Keynesiáni tvrdia, že viac dlhu naštartuje „dopyt“ - no mýlia sa. Podporovanie dopytu ničilo ekonomiku 40 rokov a nakoniec ju zabije.
(Neo)keynesiáni neustále vyžadujú viac dlhu, ktorý by podnietil vyšší dopyt, a tým pádom by sa kupovalo viacej tovarov. Čo ak je dlhom poháňaný dopyt mŕtvy, čo ak zomrel prirodzenou smrťou? Ak je tomu tak, prívrženci Johna Maynarda Keynesa sa stavajú do pozoru.
Pravdou je, že USA boli dlhé obdobie post konzumnou ekonomikou. Každý mal TV, mobil, auto atď. už pred 40 rokmi, čo je zhodou okolností obdobie, kedy zahájili mzdy svoju 40-ročnú stagnáciu, a súkromný aj verejný dlh sa začal zvyšovať.
Inými slovami, jedinou cestou ako „prinútiť“ ľudí, aby kupovali viac výrobkov, bolo dať im obrovské množstvo lacných peňazí.
Teraz, keď skutočný celkový dlh prekračuje 350% HDP „najvyspelejšej“ krajiny sveta, sme dosiahli koniec procesu „financionalizácie“: nemôžeme si dovoliť vziať na seba ďalší dlh, ak úrok na takýto dlh nie je takmer nulový.
Počkajte chvíľu, nie je náhodou súčasná politika Fedu založená práve na udržaní nulových úrokov, naveky vekov? Nečudujme sa tomu. Ak by USA museli platiť historicky priemernú výšku úroku na svoj dlh, ekonomika by takmer ihneď explodovala.
Pozrime sa na nasledujúci obrázok, ktorý nám ukazuje koľko HDP bolo vytvoreného dodatočnou jednotkou dlhu. Povedané inak, ak pridáme $1 dlhu, aký to bude mať dopad na HDP? Ak sa pozeráte na červenú čiaru pri čísle nula, zistíte, že $1 dlhu len sotva pridá HDP viac ako $1.
Od polovice 70. rokov môžeme sledovať zaujímavú zmenu: dlh už viac „nepomáhal“ rastu a tak sa muselo emitovať ešte viac dlhu. To znamená, že viacej príjmu krajiny sa muselo použiť na obhospodárenie rastúceho dlhu, čo taktiež znamenalo, že rast miezd stagnoval a zisky finančného sektora sa prudko zvýšili a postupne začali dominovať v celej korporátnej Amerike. Práve v tom čase začal rásť vplyv finančného sektora aj v politike.
Temná stránka Keynesiánstva spočíva v tom, že si musíme požičať viac, musíme zvyšovať dopyt. Ekonómovia, ktorí podporujú takúto paradigmu si vôbec nie sú vedomí faktu, že viac dlhu, o ktorý tak bojujú je presne to, čo potopilo USA a umožnilo bankám a Wall Street prevziať moc nad krajinou.
Tieto štrukturálne zmeny vysvetľujú, prečo požiadavky tých istých Keynesiánov na kontrolu bánk zlyhávajú: tým, že sa ekonomika stala úplne závislou na väčšom a väčšom dlhu, Keynesiáni vytvorili finančné monštrum. A teraz, keď takáto obluda kontroluje ekonomiku, bedákajú a domáhajú sa, aby sa banky dobrovoľne vzdali svojej moci. Ale takto to predsa nefunguje. Predajom svojej duše diablovi, vás teraz tento diabol ovláda.
Nasledujúci obrázok ilustruje keynesiánsky model finančnej patológie. Keď už súkromný dlh nerástol – ľudia si už jednoducho nemôžu viac požičať , keďže ich príjem sa nezvyšuje a ich dlh dosiahol maximum – nastúpi Fed a nahradí súkromný sektor.
A celkový dlh tak môže rásť. Americká centrálna banka sa hrá na slepú babu: predstierajme, že ak úrokové sadzby budú blízko nuly, budeme si stále schopní požičiavať viac. Čo tam po nejakých biliónoch, keď každomesačné úrokové splátky sú takmer nulové!
Avšak podstrkávanie peňazí bankám nemá žiaden iný efekt ako podnecovanie k väčším špekuláciám na akciových trhoch, komoditách a pod. Toto je základ súčasných „boomov“ na všetkých kapitálových trhoch v globálnej ekonomike: nalejte bilióny dolárov lacných peňazí do vreciek finančných hráčov a hádajte čo sa stane? Tieto „horúce“ peniaze sa začnú pozerať po „tučných“ ziskoch.
Keynesiáni, ale aj iní ekonómovia nemajú tušenie, čo znamená postaviť sa zoči-voči realite post-konzumnej dlhovej ekonomike a spoločnosti. Ich riešenie spočíva iba v jednom: pumpovať stále viac kokaínu do závislého človeka, t.j. súčasnej ekonomiky, čo aj robili počas posledných 40 rokov, nič viac. Avšak teraz narazili hlavou na múr. Dúfajú, že ešte absorbujeme nejaký ten dlh, ale my sme už opuchnutí od dlhu a stávame sa letargickými; spotrebovali sme už toľko dlhovej drogy, že sa nachádzame blízko smrti. Jednoducho, konzumná spoločnosť založená na dlhu, je odsúdená zažiť explóziu podobnú supernove.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |