Grécka zmluva s diablom
- Uverejnené: piatok, 01. júl 2011, 11:15
Po tom, ako sa grécky parlament postavil k svojej záchrane priamo a schválil austerity plán úsporných balíčkov v objeme 78 mld. eur (28 mld. eur fiškálne úspor a 50 mld. eur príjmy z privatizácie vládnych aktív), je na rade eurozóna. Nie je to ani tak otázka poskytnutia ďalšej tranže v objeme 12 mld. eur z minuloročného úveru, ba dokonca ani nový finančný balíček pre Grécko. Ten problém sa volá grécky dlh vo výške 340 mld. eur. Tu si opätovne pomôžeme našim často používaným citátom „iba blázon by sa domnieval, že Gréci dokážu splatiť svoj dlh v dohodnutom objeme a čase“. Poslednú dobu sme tak boli svedkami množstva názorov na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu a práve aktuálne do popredia razantne vystupuje francúzska iniciatíva rolloveru gréckeho dlhového „balvana“. Princíp je založený na tom, že súkromní veritelia sú ochotní pristúpiť na dobrovoľný rollover svojho dlhu (predlží sa splatnosť dlhu a zmenia sa i ostatné podmienky dlhu).
V žiadnom prípade však nejde o charitatívny večierok finančných inštitúcii voči Grécku, ale o dokonalý obchod ako z krvácajúceho Grécka „vytrhnúť srdce“. Na konci sa budú tešiť opäť finančné inštitúcie, ktoré s minimálnym rizikom (hodia ho na daňových poplatníkov) dosiahnu maximálne výnosy.
Poďme si teda predstaviť francúzsku pomocnú ruku gréckemu dlhu, ktorá však s charitou nemá nič spoločné. Základné princípy rolloveru gréckeho dlhu sú založené na troch postulátoch:
- Trojka (MMF/EU/ECB) poskytne viac peňažných prostriedkov pre podporu Grécka bez toho, aby si vynucovala dodatočné úsporné škrty;
- zároveň Trojka zabezpečí dlhodobé financovanie Grécka, než by inak plánovala vzhľadom na doterajší stav financií Grécka, čo zabezpečí priateľský postoj súkromných bánk ku gréckym verejným záväzkom;
- platby z gréckych dlhopisov sa zvýšia a budú priamo naviazané na vývoj gréckeho HDP. Pričom by sa mohli pohybovať až na 2,5-násobne vyššej úrovni ako sú aktuálne naplánované podľa vývoja výnosov na dlhodobých gréckych dlhopisoch;
Tieto postuláty jasne dokumentujú, že Trojka stratí svoje postavenie a kontrolu nad mechanizmom záchrany Grécka, pričom bude znášať výraznejšie riziko. Grécka vláda tak bude musieť v nasledujúcich troch rokoch platiť vyšší kupón ako ponúka aktuálny špeciálny mechanizmus financovania (napr. EFSF) pri svojich dlhodobých záväzkoch (aktuálne je to na úrovni 3,5 % p.a.). Banky na základe toho dostanú okamžite zníženie rizika cez kombináciu inkasa 20% zo svojich krátkodobých gréckych záväzkov a plného zabezpečenia prostredníctvom nového špeciálneho mechanizmu zabezpečenia. Banky si zároveň do zmluvy uviedli udržanie pozitívnych úrokových sadzieb, napriek hrozbe poklesu úrovne kupónu na gréckych dlhopisov v budúcnosti.
Niet sa preto, prečo čudovať, že sledujeme výrazné snahy bánk zúčastňovať sa na tomto pláne (po francúzskych a belgických sa pozitívne vyjadrili i nemecké banky). Všetko totiž vyzerá, že sú veľkorysé a dokážu Grékom odpúšťať. Ale v realite si naďalej zachovávajú svoju krutú, sebeckú povahu finančných úžerníkov. Pretože krátkodobé riziko presunú na Trojku a dlhodobé spätne na samotné Grécko, pričom na tom ešte i veľkoryso zarobia.
Na podrobnejších detailoch tohto opätovne geniálneho „finančného podvodu“ pre banky, ktorí zaplatia daňoví poplatníci, sa stále pracuje, ale niektoré úseky sú už v obrysoch. Plán ráta s rolloverom gréckeho dlhu v splatnosti rokov 2011-2014. Do roku 2015 maturuje 108 mld. eur gréckeho dlhu, pričom už budúci rok je to takmer 38 mld. eur, ktoré by musela zaplatiť Trojka, pretože Gréci sú stále mimo finančného trhu. Do roku 2015 je nereálne rátať s účasťou Grécka na finančných trhoch a získavanie finančných zdrojov klasickým spôsobom, teda emisiou dlhopisov. Zároveň sa očakáva, že účastníci tohto rolloveru si nechajú časť gréckeho dlhu v pôvodnej štruktúre (približne 30%).
Predpokladajme teda, že celý objem gréckych dlhopisov splatných pred rokom 2015 bude predmetom rolloveru a pristúpia k tomu všetky finančné inštitúcie. Pričom z celkového objemu 108 mld. eur, ktoré budú obsahom rolloveru približne 30% (32 mld. eur) ostane v pôvodnej štruktúre, napr. 25 mld. eur so splatnosťou 1-rok, 7 mld. eur so splatnosťou 2-roky, zvyšok gréckeho dlhu 76 mld. sa preroluje na inú splatnosť po roku 2015. Trojka by tak mala zaplatiť budúci rok účastníkom rolloveru iba 25 mld. eur namiesto aktuálne hroziacich 38 mld. eur.
Grécko zároveň dostane len 71% (kvôli princípu rolovania splatnosti) z celkového objemu, ktorý sa bude rolovať, čo podľa aktuálneho scenára znamená 54 mld. eur (71% z 76 mld eur). Grécko teda pri rolloveri svojho dlhu by malo byť schopné uniesť svoje platby (toto je dôvod rolloveru), čo by malo tlmiť lavínu ďalšieho znižovania ratingu a navršovania nákladov na poistenie gréckeho dlhu (CDS). Účastníci rolloveru potom vložia 76 mld. eur gréckeho dlhu do špeciálneho mechanizmu financovania (SPV). Časť z tohto by mal potom tento špeciálny mechanizmus použiť na nákup vysoko bezpečných aktív (29% vo výške 22 mld. eur), ktoré by mali byť akousi garanciou na zabezpečenie princípu fungovania rolloveru. Zvyšok sa poskytne vo forme úveru Grécku na 30-rokov. Keďže sa nedá reálne predpokladať, že Gréci budú mať zvyšných 22 mld. eur, bude musieť byť tento rozdiel vykrytý pôžičkou od Trojky. Rollover bez ohľadu na to, aká bude zostávajúca časť splatnosti gréckeho dlhu, bude znamenať okamžité navýšenie deficitu Grécka o približne 22 mld. eur.
Z toho vyplýva, že aby mohol rollover efektívne fungovať, Trojka potrebuje okamžite poskytnúť Grécku finančnú injekciu minimálne 22 mld. eur. Táto suma je potrebná na to, aby sa mohlo pokračovať v úsporných opatreniach v Grécku. Takže ak si to postupne sčítame Trojka musí poskytnúť Grékom 25 mld. eur na splátku pôvodného dlhu v najbližších 12-tich mesiacoch (to je 30% v pôvodnom zložení gréckeho dlhu) a ďalších 22 mld. eur (krytie deficitu), čo je suma 47 mld. eur, čo je výrazne presahuje aktuálny stav 38 mld. eur. Ale práve prenos krátkodobého rizika na Trojku a platby vopred sú kľúčovou zárukou pre banky, aby pristúpili k rolloveru gréckemu dlhu.
Aj keď sa môže javiť, že účastníci rolloveru preberú na seba výrazné riziko z predlženia splatnosti gréckeho dlhu na 30-rokov, v skutočnosti im krátkodobé riziko výrazne klesne, čo je pre investorov kľúčové. Ak by napríklad Grécko defaultlo pred zavedením rolloveru, tak by sa jeho dlh predával za zostatkovú cenu. Ak by bol haircut 60% tak zostatková cena dlhu by bola 40% a veritelia by stratili 65 mld. eur. Ak by však Grécko defaultlo deň po podpise rolloveru gréckeho dlhu, tak celkové straty veriteľov by boli iba 52 mld. eur, pretože by ich vyplatila Trojka. Každé euro požičané Trojkou po podpise rolloveru bude poskytnuté účastníkom tohto geniálneho obchodu, dokonca tých peňazí bude ešte viac. Ak Trojka podľa našich predikcií zaplatí ihneď na začiatku 22 mld. eur je nepravdepodobné, aby potom výrazne uškrtila kohútik. Banky teda pristúpia na hru a budú ukazovať ako vyšli v ústrety Grécku a nútiť Trojku, aby splnila svoje záväzky, pretože od podpisu rolloveru sú opäť na koni.
Ak sa scenár preklopí do ďalšieho roka, účastníci budú držať iba 7 mld. eur gréckeho dlhu a 76 mld. eur v špeciálnom mechanizme financovania, pričom bez rolloveru by držali v rukách v druhom roku 70 mld. eur rizikového gréckeho dlhu. Čo by pri prípadnom našom scenári defaultu so 60% haircutom znamenalo stratu už spomínaných 52 mld. eur. Takže, ak by bol rollover funkčný po prvom roku, banky by čelili strate iba 4,5 md. eur z nesplateného dlhu, ktorý držia priamo. Ak teoreticky by účastníci pri defaulte Grécka mali získať iba 40% hodnoty svojich záväzkov, ale vzhľadom k tomu, že svoje záväzky prerozdelili do špeciálneho mechanizmu financovania, tak v prípade defaultu budú žiadať nominálnu hodnotu svojich pohľadávok. Potom by zostatok predstavoval 30 mld. eur a strata 24 mld. eur, čo celkovo robí stratu 28,5 mld. eur (24 + 4,5 mld.). Takže po roku by si banky v prípade defaultu cez rollover znížili stratu na 28,5 mld. eur oproti 52 mld. eur bez rolloveru gréckeho dlhu.
Je síce pravda, že v roku 2014 budú mať účastníci rolloveru väčšiu expozíciu voči Grécku ako keby nepristúpili k rolloveru. Ale pri súčasnom riziku gréckeho dlhu je prenos krátkodobého rizika na Trojku kľúčom pre budúcu stabilitu, pričom i platby zo špeciálneho mechanizmu financovania budú výrazne znižovať ich zostávajúcu expozíciu.
Poďme sa teraz bližšie pozrieť na platby úrokov v mechanizme špeciálneho financovania. Podľa informácii ba malo ísť o 5,5% p.a. výnos po dobu 30-rokov na zdroje v mechanizme. Náklad 5,5% je naozaj pre Grékov veľmi pozitívny, ale zdanie mnohokrát klame a je ťažko predstaviteľné, že by chcel niekto tak výrazne Grékom pomáhať. Ako sme už spomenuli mechanizmus bude mať zdroje vo výške 76 mld. eur, z toho 22 mld. eur pôjde na nákup inštrumentov s nulovým kupónom aby sa zabezpečili princípy rolloveru maturity. V praxi by tieto aktíva nemali generovať príjmy. Takže celkový 5,5% p.a. kupón musí byť krytý Grékmi na celý objem, hoci obdržia iba 54 mld. eur, čo navršuje reálny náklad pri 54 mld. euro úvere na 7,7 % p.a. I výška nákladu 7,7% p.a. vyzerá pre Grékov celkom uspokojivo. Je tam však háčik v podobe kupónu 2,5 % p.a. podľa vývoja gréckeho HDP , čo je však iba na grécku časť úveru (54 mld. eur) na celkovú časť mechanizmu (76 mld. eur) je to 3,5% p.a. Takže celkový potenciálny náklad Grécka pri rolloveri dlhu je na úrovni 11,2% p.a., čo už ako bratská pomoc nevyzerá (skôr ako úžera na 30-rokov).
Možno budú banky hovoriť, že výnos 7,7% - 11,2 % p.a. vyzerá celkom atraktívne voči aktuálnym výnosom na 2,3-ročných gréckych dlhopisoch (takmer 27 % p.a.). Na druhej strane grécke 30-ročné dlhopisy majú aktuálny výnos 11,4% p.a., čo v porovnaní s potenciálnym výnosom 11,2% p.a. pri rolloveri gréckeho dlhu až taká výhra určite nie je. Pre porovnanie, priemerný kupón na gréckom dlhu maturujúcom do roku 2015 je na úrovni 4,57% p.a.
Čo k tomu dodať? Opäť jeden geniálny bankový podvod na európskych daňových poplatníkoch a Grékoch. Vedia vôbec Gréci za čo hlasovali a akú zmluvu s diablom majú podpísať?
Graf vývoja gréckych dlhopisov
Zdroj: http://www.zerohedge.com/article/guest-post-greek-debt-rollover-who-getting-rolled-over?utm_source=feedburner&utm_medium=feed&utm_campaign=Feed%3A+zerohedge%2Ffeed+%28zero+hedge+-+on+a+long+enough+timeline%2C+the+survival+rate+for+everyone+drops+to+zero%29
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
ETF (exchange-traded fund) by sme voľne mohli preložiť ako "na burze obchodovaný fond". Ide teda o fondy podobné podielovým, ktoré sú kótovane...
Forexový trh je decentralizovaným trhom, to znamená že obchodné transakcie sa neuskutočňujú na nejakej burze, ale priamo medzi jednotlivými...
Kedysi bolo bežné obchodovať forex iba so skutočnými peniazmi. Ak ste chceli nakúpiť americké doláre a predať britské libry o objeme 100.000...