Prečo centrálne banky zlyhajú
- Uverejnené: piatok, 20. máj 2011, 14:30
Monetárna politika je základným stavebným kameňom ovplyvňovania ekonomického prostredia politikmi. Či už sa jedná o úpravu krátkodobých úrokových sadzieb alebo kvantitatívne uvoľňovanie, sú to kroky, ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodovanie sa ekonomických subjektov. Veľkosť súčasných problémov a dekády skúseností s riešením kríz centrálnymi bankami ukazujú, že ich politika zlyhala na celej čiare. Ukážme si prečo to tak je a aké dôsledky to bude pre nás bude mať.
Centrálna banka a jej opodstatnenie
V decembri roku 1913 na neslávnom zasadnutí amerického kongresu bol schválený zákon, na základe ktorého vznikol Federálny rezervný systém (Fed). Dôvodom vzniku centrálnej banky USA mala byť nutnosť zriadiť centrálnu inštitúciu, ktorá bude kontrolovať množstvo peňazí v obehu a tak zabezpečovať, aby nevznikali bankové paniky a následné recesie, ako napríklad tá v roku 1907. Ak si však porovnáme ekonomickú stabilitu spred tohto obdobia a po ňom, tak zistíme prekvapujúcu vec – ekonomický a finančný systém bez centrálnej banky bol stabilnejší.
Tento fakt v podstate priznal aj bývalý guvernér Fedu Greenspan, keď povedal, že obdobie konca 19. storočia a začiatok 20. storočia poskytlo nebývalú stabilitu a ekonomický pokrok. Na základe chybnej politiky Fedu sme zažili zatiaľ najväčšiu depresiu v dejinách, Veľkú hospodársku krízu, a momentálne nie sme od jej prekonania ďaleko, a to aj napriek tomu, že máme „skúsené a erudované“ centrálne banky.
Podnikateľský cyklus a jeho zmysel
Recesie a ekonomické krízy majú svoj hlboký zmysel. Keď ekonomika rastie, tak rastie dopyt a rastie dlh. Ten podporuje ďalší dopyt a to až do takej miery, že vzniká nedostatok surovín a zamestnancov a objaví sa inflácia. Inflácia je znamením, že ekonomika sa prehrieva a vtedy začne centrálna banka zvyšovať úrokové sadzby, aby tento rast zastavila. Medzitým však v tomto boome výrazne narástol hrubý domáci produkt a vytvorilo sa množstvo investícií – dobrých aj zlých. A práve tie zlé sú problém, pretože sa pri vyšších sadzbách nedokážu splácať a začína bankrot firiem, ktoré investovali zle a nadmerne. Tým sa odpíše časť dlhu, poklesnú ceny a ekonomika môže začať opäť rásť.
No problém začne vznikať, keď sa objavia prvé bankroty a reštrukturalizácie. So vznikom Fedu sa viaže postupná snaha zrušiť zlatý štandard, čo sa mu nakoniec podarilo v 30. rokoch. Odvtedy peniaze stratili krytie, čo pre mnohých nemusí nič znamenať, no dôsledok je závažný. Vtedy, keď boli peniaze kryté zlatom, krach spoločnosti znamenal v podstate presun kapitálu (zlata) od jedného subjektu k druhému. No systém postavený na nekrytých peniazoch znamená, že voči peniazom už nestojí zlato, ale bankové aktíva, čiže úvery. Likvidácia dlhu znamená likvidáciu aktív bánk, a keďže tieto aktíva sú kryté majetkom vkladateľov – depozitami, o svoje peniaze prichádzajú bežní ľudia. To spúšťa lavínu paník a deflácie dlhu a možnosť, že systém môže dramaticky skolabovať. Jednoducho v súčasnom systéme frakčného bankovníctva je nutné mať centrálnu banku, ktorá pokles zastaví.
Paniku centrálna banka ukončí tak, že dodá do systému neobmedzenú likviditu, čo sa deje aj v súčasnosti. Zároveň centrálna banka zníži úrokové sadzby, aby podporila ekonomický rast a vznik nových úverov. Avšak ak sa pozrieme do histórie tak zistíme, že s každou ďalšou krízou musí centrálna banka hodiť do ekonomiky viac a viac peňazí na to, aby jej pomohla. Kedysi stačilo znížiť sadzby na 3%. Teraz musí udržovať sadzby na nulovej úrovni po „predĺžené obdobie“ a okrem toho rozdávať peniaze pomocou kvantitatívneho uvoľňovania. Niečo asi nie je v poriadku...
Ako centrálna banka zabíja ekonomiku
Základná monetárna teória hovorí o tom, že pri kríze vzniká „produkčná medzera“, čiže vyrába sa menej ako sú voľné kapacity ekonomiky a preto je nutné ekonomiku „stimulovať“. Existuje tu však jeden vážny problém – potenciálne HDP, ktorý chce centrálna banka dosiahnuť, je nereálny. Jednoducho, počas bubliny sa investovalo oveľa viac ako bolo zdravé a mnoho z týchto investícií bolo chybných. Udržateľné HDP je oveľa nižšie, ako si myslí centrálna banka. Jej cieľ je ilúzia.
No centrálna banka stimuluje ekonomiku, aby sa dostala naspäť ku svojmu „potenciálnemu produktu“. Tým bráni prirodzenému vývoju ekonomiky. Potláča samoregulačný a korekčný mechanizmus trhu. Ekonomický rast vzniká tým, že podnikatelia inovujú, šetria a znižujú svoje náklady. A to najmä v čase recesie. Kríza je veľmi prospešná, pretože buď sa podnikateľ zlepší alebo bude po ňom. Musí byť efektívnejší a inovatívnejší. Avšak akonáhle centrálna banka zabráni recesií, tak zabráni rastu skutočného ekonomického potenciálu. Tým, že zníži úrokové sadzby a tlačí peniaze, ekonomické subjekty nemusia výrazne šetriť a inovovať. Potenciál pre ďalší rast sa odkladá. A práve zabíjanie podnikateľskej morálky spolu so súvisiacim rastom dlhu je dôvod, prečo ide celý systém z kopca.
Kde to skončí?
Princíp je jednoduchý – akonáhle sa bráni spontánnej korekcií trhu, nikdy sa s tým nedá prestať. Bude sa musieť regulovať a kontrolovať a stimulovať stále viac a viac. Zabudnime preto na akékoľvek exitové stratégie: cesta späť už neexistuje.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Dlhopisy sú často považované za nudnú investíciu. No nie vždy je to tak. Presvedčí vás o tom nasledovný článok. Predstavíme Vám základné...
Investori v tomto období s pretrvávajúcou nízkou návratnosťou investícií potrebujú starostlivo prehľadať finančné trhy, aby našli na...
Na trhu je veľké množstvo podielových fondov. Môžeme ich zaradiť do niekoľkých základných skupín. Vlastnosti týchto skupín sú kľúčové pri ...