Banky zabili kapitalizmus
- Uverejnené: štvrtok, 30. jún 2011, 18:35
Mnoho ľudí tvrdí, že súčasná kríza je následkom zlyhania kapitalizmu. Jednoducho v prvom rade zlyhala konkurencia medzi bankami, ktoré boli nútené viac a viac riskovať, až nakoniec vytvorili situáciu, kedy ich musia zachraňovať štáty. To si vyžaduje ďalšiu reguláciu a kontrolu štátu. Kapitalizmus zlyhal.
Napadlo však niekoho, že finančný sektor je už dlhodobo najviac regulovaný sektor v ekonomike (až na pár štátnych monopolov)? V prvom rade tak zlyhala regulácia, v druhom rade zlyhala celá koncepcia finančného trhu tak ako ju poznáme, čo je opäť dielom štátu. To je však iba začiatok...
Banky a kríza
Jozef Ackerman, šéf najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank (DB), ktorej aktíva dosahujú veľkosť 84% nemeckého HDP, povedal, že riešenie pre Grécko musí byť také, aby nespôsobilo kolaps celého finančného systému. Ďalej potvrdil, finančný priemysel je pripravený na obete, pretože grécky default by mal dramatickejšie následky ako kríza investičnej banky Lehman Brothers. Avšak pýtam sa, aké obete?
V prvom kvartáli roku 2011 dosiahla DB zisk na úrovni €3,5 miliardy zo svojho hlavného biznisu. Za celý rok sa očakáva zisk na úrovni €10 miliárd, čo je najlepší historický výsledok. Opäť tak vyvstáva otázka: aké obete? Zdá sa, že banky používajú obavy z paniky na finančných trhoch ako najlepšiu zásterku na to, aby udržali status quo – zisky sú ich, za straty platia daňoví poplatníci.
Koľko je 20 miliárd?
Predstavte si, že sa ráno zobudíte a zistíte, že ste šťastnými vlastníkmi $20 miliárd. Stali by ste sa tak 25. najbohatším človekom na svete. Čo si za ne môžete kúpiť? Zhruba 340 z 500 najväčších firiem v USA. Rovnako môžete každému človeku na planéte darovať $3. Tieto peniaze by ste však mohli použiť aj na záchranu sveta – stačí predsa darovať Grécku $20 miliárd. Práve to je suma, ktorá krajina potrebuje na to, aby prežila najbližšie tri mesiace.
Vlády pomáhajú Grécku pretože sa boja o následky, ktoré by bankrot mohol mať. Každá zmienka o reštrukturalizácií dlhu spôsobuje takmer paniku v očiach politikov. Avšak pozrime sa na veľkosť systému: HDP USA, Eurozóny, Japonska a Číny má veľkosť $40 biliónov. Myslíme si, že $20 miliárd spasí svet? Buď sú následky gréckeho bankrotu výrazne nadnesené, alebo peniaze hodené na Grécko sú len špičkou ľadovca, ktorý je potrebný na záchranu systému.
Ak je naša ekonomika skutočne tak krehká, potom existujú ďalšie veľmi slabé miesta, ktoré budú potrebovať oveľa viac peňazí. Presne to tvrdí zdesený politický dav – zastavme grécku nákazu. Zastavenie gréckej nákazy? Nie sú už úroky na dlhopisoch Írska a Portugalska príliš vysoké na to, aby sme hovorili o pokračovaní nákazy? Bohužiaľ, záchrana Grécka nepomôže ani Írsku a ani Portugalsku.
Skutočnou nákazou sú banky. Práve tie napožičiavali ohrozeným krajinám a kolaps jednej krajiny by znamenal pre ne spustenie reťazovej reakcie. Ak sa chceme dostať zo špirály neustálych záchran štátov, je potrebné, aby banky zvýšili svoj kapitál a niesli nutné straty. Avšak to prichádza do úvahy až od roku 2015. Prečo to nespraviť teraz? Pretože dodatočný kapitál bánk by znížil ich ziskovosť. Vyvstáva tak ďalšia otázka: riadia politici banky, alebo banky riadia politikov?
Finančná reforma je odsúdená na zlyhanie
Jedným z mála politikov, ktorí situácií rozumejú, je šéf kansaského Fedu, Thomas Hoenig. Ten sa počas týždňa vyjadril k navrhovanej reforme finančného systému: „Dozor existoval, avšak bol používaný iba mierne, kvôli politickým tlakom a neporozumení slobodnému trhu“.
Regulátorom chýba vôľa na rozdrobenie firiem, ktoré sa považujú za systematicky dôležité finančné inštitúcie (SIFI). Hoenig tvrdí: „Jedna z ťažkostí pri dohliadaní SIFI je, že sú tak obrovsky komplexné, že im nerozumejú ani ich riaditelia, nerozumie im ich manažment a s tým nedokáže dozor správne nakladať“.
Medzinárodní regulátori sa zhodli na tom, že SIFI budú musieť udržiavať o 2,5% kapitálu viac ako ostatné banky. Bankári ale argumentovali, že vyššie kapitálové požiadavky znížia pôžičky a spomalia tak ekonomický rast. Avšak to je iba propaganda, tvrdí Hoenig, keďže výskum túto hypotézu nepodporuje. Celý problém je v tom, že vyšší kapitál zníži ich zisky. SIFI musia byť rozobraté a zmenšené, pokračuje Hoenig a uzatvára takto:
„Myslím, že problém so SIFI je ten, že sú fundamentálne nekonzistentné s kapitalizmom. Sú vnútorne destabilizujúci prvkom globálnych trhov a znižujú ekonomický rast. Pokiaľ bude koncept SIFI existovať, a pokiaľ budú inštitúcie tak mocné a považované za dôležité majúce špeciálne privilégia a pravidlá, budúcnosť kapitalizmu je v nebezpečenstve a naša trhová ekonomika je v ohrození života“.
Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj:
• http://www.zerohedge.com/article/rating-agencies-have-now-been-silenced-balance-sheet-mlec-style-debt-rollover-plan-will-not-
• http://www.zerohedge.com/article/guest-post-what-could-you-do-20-billion
• http://www.zerohedge.com/article/financial-reform-destined-fail-hoenig
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
ETF (exchange-traded fund) by sme voľne mohli preložiť ako "na burze obchodovaný fond". Ide teda o fondy podobné podielovým, ktoré sú kótovane...
Forexový trh je decentralizovaným trhom, to znamená že obchodné transakcie sa neuskutočňujú na nejakej burze, ale priamo medzi jednotlivými...
Kedysi bolo bežné obchodovať forex iba so skutočnými peniazmi. Ak ste chceli nakúpiť americké doláre a predať britské libry o objeme 100.000...