Posledné týždne sme zaznamenali výrazne turbulentné obdobie ohľadom riešenia gréckej fiškálnej krízy. Prijaté kroky a opatrenia zmenili nastavenia niektorých kľúčových faktorov a preto je vhodné naznačiť ich aktuálne úrovne. Gréci svojim „ÁNO“ v gréckom parlamente o austerity pláne schválili strednodobé fiškálne škrty v objeme 28 mld. eur a predaj vládnych aktív v objeme 50 mld. eur. Zároveň sa objavila verzia francúzskeho riešenia gréckeho dlhu (340 mld. eur) cez rollover gréckeho dlhu s podporou dobrovoľného prístupu finančných inštitúcii (aktuálne súhlas poskytli oficiálne Francúzi, Nemci).
Kroky smerujúce k účasti súkromných investorov (objavuje sa údaj minimálne na úrovni 30 mld. eur) by tak mohli vyvolávať negatívne kroky ratingových agentúr a hrozbu selektívneho defaultu (rating D pri Grécku). Eurozóna sa preto snaží tlmiť negatívne dopady takéhoto kroku na celý európsky menový blok (primárne na ďalšie ohrozené ekonomiky Írsko a Portugalsko). Podporu hľadá v ECB, ktorá by mohla naďalej poskytovať výnimku ne grécke dlhopisy pri refinančných operáciách ECB, resp. v snahe eurozóny prepojiť rizikové grécke dlhopisy s dlhopismi eurovalu (EFSF), ktoré majú rating AAA.
Objavujú sa zároveň informácie o druhom úvere pre Grécko, ktorý by mohol dosiahnuť minimálny objem 85 mld. eur, predpokladá sa mimo rolloveru gréckeho dlhu. Jeho schválenie a reálne kontúry smerujú k polovici septembra, dôvodom je neustále narastajúci finančný gap Grécka, ktorý koncom tohto roka môže dosiahnuť až 11,4 mld. eur (rozdiel medzi plánovanými zdrojmi výdajmi). Už v budúcom roku mali byť Gréci aktívni a získavať na finančnom trhu takmer 30 mld. eur, čo je aktuálne vylúčené. Takže všetky zdroje, ktoré mali Gréci aktívne od budúceho roku získavať na financovanie z finančných trhov, budú musieť byť poskytnuté externe z EU/MMF/ECB.
Napriek pozitívnej snahe gréckeho parlamentu v podobe súhlasu s austerity plánom vyzerá situácia s riešením gréckeho fiškálneho problému naďalej problematická. Práve preto nedávno prišlo k zmene štruktúry eurovalu I (EFSF), ktorého finančné zdroje a zábezpeky boli navŕšené. Eurozóna týmto krokom naznačuje, že sa pripravuje na veľmi turbulentné obdobie a hlasovanie gréckeho parlamentu mohol byť ten najjednoduchší článok procesu gréckej záchrany. Tie kľúčové sú ešte pred nami (340 mld. eur gréckeho dlhu a jeho nereálnosť splatenia Grécka pri súčasných podmienkach).
Eurozóna tak naďalej buduje svoj euroval, pričom val má primárne chrániť pred útokmi zvonku, ale dlhové riziko leží priamo v srdci eurozóny (Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko). Euroval tak v príprave na nové rizikové obdobie navŕšil svoje finančné bariéry z úrovne 440 mld. eur na 779 mld. eur. Čo však znamená v praxi táto informácia? Zmena Rámcovej zmluvy o EFSF (euroval I) obsahuje úpravu s tým, že maximálna garantovaná suma bude limitovaná len do výšky nominálnej hodnoty istiny nástrojov financovania, pričom do tejto sumy sa úroky započítavať nebudú. V podstate euroval I pri predchádzajúcich podmienkach bol schopný poskytnúť reálne 255 mld. eur (namiesto 440 mld. eur), zvyšok boli garancie a ručenie pre udržanie si ratingu AAA. Ručiteľská kapacita sa po novej úprave zvyšuje na záruky (na istinu) na úroveň 779 mld. eur, čo pre Slovenskú republiku znamená zvýšenie záruk na úroveň 7,72 mld. eur (z pôvodných 4,37 mld. eur). Navŕšenie záruk len zreálni pôvodne predpokladanú maximálnu úverovú kapacitu EFSF vo výške 440 mld. eur. Na rozdiel od EFSF (euroval I) sa do ESM (euroval II, fungujúci od polovice roka 2013) bude prispievať priamo a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie. Slovenská republika bude musieť svoj podiel vo výške 659,2 mil. eur splatiť v piatich splátkach v priebehu piatich rokov, pričom prvá zo splátok bude splatná v júli 2013 (celková výška akcií upísaných Slovenskou republikou bude predstavovať sumu 5,768 mld. eur.) .
Celkový euroval I aktuálne dosahuje výšku objemu 1203,8 mld. eur (EFSF 779 mld. eur, bilaterálny úver 84,8 mld., IMF 280 mld. eur, EFSM 60 mld. eur). Pričom poskytnutých bolo 110 mld. eur (aktuálne odchádza 5. tranža v objeme 12 mld. eur), Írsko 77,5 mld. eur, Portugalsko 78 mld. eur. Efektívna využiteľnosť zdrojov eurovalu I (reálny objem na poskytnutie úverov bez záruk) tak dosiahne aktuálne predchádzajúcu úroveň 864,8 mld. eur.
Graf finančných zdrojov eurovalu
Navŕšením záruk v eurovale 1 sa mierne menia i prípadné objemy emisií cenných papierov a ich rating. Podľa pôvodnej garancie 120% by pri 100 mld. eur úvere EFSF mohol emitovať 120 mld. euro cenných papierov (75 mld. s ratingom AAA, 45 mld. s ratingom AA). Využitých na potreby úveru bolo teda 75 mld. eur s ratingom AAA a 25 mld. eur s ratingom AA (zvyšných 20 mld. AA pre zabezpečenie AAA statusu pri 25 mld. eur AA). Celková riziková expozícia tak dosahovala 220 mld. eur. To znamená, že úver vo výške 100 mld. eur bude chránený, pokiaľ budú mať emitované dlhopisy EFSF I (objem 120 mld. euro) hodnotu jedného eura. Po navŕšení eurovalu I kvôli zárukám na 165% sa pri potrebe financovania 100 mld. eur úveru je nutné vysporiadať s emisiou 102 mld. ratingom AAA, 63 mld. s ratingom AA. Celkový rizikový balík rizika pri novej štruktúre euroval dosahuje objem 260 mld. eur, čo by garantovalo úver 100 mld. eur, pokiaľ budú mať hodnotu aspoň jedného eura emitované dlhopisy v objeme 160 mld. eur. Eurozóna tak prezabezpečuje riziko defaultu svojich rizikových ekonomík.
Týmto však vystavuje vyšším budúcim rizikám daňových poplatníkov eurozóny a nižším rizikám pre finančné inštitúcie, ktoré budú na rizikových krajinách eurozóny zarábať. Stále však platí, že euroval nechráni zvnútra a nerieši štrukturálny problém eurozóny - vysoké deficity a verejné dlhy.
Graf krytia 100 mld. eur úveru pri starej a novej štruktúre EFSF.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |