Posledné dni na finančných trhoch sa opäť niesli v duchu paniky. V povedomí investorov sa začal upevňovať pocit, že s Gréckom to vyzerá omnoho horšie, ako sa ešte pred týždňom zdalo. Možný rozpad vlády, rezignácia premiéra a pokračujúci generálny štrajk naznačujú, že na domácej politickej scéne to vrie. Európa bezmocne čaká, čo z toho vznikne. Táto neistota prispieva k prudkému výpredaju eura, ktoré môže oslabiť o desiatky percent..
Grécko toho dalo svetu veľa. Až doteraz bol tým najvýznamnejším konceptom pojem „demokracia“, na ktorý však už samotní Gréci pozerali s dešpektom -jednoducho, vláda väčšiny musí mať svoje obmedzenia. Európska únia si ale okrem pojmu demokracia veľmi dobre osvojila aj koncept „Deus ex Machina“ pochádzajúci z gréckeho divadla. V prípade, že divadelná hra dospela k nevyriešiteľnej zápletke, zrazu sa na javisku objavil boh (spustený strojom), ktorý zápletku okamžite rozriešil. To je aj dôvodom vzniku výrazu „boh zo stroja“.
Európska únia už rok čaká, že takýto boh sa spustí aj na finančnú scénu a Grécko zachráni. Zatiaľ však nedorazil. A ani sa nezdá, že sa čoskoro objaví – čo je jedným z dôvodov, prečo Európska únia a hlavne Nemecko vyčkávajú. Nemci sú si veľmi dobre vedomí toho, že dať peniaze Grécku je podobné, ako ich vyhadzovať von oknom.
Európski politici však nestrácajú vieru v príchod záchrany. Ale nezdá sa, že by pre to niečo robili. Principiálne sú ochotní dohodnúť sa – dokonca vedia, že sa musia dohodnúť. A ak príde k najhoršiemu, tak sa aj dohodnú; cena je príliš vysoká. Avšak v skutočnosti nerobia nič – nerokujú o fiškálnej únií, rekapitalizácií bánk, vytvorení zlej banky, reštrukturalizácií dlhu alebo čomkoľvek zmysluplnom. A práve tu sa ukazuje ďalšia odvrátená strana Európskej únie – neschopnosť dohodnúť sa na reálnych riešeniach. Do kedy však bude trvať táto zákopová vojna?
Gréci položia Grécko sami
Kopanie plechovky pred sebou nie je stratégiou riešenia problému. Pravdepodobnosť krachu Grécka narastá každý deň a dosahuje už hodnotu 70%. No božie mlyny melú neúprosne a buď s riešením prídu politici, alebo to spravia bežní ľudia. Možno tak, ako sme to videli pri páde socializmu alebo argentínskej rebélií. Problémom spontánneho riešenia je však chaos, ktorý môže celý proces sprevádzať.
Nikto nevieme, čo nám prinesie budúcnosť, no rozhodne nemôžeme vyvrátiť ani scenár prirodzeného kolapsu. Je mnoho možností ako by mohol vyzerať - predstavme si jeden z nich. Bežného Gréka sužujú existenčné problémy. Priložený graf ukazuje index mizérie v krajine, čo je súčet inflácie a nezamestnanosti. Tá dosahuje historické rekordy a ukazuje tak, že životná úroveň sa nachádza v troskách. Toto je realita bežného Gréka.
Mnoho Grékov vie alebo tuší, že z tejto situácie im vláda nepomôže. Vedia, že môže prísť štátny bankrot. Už dlhodobo si tak vyberajú peniaze z domácich bánk. Tie sa nachádzajú na hrane prežitia. Pokračujúce protesty naďalej ochromujú ekonomiku a grécke banky sa dostávajú do stále väčších problémov. Možno je len otázkou času, kedy príde skutočný „run“ na banky.
Insolventnosť gréckych bánk môže znamenať ich zatvorenie a vyhlásenie bankových prázdnin. Až toto by bolo momentom, ktorý by spôsobil skutočnú paniku a rebéliu v uliciach. Pri tom, ako slabý premiér sa Papandreu javí, nemusí trvať dlho a k moci sa dostane vojenská junta, jav pre Grécko častý – no pre Európu neprijateľný.
Súčasný pokračujúci výpredaj írskych, portugalských alebo španielskych dlhopisov naznačuje, že nedôvera by rýchlo prerástla aj tam. Run na banky by sa mohol rozšíriť aj do ostatných krajín PIIGS, ich dlhopisy by okamžite stratili na cene a európske domino by zažilo svoj dramatický pád. Koniec spoločného európska sna by bol v takomto prípade veľmi rýchly. Politici by sa nestihli ani nadýchnuť a nieto ešte tento sen zachrániť...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |