Čínsky vzostup a pád
- Uverejnené: utorok, 14. jún 2011, 14:40
V roku 1994 sa guru manažmentu, Peter Drucker, vyjadril, že aj napriek svojej atraktívnosti, čínsky trh má viac systémových rizík ako jeho náprotivky a Čína nakoniec zažije obdobie veľmi prudkej inflácie. Ďalej dodal, že bublina bude väčšia a bude mať ďaleko väčšie následky ako tá japonská zo začiatku 90. rokov.
V tom čase znelo takéto proroctvo senzačne. Čínsky zázrak začínal naberať na sile, zatiaľ čo ten japonský sa dostával z krajiny zázrakov späť do reality. Avšak momentálne sa ukazuje, že táto predpoveď sa začína napĺňať. Nálepka „Made in China“ podporovala ekonomický blahobyt mnohých krajín, ale nie samotnej Číny. Dnes je v Číne bežné, že radoví obyvatelia najväčšej krajiny sveta chodia vo veľkom nakupovať do Hongkongu, pretože ich náklady na život sú obrovské. „Kúpte si sójovú omáčku v Hongkongu“ – podobné slogany by sme dnes mohli vidieť v mnohých častiach Číny. Čínske HDP na obyvateľa je stále 10-krát menšie v porovnaní s Hongkongom, ale cenové úrovne sú v mnohých oblastiach vyššie. Hlavné obavy pramenia z vysokej inflácie a obrovského prílivu špekulačného kapitálu. Priemerný čínsky spotrebiteľ má ešte stále relatívne nízky disponibilný príjem, s ktorým má iba málo priestoru na manévrovanie pri tak vysokej inflácii. Ak sa pozrieme do histórie Číny uvidíme, že neznesiteľne vysoké náklady na živobytie boli vždy rozbuškou pre vážne sociálne nepokoje. Toho sa vláda obáva najviac.
Niekoľko rokov, s cieľom dosiahnuť rýchly ekonomický rast, Čína verne aplikovala uvoľnenú fiškálnu, menovú a úverovú politiku. Táto najväčšia továreň na svete sa až príliš spoliehala na export a investície, ktoré mali vytvoriť vyšší HDP a viac pracovných miest. Podľa agentúry Xinhua News, počas minulých 10 rokov sa čínska menová báza (M2) zvýšila o 450% a v septembri 2010 predstavovala 2,6-násobok HDP. V krajinách emerging markets činí M2 zvyčajne 1–1,5-násobok HDP a hodnota 2,6 je neobyčajne vysoká podľa hocakých štandardov. Čína má taktiež zvyk používať gigantické fiškálne výdavky a investície, aby opätovne naštartovala rast, keď ekonomika klesá – dôkazom je vládny balíček stimulov z roku 2008 vo výške 4 bilióny juanov. Aby mohol byť vo svete zmietanom ekonomickou krízou čínsky rast garantovaný, vláda využíva prostriedky, ktorými podnecuje bankový systém vydávať obrovské množstvo úverov. A darí sa jej to. V roku 2009 poskytli čínske banky úvery v sume 10 biliónov juanov a v roku 2010 to bolo 8 biliónov juanov.
Ďalší dôvod pre vznik nekontrolovanej inflácie je ten, že čínska politika rýchleho rastu neprikladá príliš veľký dôraz na kvalitu takéhoto rastu, čo následne vytvára prebytok výrobných kapacít a takisto prebytok likvidity. Následkom toho sa zmenší návratnosť investícií vo výrobnej sfére a zdroje budú smerovať k špekulačným aktivitám, kde bude potenciál dosiahnutia zisku väčší. Vyzbrojení takouto výhovorkou, čínske výrobné giganty ako napríklad Haier, COFCO alebo Suning sa vo veľkej miere zúčastňujú špekulačných hier na trhu s nehnuteľnosťami. Čínska akadémia sociálnych vied vydala v decembri roku 2010 správu, v ktorej uvádza, že hrubá zisková marža dosahovala na trhu s nehnuteľnosťami v roku 2009 až 55,72%, čo výrazne prekonáva zisk vo výrobnej a maloobchodnej oblasti. A tieto sektory budú trpieť ešte viac, keďže inflácia spôsobená vyššími nákladmi bude aj naďalej zmenšovať ich, už aj tak nízke ziskové marže. Súčasné zvyšovanie základnej úrokovej sadzby a viaceré opatrenia určené na sprísnenie menovej politiky prichádzajú príliš neskoro a sú značne nedostatočné. Aj napriek tomu, že vláda obmedzuje poskytovanie dodatočných úverov, špekulanti sú stále schopní získať finančné prostriedky cez zahraničné kanály, tieňové banky a rôzne alternatívne zdroje.
Keď je reč o špekulatívnom kapitáli, nemôžeme z tejto debaty vynechať investičné a hedžové fondy. Aby sme porozumeli medzinárodnému pohybu špekulatívnych zdrojov, musíme ich pozorne sledovať. Nedávno sa George Soros opäť vyjadril v prospech investovania v Číne, na rozdiel od USA. Táto investičná legenda tvrdí, že Čína disponuje oveľa väčšou mocou ako USA. Čína má podľa neho nielen dynamickejšiu ekonomiku, ale aj lepšie fungujúcu vládu ako USA. Ako prišiel George Soros, svetovo známy odporca komunistického režimu k takémuto záveru? Ak dešifrujeme jeho výroky zahrňujúce chválou Čínsku ľudovú republiku, mohli by sme povedať, že si je istý nárastom čínskej inflačnej a ekonomickej bubliny do takých rozmerov, že čínska vláda vyčerpá všetky možné prostriedky na jej zmiernenie a Peking bude nútený použiť jadrovú zbraň, ktorej sa tak obáva: drastickú revalváciu remnimbi. Pri očakávaní takéhoto scenára by Soros mohol z uvedenej situácie profitovať. Urobí čínska vláda to, čo spomínaný investor očakáva? Čas ukáže, avšak za zmienku stojí fakt, že Soros si po veľmi dlhej dobe opäť zriadil jednu z pobočiek svojho fondu v Hongkongu a ostatní inštitucionálni investori ho nasledovali. Žraloci zrejme zacítili pach krvi.
Čínska taktika v oblasti financií a ekonomiky bola dlhý čas „pôžitkárska“. Peking síce môže vzdorovať dlhodobému trendu dodatočnou fiškálnou a menovou stimuláciou, ale deň zúčtovania sa vždy dostaví. V apríli 2010 bolo všetkým čínskym štátnym podnikom nariadené, aby opustili kapitálový trh Číny. To iba dokazuje angažovanosť vlády a jej prislúchajúcim podnikom na ekonomickej bubline prejavujúcej sa nárastom azda všetkých druhov aktív. Keďže čínsky štát riadi zároveň politiku a aj trhy, nemali by sme očakávať ľahké pristátie čínskej ekonomiky. Ak Čína prehrá súčasný boj s vysokou infláciou, úder ekonomickej krízy bude zdrvujúci.
Výzvy, ktorým práve Peking čelí sú skutočne veľmi vážne a zdá sa, že doterajšie opatrenia nie sú dostatočne účinné, aby sa s nimi vyrovnali. Avšak niektoré výzvy sú ešte zložitejšie ako tie, ktoré sme doposiaľ uviedli.
Po tak dlhom a rýchlom raste, bubliny neovplyvňujú iba čisto ekonomickú sféru, ale aj postoj korporátnych lídrov a priemerných obyvateľov. Nedávno čelil zaujímavej otázke Liu Chuanzhi, predseda predstavenstva spoločnosti Lenovo, ikona čínskeho priemyslu. Otázka znela, prečo zisky Lenova v roku 2009 pochádzali zo 60% z investičnej činnosti a iba zo 40% z výroby. Jeho odpoveď bola veľmi jednoduchá: „Ak príde tajfún, aj ošípané vedia lietať. Každý zo súčasného vývoja profituje, tak prečo by sme my mali byť výnimkou?“ Tajfúnom sa v tomto prípade myslí šialenstvo na čínskom kapitálovom trhu a jednoduchý spôsob ako zarobiť peniaze.
Z tejto situácie prirodzene nemôžeme obviňovať výlučne hedžové fondy a QE2. Čínska ekonomika už dlhšiu dobu stojí na kraji útesu. To, čo robia špekulanti je posun Číny stále bližšie a bližšie k okraju, na čom slušne zarábajú. Zatiaľ čo USA si užívajú luxus, ktorý im poskytuje dolár so štatútom rezervnej meny a diplomatické spojenectvo s mnohými obchodnými partnermi, ktorí im umožňujú exportovať prebytočnú likviditu a infláciu, Čína ničím takýmto nedisponuje. Na svoje doláre by sa mala pozerať so strachom a obavami. Čína sa teraz potrebuje adaptovať na nové podmienky a podstúpiť rýchlu zmenu, inak bude súčasné obdobie najlepšou príležitosťou predať nakrátko takmer všetko, čo určitým spôsobom súvisí s čínskou ekonomikou.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Neoslovili Vás základné stratégie? Pre pokročilejších investorov prinášame sériu ďalších stratégií. Predstavíme Vám rebrikovú stratégiu,...
Keď sa investor rozhodne vstúpiť do sveta akcií, prvým krokom je výber obchodníka, ktorý mu sprostredkuje prístup na burzy, na ktorých chce...
Dlhopisy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Medzi najznámejšie patrí delenie podľa doby splatnosti a podľa emitenta. V článku spoznáte štátne,...