Pozrime sa ešte v krátkosti na jednu oblasť, kde sa skrývajú ohromné investičné, resp. špekulačné príležitosti, a ktorá je podľa viacerých práve tou najväčšou bublinou tejto dekády. Jedná sa o odvetvie biotechnológií, konkrétne o výskum v oblasti kmeňových buniek a liečby prostredníctvom génov.
Pravdepodobne každý z vás pozná 3D televízory, najnovšie smartphony, ipody, ipady a podobné technologické "vychytávky". Avšak prakticky nikto, okrem ľudí v biotechnologickom biznise, ani len netuší, čo sa skrýva za vývojom v biotechnológiách za posledné roky. Dá sa to vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich je neschopnosť mainstreamových médií informovať o zložitých vedeckých postupoch v biotechnologickom výskume. Veľa biotechnologických príbehov je vo svojej podstate tak technicky náročných, že len máloktorý novinár má zázemie, aby rozumel štatistickému žargónu výskumníkov. Progres v IT neustále pokračuje. Počítače môžete fyzicky držať v ruke, s abstraktnými vecami to už také jednoduché nie je. Pokrok v biotechnológiách sa deje v malých laboratóriách a výsledky môžu byť pozorované iba na mikroskopickej, resp. sub-mikroskopickej úrovni. Aj napriek tomu, biotechnológie sú odvetvím, kde sa skrývajú budúce revolučné objavy, ktoré zrejme zmenia vnímanie sveta tak, ako sa to podarilo napríklad internetu.
Uveďme si niekoľko dôvodov, prečo by sa tak mohlo stať. Priemerná dĺžka ľudského života sa stabilne zvyšuje už stovky rokov, ale iba prednedávnom sa začala zvyšovať skutočne neuveriteľným tempom. Tento trend bude pokračovať, keď sa na trh začnú uvádzaťprodukty biotechnologického vývoja, súvisiace napríklad s RNA interferenciou, nanotechnologickými senzormi, nanotechnologickými viricídnymi látkami a technológiou kmeňových buniek. Existuje stále množstvo práce, aby sa tieto technológie uviedli na trh a dostali k verejnosti, ale spustenie ich využívania je možno bližšie ako si mnoho z nás myslí. Pripomeňte si vznik počítačového a softwarového priemyslu, keď sa tvrdilo,že osobné počítače sú drahé hračky, ktoré si nenájdu uplatnenie v bežnej domácnosti. Pamätáte si, keď rozprávali finanční guru o tom, ako je internet prechodná móda a e-commerce extravagancia? Mimochodom, minulý rok predal Amazon.com viac kníh v elektronickej verzii ako kníh papierových.
V biotechnológiách zohráva rozhodujúcu úlohu regeneračná medicína; t.j. technológia kmeňových buniek. Kmeňové bunky sú unikátne vo svojej schopnosti obnoviť poškodené bunky a nezničiť pri tom bunky zdravé. Určite vás napadlo, pri ktorom ochorení sa táto technológia dá najlepšie využiť. Máte pravdu, je to rakovina. Klasická chemoterapia, ktorá zabíja všetko, čo jej príde do cesty, sa nedá ani v najmenšej miere porovnávať s kmeňovými bunkami, ktoré zničia len bunky poškodené a zdravých sa vôbec nedotknú.
Výskum kmeňových buniek je veľmi vhodne dopĺňaný výskumom v oblasti RNA, resp. kyseliny ribonukleovej. Toto odvetvie je dokonca mladšie ako kmeňové bunky. Štúdia, ktorá posunula výskum ohľadom RNA, sa datuje do roku 1998. RNA má oproti kmeňovým bunkám veľkú výhodu, a síce, že jej výskum nebol ovplyvnený politickými a morálnymi kontroverziami, ktoré sa spájali s regeneračnou medicínou a jej výskumom embryonálnych kmeňových buniek.
Vkrátkosti sa pozrime, prečo je RNA taká dôležitá a aké je jej praktické využitie. Naša DNA (deoxyribonukleová kyselina) je v skutočnosti uzavretý a zamknutý priestor, bez vstupných dverí. DNA komunikuje so zvyškom tela tým, že posiela správy, ktoré obsahujú príkaz na aktiváciu, alebo deaktiváciu génov. Tie správy sú práve RNA, ktorá má schopnosť ovládať ktorýkoľvek gén v našom tele a proteíny, ktoré tieto gény produkujú. Proteíny sú kľúčom k väčšine ľudských chorôb. RNA interferencia môže množstvo týchto proteínov zvýšiť, alebo znížiť a vyliečiť tak kvantum doteraz neliečiteľných chorôb. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výskumom tejto oblasti, sa stanú novými farmaceutickými gigantmi, alebo budú predmetom akvizície existujúcich firiem.
RNAi (RNA interferencia) výskumníci pracujú na liečivách, ktoré dokážu zredukovať zlý cholesterol, resp. zvýšiť produkciu dobrého cholesterolu. RNAi môže byť použité na ničenie génov, ktoré spôsobujú rakovinu, rovnako môže odstrániť zvýšený tlak, tumory, odstrániť infekcie, ale aj nervovo degeneratívne choroby ako Parkinson alebo Alzheimer.
A to je iba zlomok potenciálu, ktoré v sebe biotechnológie skrývajú. To, že toto odvetvie je zatiaľ úplne skryté pred očami verejnosti, robí z neho vynikajúcu príležitosť, ktorú by si nemal nechať ujsť žiaden špekulant.
Stockpicking vs. diverzifikácia
Pozrime sa teda bližšie na to, ako by sme mohli participovať na sľubnom vývoji biotechnologického odvetvia. Investovanie do biotechnologických firiem je extrémne náročná záležitosť z dôvodu obrovskej rizikovosti. Na jeden schválený liek pripadá niekoľko tisíc neúspešných pokusov. Preto v tomto prípade investovanie do jednotlivých spoločností nemá veľký význam. Párkrát nám síce špekulácia môže vyjsť a môžeme na jednom obchode získať aj niekoľko sto percent, avšak také niečo je skôr výnimočné a podobá sa hre s ruletou. Ideálny investičný nástroj v takomto prípade predstavujú Exchange-traded funds (ETF). V biotechnológiách existujú 4 takéto fondy: iShares Nasdaq Biotech Index (IBB), First Trust AMEX Biotech Index (FBT), Biotech SPDR (XBI) a PowerShares Dynamic Biotech and Genome (PBE). Ich výkonnosť za posledných 5 rokov môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku.
Zdroj: Bloomberg
Vidíme, že do dnešného dňa sa najviac zhodnotil First Trust AMEX Biotech Index (FBT). Je tak z dôvodu jeho vysokej koncentrovanosti – v tomto ETF sa nachádza iba 20 spoločností, pričom žiadna z nich neprestavuje viac ako 7% z celkovej veľkosti indexu. Naproti tomu v ETF s názvom iShares Nasdaq Biotech Index (IBB) sa nachádza takmer každá biotechnologická firma – tento fond obsahuje až 120 spoločností. V Biotech SPDR nájdeme 25 spoločností a v PowerShares Dynamic Biotech and Genome ich je 30. Odpoveď na otázku, ktorý z týchto ETF najlepšie reprezentuje biotechnologický sektor nie je jednoduchá. iShares bolo prvým ETF tohto druhu, a s kapitalizáciou takmer $2 miliardy predstavuje de facto trhový benchmark. Toto ETF je takmer trojnásobne väčšie ako Biotech SPDR, oproti PowerShares Dynamic Biotech and Genome dosahuje jeho kapitalizácia 7,5-násobne väčšie hodnoty a v porovnaní s First Trust AMEX Biotech Index je to viac ako 20-krát väčší fond. Jednou z jeho nevýhod je fakt, že komponenty iShares sú obmedzené iba na index Nasdaq, a preto sa v tomto fonde nenachádza jedna z najväčších biotechnologických spoločností, Genentech. IBB je takisto kapitalizáciou vážené ETF a z toho dôvodu, aj napriek svojej širokej diverzifikácii, je vysoko koncentrované v ďalších významných biotechnologických firmách, Amgen a Giliad Sciences, ktoré dokopy tvoria až 20% fondu. Vidíme, že to, či sa určitá firma (ne)nachádza v danom fonde môže z času na čas predstavovať dosť výrazné cenové odchýlky, a teda korelácia medzi samotnými biotechnologickými ETF nie je taká pozitívna, ako by sme si možno mysleli. To sa potvrdilo napríklad v júni a v júli roku 2007, kedy Biotech SPDR prekonávalo ostatné ETF o 15 – 20% a momentálne je tento efekt v prípade First Trust AMEX Biotech Index ešte výraznejší. To naznačuje, že rozumnou investično-špekulačnou stratégiou je diverzifikácia aj medzi samotnými biotechnologickými fondmi.
Ako sme povedali v úvode, bublín bude v budúcnosti určite mnoho. Spomenuli sme dve z nich, ktoré by mohli nabrať obrovské rozmery. Každý môže hľadať budúce bubliny a participovať na nich, ale nemal by tým zabrať príliš veľa času a mal by sa sústrediť iba na niekoľko z nich, pretože inak mu môžu uniknúť podstatné informácie. K srdcu by sme si mali zobrať Einsteinovu odpoveď na otázku, prečo so sebou nenosí poznámkový blok, aby si mohol zapisovať svoje nápady. Ten povedal, že si myšlienky zapisovať nemusí, pretože má v hlave vždy iba jednu.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |