Švajčiarsky frank a rakúske banky
- Uverejnené: nedeľa, 03. júl 2011, 12:10
Historicky nízke úrokové miery na pôžičky v švajčiarskych frankoch viedli k tomu, že spotrebitelia v krajinách Strednej Európy – Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Česká republika – sa snažia získať pôžičky, najmä hypotéky, vo frankoch. Momentálne, až 53% hypoték v Poľsku a približne 60% maďarských hypoték je denominovaných vo frankoch.
Vnímaná stabilita franku v prostredí rastúcich problémov eurozóny ešte viac posilnila švajčiarsku menu v porovnaní s eurom a ostatnými menami strednej Európy. To je nezávideniahodná situácia nielen pre spotrebiteľov v krajinách so značným dlhom denominovaným vo franku, ktorí sa musia vyrovnať so zvyšujúcim sa množstvom dlhu, ale takisto pre finančné inštitúcie, napríklad tie rakúske, ktorých držba aktív v strednej Európe je výrazná.
Zatiaľ čo vlastníci domov v Poľsku a Maďarsku postupne odchádzali od pôžičiek vo franku, odkedy začala táto mena posilňovať následkom rozvíjajúcej sa dlhovej krízy v eurozóne začiatkom roku 2010, frank bol tradične považovaný za stabilnú menu spájanú s nízkymi úrokmi, a preto predstavoval vhodnú alternatívu k euru. Väčšina obyvateľov Poľska a Maďarska si pred rokom 2008 brala hypotéky vo frankoch v čase, keď kvôli ekonomickej dynamike rozvíjajúcich sa ekonomík Poľska a Maďarska, zloty a forint boli relatívne silné vo vzťahu k franku. Švajčiarsky frank sa pred krízou obchodoval za 160 forintov; v súčasnosti sa obchoduje za 224, čo je 40% nárast. Podobne je tomu aj s poľským zlotym voči ktorému sa frank obchodoval v júli 2008 za 2,1, pred tým ako frank posilnil o 57% na súčasných 3,3 zloteho. Fluktuácie v maďarskej a poľskej mene voči dlhu, ktorý je denominovaný vo švajčiarskom franku, proporčne zvyšujú splátky tohto dlhu. Povinné splátky hypoték (neschopnosť splácať hypotéku nakoniec vyústi do straty domu) znamenajú, že je nepravdepodobné, aby dlžník podstúpil default, i keď sa jeho mesačné splátky zvýšia. Avšak je pravdepodobné, že dlžníci drasticky osekajú ostatné výdavky, ak čelia riziku defaultu, a tým sa zníži domáca spotreba – hlavný pohon poľskej ekonomiky.
Situácia nevyhnutne nie je taká alarmujúca ako tvrdia niektoré správy z Poľska a Maďarska. Vlády strednej Európy začali implementovať stabilizačné opatrenia, aby znížili riziko vlastníkov hypoték. Maďarský parlament schválil 10. júna legislatívu, ktorá zahŕňa pevné zviazanie výmenného kurzu na hypotekárne splátky vo švajčiarskom franku na 180 forintov. Maďarsko takisto zvažuje zavedenie programu, v ktorom by išlo o spätný nákup skrachovaných nehnuteľností a vzatie ich bývalých majiteľov ako nájomníkov. Poľsko nateraz zaujalo k tejto téme pasívny postoj, ale deklarovalo, že je ochotné intervenovať v prípade, že by sa defaulty hypoték stali vážnym problémom. Navyše, samotné Švajčiarsko má motiváciu devalvovať svoju menu, aby zabezpečilo, že jeho veľký exportný sektor ostane konkurencieschopný. V určitom rozsahu môže švajčiarska vláda zmierniť rast franku tým, že by nakupovala cudziu menu, konkrétne euro, čím by sa znížil dopyt po frankoch. Problémom je, že Švajčiarsko sa už o čosi podobné pokúšalo od začiatku krízy v eurozóne, ale frank stále mohutne posilňuje.
Avšak, istá ekonomická udalosť v eurozóne – ako grécky bankrot, problémy španielskeho bankového sektora, alebo politická kríza v Taliansku či Španielsku – by mohla spôsobiť prudký rast franku oproti euru, ale aj menám ako zloty a forint. Takéto posilnenie by mohlo byť tak výrazné, že dokonca ani maďarské a poľské vlády by neboli schopné zabrániť veľkému počtu domácich bankrotov na hypotéky a Švajčiarsko by bolo bezmocné pri zmierňovaní posilnenia svojej meny. Majitelia domov s hypotékami vo švajčiarskych frankoch by boli neschopní splácať vyššie splátky, keďže ich domáca mena by prudko oslabila a boli by donútení podstúpiť default, alebo reštrukturalizovať svoj dlh – obdive možnosti by mali značný dopad na banky, ktoré takéto pôžičky vydali.
Rakúska geografická blízkosť ku krajinám, ktoré sa nachádzajú v okolí Dunaja (Slovensko, Maďarsko a Rumunsko) a k Balkánu historicky umožnila Viedni stať sa finančným centrom strednej Európy. Pre rakúske banky predstavovalo rozšírenie EU v roku 2004 o krajiny strednej a východnej Európy jasnú finančnú príležitosť. Rakúsko sa stavalo do úlohy primárneho bankového partnera pre stred a východ Európy. Banky si uvedomili, že môžu použiť svoje kontakty v regióne vo svoj prospech a predbehnúť tak väčšie francúzske, talianske a nemecké banky.
Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť expozíciu rakúskeho bankového sektora voči strednej a východnej Európe. Vidíme, že „top“ hráčmi sú v tomto prípade Česká republika, Rumunsko, Maďarsko a Chorvátsko.
Avšak problém rýchlo sa rozvíjajúceho regiónu východnej Európy spočíva v tom, že rast za posledných 10 rokov bol primárne poháňaný lacnými úvermi zo zahraničných bánk, ktorý bol navyše vydávaný v inej ako domácej mene. Do roku 2008 spôsobil prílev kapitálu prehriatie týchto ekonomík, ktoré sa prejavilo najmä v sektore stavebníctva a na trhu s nehnuteľnosťami v celom tomto regióne. Záplava zahraničného dlhu a pôžičiek poskytovaných v cudzej mene zapríčinili, že trhy východnej a strednej Európy, rovnako ako aj rakúske banky, sa stali extrémne náchylnými na nepriaznivé finančné udalosti. Kolaps banky Lehman Brothers a následná globálna finančná kríza boli príčinou stiahnutia kapitálu z krajín emerging markets po tom, čo investori hľadali bezpečie a stabilitu, a znamenalo prudké výkyvy výmenných kurzov v celej oblasti rozvíjajúcich sa európskych trhov. Tieto fluktuácie potom negatívne ovplyvnili spotrebiteľov, ktorí si zobrali hypotéky v menách ako euro, resp. frank a rakúske banky, so svojimi regionálnymi pôžičkami, sa začali obávať o insolventnosť svojich zákazníkov. Aby sa zastavil odlev kapitálu, rakúske banky požadovali, aby zvyšok Európy zachránil krajiny strednej a východnej Európy, ale Nemecko odmietlo.
Čo sa týka samotných krajín – Česko, Rumunsko, Maďarsko a Chorvátsko – sú zodpovedné za viac ako polovicu z celkovej expozície rakúskych bánk, ktorá v tomto regióne činí $300 miliárd. V spomenutých krajinách je viac ako štvrtina bankového sektora kontrolovaná práve rakúskymi bankami. Napríklad Erste Bank kontroluje približne 25% českých bankových aktív a zhruba 15% chorvátskych.
To pre Európu, ale hlavne pre Rakúsko, neveští nič dobré. Finančná kríza z roku 2008 začala v Európe, keď kolaps Lehman Brothers spustil masívny odchod kapitálu zo strednej Európy a hypotekárna kríza v Maďarsku alebo Poľsku by potenciálne mohla mať rovnaké dôsledky, čo by viedlo k rozšíreniu nákazy na celom kontinente. Rakúsko, ktoré je obzvlášť náchylné na prípadné problémy centrálnej Európy, by mohlo slúžiť ako vstupná brána pre rozšírenie krízy v eurozóne. Rakúsky finančný sektor by utrpel straty, ktoré by možno viedli k nutnosti zachraňovať banky, čo by zvýšilo ostražitosť trhov a investorov voči samotnému Rakúsku.
Zdroj: Strafor
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Cenové fluktuácie sú na finančných trhoch celkom normálnym javom. Ceny akcií, komodít a iných aktív neustále rastú a klesajú. Iné to nie je ani...
Pred samotným vstupom si určíme menový pár, ktorý chceme obchodovať, a zároveň predpoklad, ktorá mena bude posilňovať, a ktorá oslabovať....
Jednou z mála investícií, ktorá sa vzhľadom na súčasnú situáciu na finančných a komoditných trhoch vyplatila bola investícia do zlata. Kým...