ak by nedokázali splatiť svoje hypotéky, čo by vyústilo do zhabania ich nehnuteľností.
Vráťme sa späť, konkrétne k rokom 1880 – 1890, ktoré poskytujú zaujímavú paralelu. V roku 1890, viac ako polovica austrálskeho exportu putovala do Veľkej Británie – väčšinu vývozu tvorila vlna. Takáto koncentrácia exportu predstavovala kritickú zraniteľnosť vtedy, ako aj teraz. Dnes opäť dominujú v exporte Austrálii komodity, ktorých budúcnosť je takmer úplne spojená s ich najväčším zákazníkom, Čínou. Môžeme tvrdiť, že rozsah boomu s nehnuteľnosťami v Číne pred koncom 19. storočia je skutočne minimálny v porovnaní s tým, čo sme videli počas posledných 20 rokov, kedy sa ceny v reálnom vyjadrení viac ako zdvojnásobili.
Odčerpanie zahraničného kapitálu v spomenutom období slúžilo ako katalyzátor recesie, zmrazenia úverového trhu a poklesu cenovej hladiny. Dnes sa nachádzajú austrálske banky vo veľmi podobnej situácii – takmer úplne závislé na zahraničnom financovaní (70% austrálskych dlhopisov je v rukách zahraničných investorov). Je pravdepodobné, že spomaľujúci sa čínsky dopyt bude príčinou náhlej zmeny v zahraničnom obchode Austrálie, ktorá bude nasledovaná kolapsom meny, rozplynutím sa zahraničného kapitálu a obrovským tlakom na bankový sektor.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |